KRÁSY a UNIKÁTY SLOVENSKA ... Banská Štiavnica a jej banské pamiatky ... (1. časť)

Zlo nie je možné tolerovať. Pri pôsobení ZLA, neexistuje prejavovať voči nemu súcit, je to falošné, nemravné, nemá to nič spoločné so Svetelným pôsobením energii Lásky, úcty, spravodlivosti, Pravdy, Krásy, Dobra a Života v materiálnom svete. Dostali sme sa do stavu, kedy samotný ICC v Haagu zneužíva právomoci bez akejkoľvek kontroly, spreneveril sa totálne elementárnym princípom spravodlivosti, na základe temného pôsobenia z duchovného pozadia. Obyčajným ľuďom nezostáva nič iné ako sa zlu POSTAVIŤ a ETICKY sa organizovať pri ochrane Života, Zdravia, Ľudských základných hodnôt, práv a slobôd. Je potrebné všetko urobiť pre zachovanie MIERU na Planéte Zem, každý jednotlivec zvyšovaním svojej vnútornej čistoty, vnútorným mierom, vyváženosťou, čestnosťou a čistým mravným vzostupom a konaním v súlade s ním.

............................................

Dnes začíname novú tému našich článkov, kde sa pozrieme aj za krásami a unikátmi Slovenska, ktoré je svojou polohou, charakterom, vzácnym kultúrnym dedičtvom, pamiatkami, umením, krásami Prírody výnimočné, vzácne ľudské bytosti v jeho histórii nevynímajúc (nájdu sa aj v súčasnosti). Mnohí z občanov SLOVENSKA, najmä tých mladších generácii, si to vôbec nevážia, teda logicky ani nevedia, o čo nás chcú určité temné bytosti aj z radov našich "politických pseudoelít" pripraviť. Presnejšie povedané, ani si to nemôžu vedieť uvedomiť, pretože sa mnohé informácie už neučia v školách, pričom dôvodom je zbavenie štátnosti a zničenie národného povedomia ako cielený proces. Vidíme to na vlastné oči, p. Čaputová je vzorom tohto procesu, noty predsa dostala aj dostáva.

Začneme Banskou Štiavnicou, slobodným kráľovským mestom, ktoré je listinne doložené v 13. storočí. Mestské privilégiá má Banská Štiavnica z roku 1 238 a mestskú pečať z roku 1 275. Bola strediskom ťažby striebra a najdôležitejším centrom ťažby drahých kovov v celej habsburskej monarchii. Sídlil tu Hlavný komorský úrad, resp. Banská komora. Už v roku 1 627 sa v meste použil na rozpojovanie po prvýkrát strelný prach. 

V roku 1 735 založili v Banskej Štiavnici prvú banskú školu, ktorá bola v roku 1 762 povýšená na Banícku akadémiu a v roku 1 786 tu založili prvú medzinárodnú spoločnosť pre rozvoj baníctva a hutníctva. O 18. storočí a o prvej polovici 19. storočia sa hovorí ako o "zlatom veku" banskoštiavnického baníctva. Mesto je vzhľadom na svoj význam pamiatkovou rezerváciou a súčasťou svetového kultúrneho dedičstva.

Mimoriadny význam má aj vodohospodársky systém "Štiavnické TAJCHY". Vodohospodársky systém zbieral povrchovú vodu sústavou zberných járkov a zhromažďoval ju v umelo vybudovaných vodných nádržiach. Z nich sa tzv. náhonovými jarkami rozvádzala na pohon banských zariadení, spočiatku najmä vodných kolies. Nádrže boli navzájom prepojené spojovacími jarkami a vodnými štôlňami, aby sa využila vodná energia čo najintenzívnejšie gravitáciou zhora nadol.

Prvé vodné nádrže boli vybudované už v 16. storočí. Najvýznamnejšou etapou vo výstavbe bolo obdobie prvej polovice 18. storočia, kedy vznikla väčšina nádrží nazývaných "tajchy" a spojili sa do uceleného systému. Jeho výstavba je spojená s menom Mateja Kornela Hella a Samuela Mikovíniho. Vzniklo tak celkove takmer 60 vodných nádrží s objemom vody okolo 7 miliónov m3. Celková dĺžka zberných náhonových járkov dosahovala úctyhodných 130 km. Unikátnosť hrádzí vodných nádrží spočíva v tom, že sú to sypané zemné hrádze, pomerne vysoké a s prudkými sklonmi svahov. V spodnej časti majú výpust na reguláciu vody ovládaný z manipulačnej búdky na korune hrádze. Ide o skutočne mimoriadne stavebné diela svojho času.

