Národná rada (NR) SR na mimoriadnej schôdzi rokuje o dohode o obrannej spolupráci s USA. Schôdzu zvolal predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). O vystúpenie v pléne požiadal aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, návrh však v hlasovaní nezískal dostatočnú podporu poslancov a vystúpenie neumožnili.

Slovenská republika a Spojené štáty zmluvu podpísali vo štvrtok (3. 2.) večer (v noci na piatok SEČ). Signatárom za Slovensko bol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO), za USA šéf diplomacie Antony Blinken. Pri podpise bol aj slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS). Zmluvu musí ešte odobriť NR SR. Potrebná je tiež ratifikácia prezidentkou SR.

Pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky sa v utorok zhrozaždili tisícky ľudí, aby vyjadrili svoju nespokojnosť s obrannou dohodou s USA.

Protestujúci si prehrávali vlastenecké piesne a mávali slovenskými vlajkami, ako aj vlajkami viacerých opozičných a mimoparlamentných strán. Ľudia skandovali nesúhlasné heslá voči okupačnej dohode, ako aj voči vládnym predstaiteľom a koaličným poslancom, ktorí dohodu podporujú.

"Slovensko si nedáme," zaznieva pred parlamentom, na čo zúčastnený dav reaguje hukotom a piskotom. Niektorí zo zúčastnených označujú okoloidúcich poslancov za "zradcov národa".

Dav privítal prichádzajúceho generálneho prokurátora Maroša Žilinku potleskom a heslom "nech žije Žilinka." Šéf slovenskej prokuratúry požiadal Národnú radu, aby mohol vystúpiť v rozprave počas schôdze k obrannej dohode s USA. Generálna prokuratúra doručila k dohode počas pripomienkového konania vyše 30 pripomienok. Koaliční poslanci mu vystúpiť neumožnili.

Žilinka neskôr zverejnil na sociálnej sieti nasledovný status:

DNEŠNÝ DEŇ BY SI MALI ZAPAMӒTAŤ VŠETCI OBČANIA SLOVENSKA

Pred plénom Národnej rady Slovenskej republiky som mienil predniesť odborné stanovisko k návrhu Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických. Poslanci národnej rady mi však hlasovaním odmietli udeliť slovo. Pre nevýhodnosť predloženého návrhu Dohody pre Slovenskú republiku som poslancov Národnej rady Slovenskej republiky mienil požiadať, aby pri hlasovaní vyslovili svoj nesúhlas s touto Dohodou.

"VLASTNÝ NÁZOR A VÔĽA ČLOVEKA SÚ VLASTNE JEHO ČESŤ."

Pplánovaný prejav generálneho prokurátor nakoniec prečítal v pléne NR SR jej podp redseda Juraj Blanár (Smer-SD). Vo svojom prejave tvrdí, že SR má skúsenosti s pobytom cudzích vojsk na našom území. Argumentuje okupáciou Československa v roku 1968, keď mali vojská Varšavskej zmluvy dočasný pobyt na našom území na základe zmluvy medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík. Túto zmluvu označil za "nepochybne výhodnejšiu" pre SR, než je dohoda o obrannej spolupráci s USA.

Rokovanie parlamentu:

"Apelujem na všetkých 150 poslancov, aby hlasovali podľa želania slovenského národa. Žiadne americké základne a vojakov tu nechceme," hovoril do mikrofónu jeden z protestujúcich. Dodal, že národ to poslancom "vráti".

"Rozhodli sa o nás bez nás," dopĺňa ďalší zo zhromaždených ľudí. Dav následne začal vyzývať poslancov, aby vyšli z parlamentu.

Poslanci ĽSNS Andrej Medvecký a Peter Krupa sa so slovenskou vlajkou postavili k rečníckemu pultu a blokovali ho. Na to zareagovali poslanci SaS Jana Bittó Cigániková a Miroslav Žiak, ktorí sa pred nimi rozvinuli ukrajinskú vlajku.

Poslanom ĽSNS však prišli na pomoc dvaja stranícki kolegovia - Marek Kotleba a Stanislav Mizík, ktorí ukrajinskú vlajku strhli. Navyše Marek Kotleba Žiakovi strhol respirátor.

"Vlastizradcovia chcú odhlasovať príchod ozbrojených policajtov do pléna," zaznelo na proteste proti obrannej dohode s USA pred parlamentom.

