KRÁSY a UNIKÁTY SLOVENSKA ... Banská Štiavnica a jej banské pamiatky ... (2. časť)

27.03.2023

V článku zo dňa 22. marca 2023 sme začali písať na tému krás a unikátov Slovenska. V úvode sme začali s Banskou Štiavnicou, ktorá má určite čo povedať svojím významom a históriou. Dnes pokračujeme opäť s Banskou Štiavnicou, kde sa pozrieme na unikátne banské diela a štôlne ...

Čo sú to štôlne? Ide o tzv. horizontálne banské diela, ktoré slúžili hlavne na dopravu rudy, prípadne baníkov, na odvodňovanie a vetranie baní. Výnimočné postavenie mali dedičné štôlne na odvodňovanie baní, ktoré budovali viaceré generácie baníkov. Vzhľadom k tomu, že ide o historické podzemné diela, sprístupnené sú iba ich ústia nazývané aj portály. Pozrime sa na najvýznamnejšie z nich ...

Dedičná štôlňa Glanzenberg sa nachádza v strede mesta na hlavnej ulici. Nad murovaným kamenným portálom je reliéfny erb mesta a banícky znak - prekrížené kladivko a želiezko. Táto dedičná štôlňa odvodňovala banské diela pod Starým mestom - Glanzenbergom. Najstaršia zmienka o nej je z roku 1560, i keď vieme, že je podstatne staršia. V tomto roku ju opúšťali baníci kvôli spodnej vode, ktorá zaplavola bane a nedokázali ju vyčerpať. Štôlňa sa tiahne popod mesto vedľa hlavnej ulice smerom nahor. Udržiavala sa na náklady mesta a banského závodu Horná Bíberova štôlňa, aby sa nezavalila. V štôlni sa nachádzajú tzv. cisárske schody, neďaleko ktorých osadili tri pamätné tabule na pamiatku návštevy cisára, resp. príslušníkov panovníckeho rodu.

Ďalšou dedičnou štôlňou je Horný Bíber. Je najstaršou a najvýznamnejšou dedičnou štôlňou rudného revíru. Začali ju raziť pravdepodobne už v 14. storočí. Vzhľadom k množstvu striebornej rudy, ktorú v nej vyťažili, ju nazývali aj matkou všetkých baní. V roku 1400 mala dĺžku asi 1.600 metrov, o čom svedčí aj tento rok vytesaný na stene štôlne. Správa z roku 1604 hovorí o tom, že sa v nej používali strojové čerpadlá, v roku 1619 sa uvádza prvý čerpací stroj na konský pohon a v roku 1626 prvý pákový čerpací stroj. V roku 1627 sa v štôlni uskutočnil prvý pokus s využitím strelného prachu v baníctve, čím získala Banská Štiavnica svetové prvenstvo. Ústie štôlne sa nachádza v lokalite Štiavnické Bane, v časti Vindšachta.

Svätotrojročná dedičná štôlňa je raritou tejto lokality, ktorá doplňuje jej krásu a jedinečnosť. Kamenný portál štôlne je vo svahu naproti kostolíku sv. Alžbety ukrytý za panelovými domami. Uzavretý je kovovou mrežou. Svätotrojičnú štôlňu začali raziť v roku 1549. Do roku 1755 bola prerazená až po šachtu Königsegg. Časť štôlne je kresaná ručne, zvyšok je lámaný v tvrdom kameni. Táto štôlňa odvodňovala banské diela závodu Horný Bíber až do polovice 18. storočia, keď ju nahradila dedičná štôlňa cisára Františka. V Svätotrojičnej dedičnej štôlni bola v Banskej Štiavnici v roku 1825 - 1828 po prvýkrát v Európe zavedená koľajová doprava v bani. Trať mala dĺžku 1 000 metrov a jazdili po nej dvojkolesové vozíky na železných koľajniciach ťahané koňmi.

Celú monumentalitu dedičných štôlní doplňujú ďalšie tri, Voznická dedičná štôlňa, Šachta František s ťažnou vežou a Šachta Mayer s ťažnou vežou. Voznická dedičná štôlňa sa pôvodne nazývala Dedičná štôlňa cisára Jozefa. Je najmladšou štôlňou v banskoštiavnickom rudnom revíri. Razila sa v rokoch 1782 - 1878 a dosiahla celkovú dĺžku 16.538,5 metra. V čase dokončenia bola najdlhším podzemným banským dielom na svete. Pri jej razení sa po prvýkrát v Uhorsku použilo strojové vŕtanie na stlačený vzduch a elektrické odpaľovanie trhavinových náloží. Táto štôlňa odvádzala banské vody až do rieky Hron, v katastrálnom území obce Voznica. Má masívny klenutý vstupný murovaný portál, uzavretá je mrežovou bránou. Nad podlahou, po ktorej stále tečie voda, vedú banské koľajnice.