Do súčasnosti sa zachovalo celkove vyše 20 tajchov, ktoré majú okrem vodohospodárskej aj rekreačnú funkciu. Najznámejším jazerom je Počúvadlo, ktoré tvorí 6 hrádzí uzatvárajúcich jednotlivé údolia. Najvyššia má výšku 29,6 metra. Má najväčšiu vodnú plochu, celkove vyše 12 ha. Podľa objemu vody je najväčšou nádržou Rozgrund s 960.000 m3 vody a je považovaná za najodvážnejšiu stavbu svojho druhu na svete. Najdlhší systém vodných járkov majú Richňavské jazerá, najvyššie položený je Ottergrundský tajch vo výške 802 metrov n. m. Zaujímavé sú aj ich samotné názvy, napríklad Evička, Klinger, Vindšachtské či Kolpašské jazero, Hodrušské jazero, Bakomi, Bančiansky či Beliansky tajch a pod.

Tu si pripomeňme významnú osobnosť slovenského vedca a bádateľa Samuela Mikovíniho (1686 - 1750), polyhistora, zememerača, kartografa, autora prvých podrobných máp slovenských stolíc v polovici 18. storočia, pochádzajúceho z Turíčiek pri Lučenci. Narodil sa v rodine evanjelického kňaza a učiteľa. Strednú školu vychodil v Lučenci a v Banskej Bystrici, kde vynikal najmä vo fyzike, matematike a kreslení, čo predurčilo jeho životnú dráhu. V roku 1719 sa učil rytectvu v Norimbergu a v rokoch 1721 - 1722 študoval matematiku v Altorfe. Od roku 1725 bol stoličným zememeračom v Bratislave, kde budoval protipovodňové hrádze. Po desiatich rokoch ho menovali za hlavného inžiniera stredoslovenských banských miest, a tak odišiel do Banskej Štiavnice, kde sa stal prvým riaditeľom novozaloženej banskej školy.

Mikovíni vynikol predovšetkým excelentne v zememeračstve a kartografii. Medzi prvými v Európe používal pri mapovaní triangulačnú metódu, ktorou zhotovil mapy uhorských a slovenských stolíc. Úzko spolupracoval s Matejom Belom na jeho životnom diele Notitia Hungariae, do ktorého vyhotovil podrobné mapy a rytiny, ale aj plány miest a hradov. Roku 1735 vyšiel ich prvý zväzok, ktorý venovali Bratislavskej stolici (Mappa comitatus Posoniensis), o rok druhý zväzok o Turčianskej, Zvolenskej a Liptovskej stolici a roku 1741 tri maďarské stolice. Posledný štvrtý zväzok z roku 1742 patril Novohradskej, Tekovskej Nitrianskej a Hontianskej stolici. Z predošlých prác treba spomenúť i jeho prácu o mapovaní Epistola de methodo concinandarum mapparum Hungariae, topographicarum (Bratislava 1732) a jeho prácu a kvadratúre kruhu - Epistola de quadratura circuli (Viedeň 1730).

Mikovíni bol vynikajúcim vodohodpodárskym inžinierom, čo sa prejavilo najmä pri rekonštrukcii starých hrádzí a v projektovaní nových v okolí Banskej Štiavnice. Pre Štiavnické bane navrhol výstavbu vodného systému, pozostávajúceho zo šestnástich jazier a šesťdesiatich kilometrov hrádzí. Dôležité úlohy kartografie sa v tom období neprejavovali len pri výstavbe vodných stavieb, ale aj pri regulácii riek a vysušovaní močarísk. Vzhľadom ku svojej kvalite ho poverili aj odvodnením močarísk na okolí Taty v Uhorsku, zhotovil plány na výstavbu kráľovského paláca v Budíne a na reguláciu Váhu v okolí Trenčína. 

Právom sa mu dostalo aj viacero ocenení : v roku 1735 cisár Karol VI. ho vymenoval za cisársko - kráľovského inžiniera dolnouhorských banských miest, bol členom Pruskej kráľovskej akadémie v Berlíne, dvorným kartografom v Jene a taktiež dvorným radcom a architektom. Právom je označovaný v odbornej literatúre za prvého slovenského inžiniera a otca slovenskej kartografie.

Zomrel 23. marca 1750 na ceste z Trenčína (kde ochorel pri regulácii Váhu), do Banskej Štiavnice. Zaslúži si našu spomienku a úctu.

..................

Budeme prinášať mnoho zaujímavostí aj zo slovenských dejín a udalostí, ktoré Slovensko urobili jedinečným, unikátnym a krásnym, s prínosom aj pre kultúru, vedu, humanizmus, osvietenstvo, národné obrodenie, modernú vedu a techniku a preslávili Slovensko vo svete. Nenechajme rôznym súčasným grázlom a zločincom v politike na vedúcich štátnych pozíciách, aby Slovensko a jeho celostnú jedinečnosť pošpinili a úplne zničili. Ešte stále sa súčasný stav dá zvrátiť, je to na nás, bežných ľuďoch ...

Tajchy - Banská Štiavnica

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, marec 2023

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, marec 2023