Rozpad SOVIETSKEHO ZVÄZU a TRILATERÁLNA KOMISIA s B'nai B'rith, ... Jeľcin, Gorbačov, činnosť slobodomurárskych lóží ... alebo opakuje sa Atlantská epocha sebazničenia ľudstva aj dnes v skrytej forme?

Na úvod opakovanie matka múdrosti, vývoj máme vo svojich rukách, čo si vyberieme ? :

Čo to znamená pre človeka "byť v duchovnom páde"? Nuž, nie je to až taká sranda, ako si mnohí ľudia myslia. Odpoveď v zjednodušenom zrozumiteľnom tvare vyzerá asi takto: Znamená to, že ľudská bytosť svojou frekvenciou priaznivej (keď chcete svetelnej) energie, na ktorú je naladená a ktorou vibruje, nestúpa na vzostupe, ale stagnuje, resp. naopak klesá, padá a teda nedokáže v reálnom praktickom živote vymyslieť nič lepšie, ako to, čo bolo v časopriestore doteraz. Takáto bytosť je "zacyklená", opakuje tie isté chyby a vychýlenia, resp. robí ešte väčšie chyby, ako v minulosti doteraz ... Nedokáže teda zlepšovať kvalitu svojho života, je sebecká, nedokáže rozpoznávať pravdu a lož, dobro a zlo ani rozdiely v tendenciách a logicky nedokáže ani prispieť k celkovej vyššej harmónii civilizácie a sveta a Planéty Zem, je energeticky odpojená od Prírody, v podstate je parazitom, vedome, ale najmä nevedome .......... Genetický program (nové priaznivé sekvencie DNA) takejto bytosti sa neotvára, je zablokovaný (bytosť využíva len 5 percent z potenciálu v priemere), nezplepšujú sa jej celkové schopnosti, kvalita, harmónia, nakoľko nenarastá frekvencia priaznivej energie a naladenia bytosti. Na priaznivom duchovnom vzostupe je v súčasnosti na Zemi len okolo 20 miliónov ľudských bytostí, čo je zúfalo málo ... meditácie sú v tomto smere úplne zbytočné a naopak škodiace evolúcii ...

.................................

Dnes pokračujeme treťou časťou článkov, ktoré odkrývajú rozpad Sovietskeho zväzu a princípy rozkladných elementov, o ktorých sa v školách neučí ...  

Záver druhej časti článku na dnešnú tému zo dňa 23. júla 2024 :

Aby bola táto lóža atraktívna, slobodomurárski falzifikátori ju nazvali "Alexander Sergejevič Puškin" (aj keď niekomu je dobre známe, (ale im nie) že veľký ruský básnik nebol slobodomurár). "Bratia" z tejto lóže, ktorí hovorili v programe, vyzývali na morálne a duchovné zlepšenie spoločnosti, pričom za vzor považovali Spojené štáty, ktoré boli "od samého začiatku založené na slobodomurárskych princípoch".

Výzvy na pripojenie sa k slobodomurárstvu v Rádiu Liberty priniesli rozsiahlu poštu. Francúzske lóže začali dostávať listy z Vilniusu, Baku a Kyjeva. A potom už prebiehala individuálna práca s kandidátmi. Po výbere a overení bol kandidát "zasvätený", teda vysvätený za slobodomurára.

Slobodomurári Francúzska sa snažia "položiť kameň na budovanie demokracie vo východnej a strednej Európe". Uviedol to v septembri 1991 v Paríži v rozhovore s novinármi veľmajster slobodomurárskeho Veľkého Orientu Francúzska J. R. Ragash. Príslušníci Veľkého východu podľa neho mienia na tento účel zvýšiť potrebné materiálne a finančné úsilie.

Dnes pokračujeme v téme rozkladu Sovietskeho zväzu ... :

Po nejakom čase "veľmajster" prišiel do Moskvy a neskôr navštívil Petrohrad, aby tam zorganizoval správnu slobodomurársku prácu. Paralelne fungovala aj Veľká národná lóža Francúzska. V apríli 1991 zasvätila do svojich radov dvoch ruských občanov, ktorí sa stali organizátormi ruskej lóže Northern Star. Deň pred začiatkom prevratu v auguste 1991 pricestoval do Moskvy z Paríža člen už spomínanej Puškinovej lóže, istý Žid, ktorý emigroval z Odesy v roku 1922 (jeho meno bolo utajené). S ním prišlo do Moskvy ďalších 8 členov tejto lóže. Napriek znepokojivým udalostiam otvoril tento slobodomurársky emisár 30. augusta 1991 novú lóžu Novikov. Ako uviedol Masonic Journal of Scottish Ritual, privítal udalosť "pod záštitou Veľkej národnej lóže Francúzska".