K zachovaným dedičným štôlniam štiavnickej rudnej oblasti patrí aj dedičná štôlňa cisára Františka pomenovaná po cisárovi Františkovi, ktorý ju navštívil v roku 1751. Jej ústie je v katastrálnom území Hodruše. Belianska dedičná štôlňa je z roku 1504, nachádza sa na území Banskej Belej. Z ťažobných štôlní sú zachované portály viacerých banských diel. Na území Banskej Štiavnice je to portál štôlne Klinger pochádzajúci zo 16. storočia, v Štiavnických Baniach je to štôlňa Bakomi, ústie štôlne Mikuláš v Hodruši (rok 1542), pôvodne aj s obrazom sv. Mikuláša, či portál štôlne Antona Paduánskeho (rok 1685) vo Vyhniach.

Šachtu František s ťažnou vežou začali na dnešnom dolnom okraji mesta Banská Štiavnica smerom na Svätý Anton začali hĺbiť v roku 1803. Šachta je hlboká 573 metrov a slúžila ako hlavná ťažná šachta. Ako zaujímavosť sa uvádza, že jej spodok, tzv. žumpa, je pod úrovňou Jadranského mora. Nad šachtou je postavená murovaná šachtová budova so železnou ťažnou vežou. Šachta tvorí banícku dominantu pri vstupe do tejto časti mesta.

Šachta Mayer s ťažnou vežou a celý jej komplex v Hodruši tvoria strojovňa s elektrickým ťažným strojom a šachtová budova so železnou ťažnou vežou nad šachtou Mayer. Šachtu začali hĺbiť v roku 1805 pre potreby razenia Voznickej dedičnej štôlne. Ťažný stroj bol vyrobený továrňou Karola Kachelmana vo Vyhniach v roku 1908. Šachtová budova s ťažnou vežou, ktorú vyrobili Železiarne v Podbrezovej, bola postavená v rokoch 1927 - 1929. Predstavuje najzachovalejšie ťažné zariadenie z prvej polovice 20. storočia v štiavnickej oblasti nenarušené výraznejšími dodatočnými prestavbami.

Samostatnou dominantou tohto regiónu je Banícka klopačka (na pôvodnej snímke nižšie). Nádherná dvojposchodová budova vežovitého tvaru renesančno - barokového štýlu ako stavba z roku 1681. V minulosti slúžila na zvolávanie baníkov do práce klopaním na drevenú dosku zavesenú vo veži.  Prízemná budova bola ku klopačke pristavená až v 19. storočí. Miestnosti na poschodí sú zaklenuté pruskými klenbami, na prízemí valenou klenbou. Strecha má ihlicovitý tvar s vysokou laternou, ukončená barokovou helmicou s baníckym znakom - prekríženými kladivkami. Krytá je šindľom. Nad vchodom do veže je kamenný reliéf s mestským erbom a letopočtom. Prízemie klopačky sa v 18. storočí využívalo ako väznica pre baníkov. Pri zvuku klopačky sa konali aj banícke pohreby a rôzne banícke slávnosti. Táto stavba je nepochybne najcennejšou baníckou stavbou na Slovensku, okrem expozície baníckeho múzea sa tu nachádza aj útulná čajovňa. Mesto Banská Štiavnica je zapísané v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO.

Je nám smutno z toho, keď vidíme, ako rôzne monštrá a obludy vo vedení Slovenska svojou skazenosťou, absenciou mravného zákona v srdci a nenažratosťou ničia a dehonestujú celkový obrovský význam existencie Slovenska v srdci Európy. Za posledných 30 rokov sa na Slovensku v podstate rozkradlo a zničilo generáciou šmejdov (česť výnimkám) to, čo naši rodičia, starí rodičia a predkovia vytvorili. Dnes dementi v demisii na čele s Čaputovou ako učebnicoví vlastizradcovia za peniaze náš všetkých, obyčajných ľudí dokonávajú ZLO sabotážou, zneužívaním právomocí, pošliapávaním Ústavy SR a ešte z nás urobili proti našej vôli terče ako "nepriateľov" vťahovaním do vojny. Neostáva nám nič iné, len nevydierateľne a jednoznačne sa postaviť temnote a zlu, každodenným vytváraním lepšej verzie seba samých, mravnou iniciatívou a pevným morálnym postojom pre prospech vyváženej individuality a zdravého celku.


© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, marec 2023

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, marec 2023

https://www.ariadneknihy.sk/