NICOLLO MACHIAVELLI: PRINC (vladár)

Princ (tal. Il Principe) je najvýznamnejšie dielo talianskeho spisovateľa obdobia renesancie Niccola Machiavelliho. Bolo vydané až po jeho smrti, v roku 1532.  Machiavelliho myšlienky o vládnutí vychádzali zo súdobej reality vlády Lorenza Veľkolepého (1469 - 1492, Lorenzo dei Medici), ktorá sa vyznačovala krutým bojom o moc, napríklad atentátom vo florentskom kostole na bratov Giuliana a Lorenza, z toho vyplývajúcim pragmatizmom pri udržiavaní moci vo Florentskom mestskom štáte. Lorenzo bojoval o moc aj s Karolom VIII., francúzskym kráľom. Obvykle sa súdi, že predobrazom Machiavelliho Princa je Lorenzo dei Medici. V období protireformácie sa Princ dostal na index, až Hegelov výklad zaradil toto dielo do kategórie pragmatizmu, bolo preňho odrazom súdobej morálky a tiež úsilia autora pomôcť svojej vlasti. 

Machiavelli bol prvý autor, ktorý otvoril problém vzťahu politiky a mravnosti a ako prvý emancipoval človeka od Božej vôle. 

Počúvanie audioknihy Niccolò Machiavelli – Princ vám prinesie:

1. Praktickú politickú filozofiu – Machiavelli popisuje, ako si mocní ľudia udržiavajú a upevňujú moc, pričom často ignoruje morálku v prospech efektivity.
2. Realistický pohľad na moc – ukazuje, že politika nie je o ideáloch, ale o pragmatizme, manipulácii a stratégii.
3. Lekcie o vodcovstve – aj dnes sa jeho princípy využívajú v politike, biznise či psychológii riadenia.
4. Pochopenie historického kontextu – kniha bola napísaná v renesancii, ale jej myšlienky sú stále aktuálne.
5. Inšpiráciu na kritické myslenie – človek začne viac vnímať, ako funguje moc v spoločnosti a či sa dnešní lídri riadia Machiavelliho radami.

Ak vás fascinuje politika, psychológia moci alebo chcete pochopiť, ako sa svet skutočne riadi, Princ môže byť skvelá voľba.

Machiavelliho často pokladajú za prvého teoretika moderného štátu, t. j. za prvého, kto tematizoval moderný štát ako špecifický politický útvar. Skúmal reálne možnosti politickej vôle a čo má politik robiť, aby dosiahol svoje ciele. Jeho politická koncepcia usúvzťažňovala to, čo Machiavelli vypozoroval na despotizme jeho doby so všeobecnými myšlienkami o práve, slobode a štáte. 

"Cieľ (účel) svätí prostredky".

Dedikačný list Lorenzovi Medicei

1. O rôznych formách vlád a o rôznych spôsoboch, ktorými sa moc ziskava
2. O dedičných kniežatstvách
3. O zmiešaných kniežatstvách

V tomto úvodnom diele Machiavelli predstavuje základné myšlienky, ktoré sú kľúčové pre pochopenie politickej filozofie, ktorú rozvíja v celom diele. Zaoberá sa otázkou, ako získať a udržať moc. Machiavelli tvrdí, že vládcovia by mali byť pripravení robiť aj zlé rozhodnutia, ak to bude v prospech štátu. Začína sa debatou o rôznych formách vlády a najmä o princípoch, ktoré by mali viesť k úspechu v politickom živote.