"To znamená," napísal slobodomurársky časopis, "krok vpred v postupnom znovuzakladaní modrých lóží a vysokých rád škótskych rituálov medzi národmi východného bloku.". 

V dôsledku protiruského štátneho prevratu v auguste až decembri 1991 sa podarilo naplniť plány zákulisného sveta, riadeného tzv. Deep State. Inšitúcie na výcvik a inštruktáž agentov vplyvu sa však nielenže nerozoberali, ale menili sa na dôležitú súčasť mocenskej štruktúry Jeľcinovho režimu, vytvárali preň akýsi direktívny program činnosti a dodávali mu poradcov... V Spojených štátoch amerických bolo otvorené legálne verejné centrum tejto štruktúry s názvom Ruský dom, na čele ktorého stál agent vplyvu E. Lozanský, aj keď, samozrejme, všetky zodpovedné rozhodnutia sa prijímali medzi múrmi CIA a vedenia zo zákulisia sveta (Deep State) ..... Jeľcin, presvedčený o konečnom víťazstve, už neskrýval svoje priame spojenie s podvratnými protiruskými organizáciami, ako je napríklad "Americký národný príspevok k demokracii", ktorého lídrom poslal správu, v ktorej najmä povedal: "Vieme a vysoko si ceníme skutočnosť, že ste prispeli k tomuto víťazstvu" (...fax zachytený viacerými tajnými službami z 23. augusta 1991).

Svet v zákulisí sa radoval, každý z jeho predstaviteľov po svojom, no všetci si všimli kľúčovú úlohu CIA. Americký prezident - slobodomurár G. Bush bezprostredne po prevrate v auguste 1991 s plným vedomím veci a ako bývalý riaditeľ CIA verejne vyhlásil, že nástup Jeľcinovho režimu k moci je "naším víťazstvom – víťazstvom CIA". Vtedajší riaditeľ slobodomurárskej služby CIA R. Gates v Moskve priamo na Červenom námestí mal pred kamerami televízie BBC vlastnú "prehliadku víťazstva" a hovoril: "Tu, na Červenom námestí, neďaleko Kremľa a mauzólea, dosiahnem svoje sólo víťazstvo sprievod.".

Medzi CIA a predstaviteľmi Jeľcinovho režimu celkom prirodzene vznikol vzťah pána a vazala. Napríklad v októbri 1992 sa R. Gates stretol s Jeľcinom v úplnej tajnosti. Ten navyše ani nemal možnosť využiť služby svojho prekladateľa, ktorý bol vyhodený z dverí a celý preklad zabezpečoval prekladateľ riaditeľa CIA ..... 

Svet v zákulisí udelil Jeľcinovi titul, ktorý nosí takmer každý člen svetovej slobodomurárskej vlády – Rytier veliteľ Maltézskeho rádu. Dostal ho 16. novembra 1991. Jeľcin už nebol v rozpakoch a pózoval pred novinármi v plnom rúchu rytiera - veliteľa aj s alkoholickým opojením... V auguste 1992 Jeľcin podpísal dekrét 827 "O obnovení oficiálnych vzťahov s Maltézskym rádom". Obsah tejto vyhlášky bol istý čas držaný v úplnom utajení, i keď sa to nepodarilo. Ministerstvo zahraničných vecí Ruska dostalo doslova príkaz podpísať Protokol o obnovení oficiálnych vzťahov medzi Ruskou federáciou a Maltézskym rádom.

Spoliehajúc sa na vysokú podporu rástli slobodomurárske lóže v Rusku ako huby po daždi. Zahraniční slobodomurárski funkcionári rôzneho presvedčenia už neprichádzali do krajiny schovaní, ale cestovali po mestách, organizovali tam svoje lóže a akcie. Dňa 8. septembra 1992 sa s veľkou slávnosťou otvorila v Moskve lóža Harmony 48698, dcérska spoločnosť Veľkej národnej francúzskej lóže. Na tomto okultnom rituáli sa zúčastnili veľký tajomník "brat" Yves Gretournel a samotný "čestný brat" Michel Garder, poručík a veľký veliteľ Najvyššej slobodomurárskej rady Francúzska. Na čele lóže stál G. B. Dergačev. V ten istý deň bolo zasvätených ďalších 12 ruských laikov.