"Nikdy sa také niečo nestalo, hanba tejto vláde," pokračuje ďalší zo zúčastnených, ktorý si od ostatných protestujúcich vyslúžil súhlasné skandovanie.

Jaroslav Naď počas svojho vystúpenia okrem iného vyčíta Robertovi Ficovi to, že za jeho vlády sa Slovensko stalo jedným z najslabších článkov v NATO.

"Slovensko uzatvorením dohody neprichádza o suverenitu. Naopak, naši spojenci nám našu suverenitu garantujú," povedal minister obrany.

Počas vystúpenia ministra obrany Naďa v sále počuť piskot, hluk a pokriky. "Nechceme cudzie vojská na našom území," počuť v pozadí.

"Extrémisti sú odpadom spoločnosti a patria na smetisko dejín," povedal Naď. Narážal tým na dezinformácie, ktoré šíri Marian Kotleba v súvislosti s obrannou dohodou Slovenska s USA.

Medzi protestujúcich pred parlamentom zavítal biskup Timotej z Byzantského katolíckeho patriarchátu. "Vojská USA, ktoré by v prípade odsúhlasenia dohody prišli na Slovensko, už po celom svete dokázali svoje "mierové zámery, vyjadril sa biskup.

Na improvizovanom pódiu pred parlamentom sa zhromaždilo niekoľko opozičných politikov, ktorí prišli protest podporiť.

Pred hlučný dav sa neskôr postavil poslanec Marek Kotleba (ĽSNS), ktorý kritizoval poslancov SaS za to, že do pléna parlamentu priniesli ukrajinskú vlajku.

Ku kritike vlády sa na proteste pridal aj opozičný politik Stanislav Mizík (ĽSNS).

K rečníkom sa pripojil aj opozičný poslanec Miroslav Suja (Republika).

Známy slovenský herec a recitátor Jozef Šimonovič predniesol báseň Sama Chalupku - Mor ho!

Po 17-tej hodine prišli medzi ľudí aj poslanci za stranu Smer-SD. "My sme presvedčení, že Sme rodina je politicky vydieraná," vyhlásil predseda strany Robert Fico na margo opätovného obvinenia Vladimíra Pčolinského. Dáva ho tak do súvisu s hlasovaním o obrannej dohode.

"Pokiaľ ide o Slovensko, celá opozícia musí byť jednotná," vyjadril sa na proteste šéf Smeru Robert Fico.

"Zmluva sa schvaľuje len preto, aby sa americké vojská priblížili k ruským hraniciam," nechal sa ďalej počuť Fico.

Predseda Smeru tiež tvrdí, že minister obrany Jaroslav Naď povedal poslancovi OĽaNO Györgymu Gyimesimu, ktorý je jeho náhradníkom v parlamente, že pokiaľ dohoda s USA neprejde, Naď sa vráti do Národnej rady a Gyimesi tým pádom vypadne.

Fico demonštrantom povedal, že opozícia sa musí spojiť. "V jednote je sila," vyhlásil šéf Smeru na proteste.

"Mor ho, mor ho," kričali občania pred parlamentom.

Koho záujmy musíme hájiť? Ukrajinské alebo slovenské? pýta sa poslanec Smeru Ladislav Kamenický na proteste. Je to vlastizrada, títo ľudia musia vo vláde skončiť, povedal Kamenický pred parlamentom.

K prejavom opozičných politikov na proteste pred parlamentom sa pripojil aj predseda strany Život Tomáš Taraba.

Kritizoval najmä to, že poslanci neumožnili v parlamente vystúpiť generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Ten chcel podľa Tarabu v pléne národnej rady prečítať viacero pripomienok k obrannej dohode s USA.

Protest pred parlamentom sa končí pokrikom "My sme tu doma." Jeden z organizátorov povedal, že už im končí osvetlenie a preto sa oficiálny protest končí. Ľudí vyzval, že nech neodhádzajú domov a zostanú pred parlamentom.

Viac v online prenose TU a TU.

Zdroj: hnonline.sk / pravda.sk / YouTube / InfoVojna

...