4. O tom, prečo sa Dáriova ríša po smrti svojho podmaniteľa Alexandra Veľkého nevzbúrila

5. O tom, ako vládnuť mestám a kniežatstvám, ktoré žili slobodne, pod vlastnými zákonmi, kým boli dobité

6. O nových kniežastvách dobytých vlastnou zbraňou a vlastnými schopnosťami

7. O kniežatsvách získaných s cudzou ozbrojenou pomocou a so šťastím

Tento diel sa zameriava na rozdiely medzi rôznymi druhmi vlád a spôsobmi, ako môže vladár získať moc. Machiavelli rozdeľuje vlády na dedičné a novozískané a popisuje, aké výhody a nevýhody prinášajú obidva typy. Dôraz kladie na to, že pri novozískaní moci je potrebné neustále budovať a upevňovať podporu medzi ľuďmi a vojenskou silou. V tejto časti sa objavujú aj konkrétne historické príklady, ktoré ilustrujú, ako možno úspešne získať a udržať moc.

8. O tých, ktorý dosiahli moc zločinom

9. O občianskej vláde

10. O kniežatstvách v časoch ohrozenia

11. O cirkevných panstvách

Machiavelli rozoberá spôsoby, ako udržať moc po jej získaní. Rovnako ako v predchádzajúcich častiach, aj tu zdôrazňuje potrebu politickej pragmatickosti. V tomto diele sa tiež zaoberá tým, že vladár musí byť pripravený zmeniť svoju politiku v závislosti od okolností, aby si zachoval podporu svojich poddaných a zároveň si udržal kontrolu nad štátom.

12. O druhoch vojsk a o žoldnieroch

13. O pomocnom, zmiešanom a vlastnom vojsku,

14. O úlohách panovníka vo veciach vojenských

15. O veciach, za ktoré sa ľuďom, a predovšetkým kniežatám, dostáva pochvaly alebo potupy

16. O štedrosti a skúposti

Tento diel sa zameriava na význam vojenskej moci. Machiavelli tvrdí, že silná armáda je základom stabilnej vlády a bezpečnosti. Vladár by mal mať vlastnú armádu, ktorá je oddaná len jemu, a nie závislá od cudzích národov alebo najatých vojakov, ktorí môžu byť neloálni. Dôležité je, aby bol vladár schopný spravovať vojenské záležitosti a udržiavať svoju moc cez vojenskú disciplínu a stratégia.

17. O tvrdosti a zhovievavosti, a či je lepšie byť obľúbený alebo obávaný

18. Ako má vládca plniť dané slovo

19. Ako sa chrániť pred nenávisťou a opovrhnutím

V tejto časti sa Machiavelli venuje charakteristike vladára a tomu, aké vlastnosti by mal mať. Vysvetľuje, že v niektorých situáciách sa od vladára očakáva, že bude konať nemorálne a bezohľadne, aby ochránil štát. Témy ako lož, klamstvo, podvody, ale aj účelné užívanie sily sú rozvinuté ako nevyhnutné zlo, ktoré sa občas musí využiť v politických hrách. Machiavelli tvrdí, že cieľ ospravedlňuje prostriedky, ktoré sú k dosiahnutiu tohto cieľa potrebné.

20. O budovaní pevností, ich užitočnosti aj nevýhodnosti, a o iných pomocných prostriedkoch k udržaniu panstva

21. Ako a čím sa získava úcta ľudu

22. O ministroch

23. Komu načúvať a kedy - pätolízačstvo a pochlebovanie, egoizmus

24. Prečo talianske kniežatá prišli o moc - potrebuje mať vládca vojsko?

25. Akú úlohu zohráva v ľudskom živote osud a ako mu čeliť

26. Výzva na oslobodenie Itálie od barbarov

V záverečnej časti Machiavelli uzatvára svoje myšlienky o moci a jej udržiavaní. Dôraz kladie na dôležitosť manipulácie s verejnou mienkou a správne využívanie strachu a obľúbenosti. Posledné rady sa týkajú aj ochrany pred konšpiráciami a neželanými zradcami, ako aj spôsobov, ako zabrániť povstaniam a udržať si stabilitu v krajine. Machiavelli sa uzatvára s myšlienkou, že vladár musí byť neustále pripravený na zmenu a na to, aby sa prispôsobil novým výzvam.