V tom istom roku 1992 sa objavila ateistická lóža "Slobodné Rusko" (28 "bratov" v čase otvorenia), ako aj slobodomurársky rád Veľkého východu Ruska. V roku 1994 noviny Moscow News informovali o registrácii Veľkej národnej slobodomurárskej lóže v Moskve, ktorá vznikla za asistencie Veľkej národnej lóže Francúzska. V Moskovskej knižnici zahraničnej literatúry si hniezdili postavy rosekruciánskeho slobodomurárskeho rádu, organizovali propagandistické prednášky a vyberali kandidátov do lóže v jej základoch.

Oživujúce sa ruské slobodomurárstvo prijalo v tom čase všetky moderné črty formovania a rozvoja "slobodomurárov". Mnohí politici, podnikatelia, slobodní povolaní, ktorí akceptovali slobodomurárske princípy života, sa napriek tomu cítili úzko v rámci tradičných slobodomurárskych lóží s ich špeciálnymi rituálmi. Pre túto početnú kategóriu slobodomurárski vodcovia vytvárajú širšie, dynamické a bez rituálov organizácie (nazývané "biele slobodomurárstvo"), sledujúce rovnaké ciele a konajúce najčastejšie vo forme klubov, províznych fondov, výborov. Niektoré slobodomurárske organizácie existovali pod rúškom rôznych klubov "duchovnej kultúry", ako napríklad klub "Citadela", na čele ktorého stál umelec O. Kandaurov, moderátor programu "Oáza" na 4. kanáli TV "Ruskej univerzity" .

Keďže zasadenie slobodomurárstva prišlo zo Západu, potom, prirodzene, prvou takouto organizáciou v Rusku bol Rotary International Masonic Club, rozšírený v západných krajinách, ktorého otvorenie bolo oficiálne oznámené 6. júna 1990 v reportáži v televíznom programe Vremja. Jej pobočky sa rýchlo rozšírili po celom Rusku a dokonca dve sa otvárali aj v Petrohrade.

Bielymi slobodomurármi prvej výzvy v tomto klube boli šéfovia administratívy Moskvy a Petrohradu Lužkov a Sobčak, bankár Gusinskij, slávni demokratickí funkcionári M. Bočarov, A. Ananiev, J. Nagibin, E. Sagalajev a niekoľko desiatok veľkých i malých demokratov, z ktorých väčšina prešla "školou" Cribblovho inštitútu a podobných protiruských inštitúcií. Zápas sa teda začal medzi vyššie spomínaným "Rotary" a takzvaným Medzinárodným ruským klubom (IRC), založeným v roku 1992. Na čele tohto klubu stáli činitelia moskovského Rotary klubu M. Bocharov a bývalý Jeľcinov tlačový tajomník P. Voščanov.

Boli v ňom viaceré známe osobnosti, napríklad minister spravodlivosti N. Fedorov (opäť známy z Rotary klubu), medzinárodný poslanec E. Ambartsumov, člen slobodomurárskej komisie Veľkej Európy, podnikateľ Svyatoslav Fedorov, filmový novinár Stanislav Govorukhin, bývalý šéf Štátnej bezpečnosti V. Ivanenko, generál K. Kobets, ako aj skupina ďalších, ako vtedy písali, "nemenej známe osoby, ktoré nechceli prezradiť svoje inkognito.".

Podľa zakladateľskej listiny, bolo v klube štyridsať ľudí a každý rok nemôže pribudnúť viac ako tretina a každý člen je povinný získať tri odporúčania. IRC organizovala neverejné zasadnutia a zaručuje svojim členom "prísnu dôvernosť informácií získaných v súvislosti s činnosťou klubu...". Je pozoruhodné, že v klube dominovali ľudia, ktorí kedysi obklopovali Jeľcina. Organizátori nevnímajú klub ako párty, ale jednoducho ako miesto, kde sa robí "skutočná politika" a kde skromní, ale skutoční vládcovia krajiny môžu ľahko "vidieť" a diskutovať o štátnych záležitostiach a rozhodovať o osude vlasti.".