Maroš Žilinka tvrdí, že okupačná dohoda z roku 1968 bola výhodnejšia ako obranná dohoda s USA (Plné znenie plánovaného prejavu generálneho prokurátora SR k vojenskej zmluve s USA, ktorý mu koaliční poslanci neumožnili v NR SR predniesť)

PLÁNOVANÉ VYSTÚPENIE GENERÁLNEHO PROKURÁTORA SR V PLÉNE NÁRODNEJ RADY SR K NÁVRHU NA VYSLOVENIE SÚHLASU NÁRODNEJ RADY SR S DOHODOU O SPOLUPRÁCI V OBLASTI OBRANY MEDZI VLÁDOU SR A VLÁDOU USA

Poslanci neumožnili Marošovi Žilinkovi vystúpiť v pléne k dohode s USA, jeho prejav však prečítal podpredseda Smeru Juraj Blanár. Podľa ministra obrany Naďa Žilinka odštartoval prezidentskú kampaň.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka chcel vystúpiť so svojim prejavom v pléne Národnej rady a poslancom vysvetliť, prečo odmieta dohodu s USA ako celok. O udelenie slova požiadal v liste predsedu Národnej rady a hnutia Sme rodina Borisa Kollára. Hoci sa už nachádzal v sále, poslanci jeho žiadosť neschválili a tak ho sám v pléne nepredniesol.

Prejav generálneho prokurátora však nakoniec prečítal podpredseda parlamentu aj opozičnej strany Smer Juraj Blanár. Žilinka text svojho rozsiahleho prejavu tiež zverejnil na webe Generálnej prokuratúry.

Podľa vlasntých slov chcel v Národnej rade vystúpiť preto, lebo jeho výhrady a pripomienky v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktorých bolo 35 zásadných, neboli ministerstvom obrany nielen akceptované, ale ani vecne prerokované a nedošlo tak k odstráneniu rozporov.

Dodal, že ho k tomuto kroku priviedol aj postoj prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá sa rozhodla neobrátiť na Ústavný súd s otázkou, či je dojednaná medzinárodná zmluva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Po schválení už dohodu totiž nebude možné preskúmať Ústavným súdom.

Zo Žilinkovho prejavu je zrejmé, že sa ho dotkli aj vyjadrenia ministra obrany Jaroslava Naďa či ministra zahraničia Ivana Korčoka. Označil ich za snahu o politizáciu prokuratúry a dehonestáciu generálneho prokurátora.

Voči vyjadreniam sa ohradil. Prokuratúra má na základe zlúčenia s vojenskou prokuratúrou podľa neho dostatok poznatkov a skúseností, aby mohla kvalifikovane aj z právneho hľadiska posúdiť medzinárodné zmluvy vojenskej povahy.

Prezidentkina interpretačná doložka je irelevantná

Generálny prokurátor začína prejav paralelou so sovietskou okupáciou. Hovorí, že právna úprava zmluvy o pobyte vojsk Varšavskej zmluvy na území Československa z roku 1968 bola "nepochybne výhodnejšia" ako súčasná obranná dohoda s USA.

"A to je paradox, nad ktorým sa treba vážne zamyslieť. Žiadna okupačná zmluva nemôže byť pre štát výhodnejšia ako zmluva, ktorá má vo svojom názve a v preambule uvedené, že ide o obrannú zmluvu," píše.

Táto zmluva bola podľa neho výhodnejšia než tá súčasná napríklad v trestaní sovietskych vojakov, ktorí v prípade páchania zločinov podliehali československému právnemu systému a orgánom, ale tiež preto, že zaväzovala sovietske vojská nemiešať sa do vnútorných vecí Československej socialistickej republiky.

Za výhodnejšiu oproti obrannej dohode so Spojenými štátmi označil aj zmluvu Slovenska s NATO z roku 2004.

Na margo interpretačnej doložky prezidentky Zuzany Čaputovej sa generálny prokurátor vyjadril, že ​jej nedodržanie alebo porušenie nespôsobí neplatnosť dohody a nebude ani dôvodom na jej výpoveď počas počiatočného 10-ročného obdobia jej platnosti.

"Spojené štáty americké ako zmluvná strana tejto dohody nie sú povinné rešpektovať jednostranné vyhlásenie Slovenskej republiky a jej predstaviteľov, vôbec sa ním nemusia zaoberať, ak ich k tomu nezaväzuje text samotnej dohody," dodal a pýtya sa, prečo obsah týchto interpretačných vyhlásení nie je zakotvený priamo v dohode.

Na základe toho označil doložku za irelevantnú a právne nezáväznú.