Podľa vzoru hlavných zákulisných organizácií sveta – Trilaterálnej komisie a Klubu Bilderberg – bol v roku 1992 vytvorený ich ruský náprotivok ("kolega"), "Klub Magistérium", ktorý spočiatku v duchu spájal asi 60 "bratov". Kľúčovou postavou tohto slobodomurárskeho undergroundu bol George Soros, ktorého sme už spomínali v predchádzajúcich článkoch na túto tému, ktorý do prvého čísla tajného bulletinu tohto klubu umiestnil článok "Veľké peniaze tvoria históriu".............. Cynický aforizmus tohto finančného špekulanta odhaľuje životné krédo aj hlavný spôsob konania zákulisného sveta.......... Významnú úlohu klubu "Magistérium" zdôrazňuje účasť v ňom zo strany poradcu prezidenta USA B. Clintona pre ekonomické otázky R. Reicha, ktorý v klube zastupoval Trilaterálnu komisiu. Kľúčovými postavami klubu boli v tom čase patriarchovia slobodomurárskeho hnutia v bývalom ZSSR A. Jakovlev a E. Ševardnadze.

Magistérium nám predstavuje takých známych rusofóbov ako E. Jevtušenko, E. Neizvestnyj, A. Sobchak, V.V. Ivanov, I. Brodsky, S. Shatalin a ďalší. Podobne ako Magistérium, za účelom dosiahnutia slobodomurárskych cieľov vzniklo v tomto období množstvo nadácií a klubov s nižšou hodnosťou, ktoré však zohrávajú dôležitú úlohu aj v tieňových politických štruktúrach – úlohu koordinátorov protiruských aktivít. Najcharakteristickejším príkladom takejto organizácie bol Reformný klub Interaction, ktorý združoval podnikateľov, šéfov bankových a burzových inštitúcií a vysokých vládnych predstaviteľov, ktorých všetkých spájala túžba formovať politiku Ruska na princípe "veľkých peňazí, ktoré tvoria históriu.".

Na čele tohto klubu stála jedna z popredných osobností protiruského hnutia E. T. Gajdar, ako aj množstvo odporných osobností ako on - A. B. Čubajs, K. N. Borovoy, L. I. Abalkin, E. G. Yasin, A. P. Pochinok, E. F. Saburov, O. R. Latsis atď. Medzi členmi klubu B. G. Fedorov, S. N. Krasavčenko, N. P. Šmelev, S. S.Šatalin. V blízkosti klubu Interaction bol Medzinárodný fond pre ekonomické a sociálne reformy, na čele ktorého stojí S. S. Šatalin. Medzi hlavných funkcionárov fondu treba určite poznamenať L. I. Abalkin a V. V. Bakatin.

Obdoba formy slobodomurárskej kontroly nad literárnym prostredím, ktorá je rozšírená na Západe, vznikla aj v Rusku – organizácia "Penclub". Stalo sa z neho takzvané "Ruské Pencentrum", ktoré sa okamžite zmenilo na zhromaždisko protiruských síl a zjednotilo vo svojich radoch zanietených kozmopolitných spisovateľov a zanietených antipatriotov. 

Je celkom príznačné, že práve členovia tohto "Pen Centra" tvorili jadro "signatárov" hanebného, zločinne podnecujúceho listu adresovaného B. Jeľcinovi požadujúceho brutálne represálie proti obrancom Domu sovietov na začiatku októbra 1993. Nepripomína vám to niečo podobné, ako z obdobia likvidácie cárskej rodiny?

List napísaný extrémistickými tónmi vyzýval Jeľcina, aby okamžite skoncoval so všetkými disidentmi, zakázal všetky ruské strany, zatvoril všetku ruskú tlač a urýchlene vyhlásil stanný súd pre všetkých účastníkov odporu proti režimu. Z ulíc Moskvy ešte neboli odstránené mŕtvoly jeden a pol tisíca Rusov a podnecovatelia - signatári z ruského centra Pen (medzi nimi - B. Achmadulina, G. Baklanov, T. Beck, D. Granin , Y. Davydov, D. Danin, A. Ivanov, S. Kaledin, D. Lichačev, B. Okudžava, V. Oskotskij, A. Pristavkin, L. Razgon, R. Roždestvensky) opäť vyzývajú na použitie hrubej sily, pričom : "Nie je teda čas ukázať to našim mladým? Ale áno, práve teraz, ako sme sa opäť s radostným prekvapením presvedčili (po vražde 1500 ľudí), je dostatočne posilnená demokracia?". Nie je to typická reakcia slobodomurárskeho kozmopolitného svetonázoru, neustále pociťujúceho panický strach zo živlov ruského ľudu?