Strata úplnej kontroly nad časťou území

Jednou z najväčších Žilikových výhrad je tá, že Slovensko počas celej doby platnosti obrannej dohody podľa neho stratí úplnú kontrolu nad časťou svojho územia, nielen nad vojenskými letiskami v Kuchyňi a na Sliači.

Dohoda podľa generálneho prokurátora "umožní aj vstup a využívanie pozemkov a zariadení v súkromnom vlastníctve, ako aj vo vlastníctve štátu, samosprávnych krajov a obcí ozbrojenými silami USA a ich dodávateľmi, a to dokonca nad rámec dohodnutých zariadení a priestorov, na časovo neobmedzené obdobie a bez náhrady."

Inzercia

Spojené štáty na základe Žilinkovej interpretácie tiež nebudú platiť žiadne nájomné, nebudú uhrádzať žiadne náklady a zrejme ani úhradu nákladov za spôsobenú škodu. Podľa neho tak nemožno vylúčiť, že USA nebudú možno vôbec uhrádzať ani náklady na výstavbu a rozvoj, údržbu či prevádzku dohodnutých zariadení a priestorov, ktoré budú poskytnuté výlučne na použitie ich ozbrojenými silami.

V súvislosti s danými vojenskými letiskami sa hovorí o možnosti preinvestovať na nich až 100 miliónov eur. Tento sľubovaný benefit označil Žilinka za neprimeraný dojednaným zmluvným podmienkam. Navyše, ide podľa jeho slov iba o zlomok v porovnaní s finančnými prostriedkami, ktoré v spojitosti s dohodou vynaloží slovenská strana.

Argumentuje aj plotom okolo americkej ambasády

Generálny prokurátor tvrdí, že záväzok USA, že sa budú podieľať proporcionálne na úhrade nákladov na výstavbu a rozvoj dohodnutých zariadení určených na spoločné používanie, je vágny a hrozí, že povinnosť uhrádzať celkové náklady zostane len na pleciach Slovenska.

Hovorí to aj v súvislosti s priestormi americkej ambasády na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.

Slovensko má podľa neho "dlhoročné negatívne skúsenosti týkajúce sa užívania pozemku Veľvyslanectvom USA v Bratislave a s jeho oplotením," ktoré je naozaj dlhodobo kritizované, no americká strana ho stále nechce odstrániť.

"Dodnes tento problém nie je riadne vyriešený napriek opakovanému ústretového prístupu zo strany Slovenskej republiky. Prečo teda by sme mali dôverovať, že Spojené štáty americké budú riadne hradiť podstatne vyššie náklady podľa tejto dohody, keď už v samotnom texte dohody je zakomponované, že sa možno "dohodnúť" aj inak."

Slovensko bude podľa Žilinku zaviazané tiež zaplatiť za zhodnotenie nehnuteľností postavených a užívaných americkou stranou, tá však nebude povinná nahradiť škodu za poškodenie alebo opotrebovanie nehnuteľností vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Takúto dohodu by Slovensko nemalo uzavrieť so žiadnym štátom

Maroš Žilinka obrannej dohode so Spojenými štátmi okrem mnohého iného vyčíta aj to, že Slovensko podľa neho touto zmluvou prenecháva svoje územie cudziemu štátu na vojenské účely, a to mimo rámca kolektívnej obrany prostredníctvom NATO.

Tiež, že slovenská strana nebude môcť vôbec ovplyvniť či skontrolovať, aké vojenské zariadenia či množstvo zbraní budú dovezené na Slovensko. Dohodou sa údajne vzdáva zvrchovaných práv na svojom území, vzdá sa svojej trestnej jurisdikcie, či tiež nebude mať riadnu kontrolu nad tým, kto vstupuje a kto sa nachádza na území Slovenska.

Maroš Žilinka v prejave neodporúča poslancom podporiť prijatie obrannej dohody s USA, pretože ju pokladá za nevýhodnú pre Slovensko a presahujúcu záväzky štátov NATO.

"Som presvedčený, že takúto dohodu, ako Vám bola predložená, by Slovenská republika nemala uzavrieť so žiadnym štátom," uviedol generálny prokurátor a v závere dodal "príslovie", ktorým sa riadi pri svojom rozhodovaní: "Vlastný názor a vôľa človeka sú vlastne jeho česť."

O dohode o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou Spojených štátov amerických (DCA) by sa malo hlasovať v stredu.

Celý text Žilinkovho plánovaného prejave TU.