Už od prvých "úspechov" širokého obrodenia slobodomurárstva v Rusku začínali ruskí "bratia" pripravovať darček pre svojich zahraničných šéfov – návrat slobodomurárskych archívov, ktoré Hitler zhromaždil počas okupácie Európy a vzal na Západ, so sovietskymi vojskami ako trofej. S podporou Jakovleva a Ševardnadzeho, riaditeľa inštitúcie, kde boli uložené slobodomurárske archívy, Prokopenko, veľký obdivovateľ slobodomurárstva, vykonával všetky prípravné práce na ich presun na Západ. V hlbokom utajení uzatvoril A. Kozyrev so zainteresovanými stranami tajnú dohodu o odovzdaní legitímnej trofeje ruského ľudu, za ktorú zaplatil svojou krvou.

Všetky aktivity súčasného režimu podliehajú logike zákulisného sveta, vedené zmyslom pre rusofóbiu. Ako napísal Henry Kissinger, člen Trilaterálnej komisie, vysoko postavený slobodomurár, vodca B'nai B'rith: "Uprednostním chaos a občiansku vojnu v Rusku pred tendenciou zjednotiť ho do jediného, silného, centralizovaného štátu.". A samozrejme jeho dobrý kolega v slobodomurárskom ráde "B'nai B'rith" Z. Brzezinski tvrdo povedal: "Rusko bude roztrieštené a pod opatrovníctvom.".

Slobodomurárski sprisahanci vyvíjali rôzne plány na oslabenie a rozštvrtenie Ruska. Medzi tieto plány patrí zničenie ruskej ekonomiky a jej premena na prívesok ekonomických systémov západných krajín. Práve za týmto účelom sa na odporúčania západných poradcov uskutočnila takzvaná privatizácia štátneho majetku a cenová liberalizácia, ktorá posunula ekonomiku krajiny o niekoľko desaťročí späť a spôsobila smrť a utrpenie mnohých miliónov ľudí. Svetové slobodomurárske zákulisie venovalo najväčšiu pozornosť výberu kádrov ruských lídrov v politike aj v ekonomike. Niektorí demokratickí vodcovia Ruska aj v súčasnosti, buď sami patria do slobodomurárskych štruktúr, alebo bezpodmienečne akceptujú všetky ich podmienky (výnimky sú extrémne zriedkavé, o to viac kvalitné). Ale dnes sa svet v zákulisí už nebojí o súčasných, ale o budúcich vodcov Ruska. Pri hľadaní verných a schopných služobníkov vytvára nielen kluby, nadácie a komisie, ale aj politické strany a združenia, ktoré sú pripravené napĺňať svoje ciele. 

Naštastie sa uzemňujú na Zemi posledných 25 - 30 rokov aj také priaznivé energetické kvality v súčasnosti, ktoré skrz konkrétne ľudské bytosti odolávajú temnému zákulisiu Deep State, postupne ich počet narastá ...

Koncom roku 1993 vznikli dve politické združenia, usilujúce sa o dosiahnutie slobodomurárskych cieľov. Ide o volebné bloky "Ruská voľba" (správnejšie hlavná voľba zákulisného sveta) a "Javlinskij – Boldyrev – Lukin" ("Jabloko" je rezervná voľba zákulisného sveta). Napríklad "Russia's Choice" bola založená lídrami a členmi takých vplyvných slobodomurárskych a protiruských formácií ako Magisterium club (A. N. Yakovlev), Interaction club (E. T. Gaidar, P. Filippov), komisia "Greater Europe" (G. E. Burbulis, G. Yakunin, A. Chubais). Jej aktivistami boli staré kádre agentov vplyvu A. Šabad, L. Ponomarev, S. Kovalev a ďalší. Táto organizácia, spojená s mondialistickými centrami v zahraničí, od nich získala ich plnú podporu. Opäť platí, že "históriu tvoria veľké peniaze". Len za kampaň v decembri 1993 získala Ruská voľba asi 2 miliardy rubľov, z ktorých značnú časť poskytol svet v zákulisí, tzv. Deep State (prostredníctvom rôznych sprostredkovateľských obchodných štruktúr).

Aby mohli vyjadriť protiruské plány Gajdara, Burbulisa, Čubajsa, Kozyreva, Poltoranina a im podobných a dať im slušný vzhľad, stovky amerických špecialistov "pracovali" na vytvorení špeciálnych filmov a klipov. Západné médiá a spravodajské agentúry vynaložili maximálne úsilie na podporu stúpencov svetovej vlády, ale stále v Rusku zlyhali, princípy štátnosti do dnes nedokázali za viac ako 1000 rokov zničiť. Menej sa minulo na záložnú možnosť vybrať si svet zo zákulisia Yavlinsky Boldyrev-Lukin, no aj tak bol hlavný podiel všetkých výdavkov Yabloka financovaný zo zahraničia. Len Lukin osobne priniesol z USA na tento účel 10 miliónov rubľov.

Neúspech Ruskej voľby urobil z Yavlinského bloku nového favorita svetovej vlády. Už dnes (nedávno) tie isté západné, ako aj ruské "demokratické" médiá, najmä program Itogi TV kanála NTV (sponzorovaný viceprezidentom Rotary klubu, bankárom Gusinským), poslušným prútiku neviditeľného dirigenta, posunuli svoje záujmy a zameriavali sa od "Voľby Ruska" na blok Yavlinsky a obsedantne vymývali mozgy a vytvárali víťazný obraz G. Yavlinského. Západné kampane natočili film o živote tohto politického šarkana, ktorý verne slúžil Gorbačovovi aj Jeľcinovi.

Samozrejme, úlohy, ktoré svet v zákulisí (duchovnom pozadí) kladie súčasným a budúcim vodcom Ruska, sú kolosálne, s presahmi, ktoré bežný človek nachápe (ani alternatívne médiá až na pár výnimiek to nechápu). Na programe je cielené rozkúskovanie Ruska a prevod niekoľkých ruských území cudzím štátom : Kaliningradská oblasť – Nemecko, časť Leningradskej oblasti a Karélia – Fínsko, časť Pskovskej oblasti – Estónsko, niekoľko území Ďalekého východu, - Japonsko, väčšina Sibíri - USA. Dokonca aj otázka možnej okupácie Ruska pod zámienkou kontroly "svetového spoločenstva" (správnejšie svetovej vlády) nad jeho jadrovými arzenálami je rozpracovaná celkom definitívne.

Ako prvý krok k realizácii týchto extrémnych a nebezpečných plánov sveta v zákulisí sa začal slobodomurársky rozvoj myšlienky takzvanej Európy bez hraníc alebo Veľkej Európy. V júni 1992 sa pod "strechou" Rady Európy a pod záštitou jej generálnej tajomníčky Catherine Lalumière uskutočnilo kolokvium "Sociálne práva občana Európy", ktoré bolo v skutočnosti čisto slobodomurárskym podujatím, ktorého cieľom bolo zjednotiť slobodomurárstvo pod heslom "Európa bez hraníc".

Ako bolo z programu zrejmé, organizátormi podujatia boli Veľký Orient Francúzska, Veľká lóža Francúzska, Veľká lóža Turecka, Veľká symbolická lóža Španielska, Veľká symbolická lóža Menfri Mizraim, Veľká lóža Talianska a rad ďalších slobodomurárskych organizácií ...

Pokračovanie v tejto téme nabudúce ...

...............................

Záverom snáď len doplníme, že o pár dní uzrie svetlo sveta naša kniha Existovala bájna Atlantída? (1. diel) rozsiahleho komplexného diela, ktoré prináša prieniky veľkého množstva informácii, týkajúcich sa tejto obrovskej témy. Materiál je v súčasnosti pripravený na cca ďalších 6 pokračovaní kníh (7. dielov), uvidíme, ako sa nám podarí ich vydať, je to veľká práca náročná na čas .................. Pri detailnom štúdiu tejto epochy sa nie je možné vyhnúť konštatovaniam totožných prvkov princípov dejov, aké sa odohrávali v dávnej minulosti, a v súčasnosti, práve na území dnešného Ruska, Ukrajiny, Iránu, Palestíny, Izraela, Egypta, Južnej Ameriky a ďalších ... Je to priam neuveriteľná afinita udalostí, súbojov svetla a temnoty, medzi parazitujúcimi entitami na jednej strane a tými bytosťami, ktoré uprednostňovali mier, harmóniu a spoluprácu ...... Je na mieste otázka : Nemáme tu a teraz na Zemi dnes náhodou "skrytú Atlantídu"? Odpovedať si môže každý sám, pochopiteľne, že bez hlbokého a dôsledného štúdia to asi nepôjde ...

 Andrea Lavenda, www.ariadneknihy.sk, júl 2024

© Marian Lavenda, www.ariadneknihy.sk, júl 2024