FANATIZMUS NACISTOV sa opieral o OKULTIZMUS A MÁGIU ... spoločnosť VRIL a návrhy na konštrukciu medzihviezdneho plavidla s antigravitačným pohonom (6. časť)

V piatej časti série článkov sme sa zamerali okrem iných skutočností aj na transcendentálne médium, ktoré spolupracovalo s nacistami ... Maria Orsič, ktorým odovzdávala chanellingom prenesené informácie. V závere 5. časti sme uviedli nasledovné :

Ďalšie informácie, ktoré preniesla Orsičová potvrdzovali, že vyššie spomínané entity z oblasti Aldebaranu, ktoré boli technologicky vyspelé, pristáli aj na našej Zemi v oblasti Mezopotámie a predstavovali tam "panskú Božskú kastu", ktorej príslušníci sa nazývali Sumerania. Popisovaní sú v prastarých védskych textoch a kultúrnych dochovaných prameňoch ako "polobohovia svetlej pleti".

V tejto časti prichádzame k najdôležitejšej časti telepatického channelingového prenosu Orsičovej, ktoré odovzdala spoločnosti VRIL. Išlo o prísľub osobného stretnutia "Aldebaranistov" s konkrétnym názvom kontaktných entít Gizeh Intelligence s predstaviteľmi spoločnosti Thule a VRIL, pri ktorom bol odovzdaný technický návod na konštrukciu lietajúceho stroja s antigravitačným pohonom, pre medzihviezdne lety.

Channelingový kontakt (prepis) a technické plány boli odovzdané priamo Hitlerovi. Existuje o tom dôkaz ... dva popísané listy s názvom Tempelschrift. Okrem plánov na konštrukciu medzihviezdneho plavidla boli Hitlerovi odovzdané aj technológie pohybu časopriestorom prostredníctvom červých dier, čo dokazujú aj písomné materiály so zložitým názvom Diesseits - Jenseits - Diesseits - Mehrfachdimensionskanalflug.

Gizeh Intelligence uzatvorila s nacistami v rokoch 1930 a 1931 zmluvu a o rozsiahlej technickej pomoci, s dodnes neznámymi technológiami a vedeckotechnickými informáciami, s cieľom aby sa III. ríša stala súčasťou temnej imperiálnej formácie entít Orion Empire z oblasti Orionu pre úplné ovládnutie (anexiu) Zeme. V Nemecku neboli na prijatie takýchto informácii pripravení ...

Dnes pokračujeme ďalšími informáciami ...

V lete roku 1922 začala spoločnosť VRIL uskutočňovať projekt "výletov inde". Vtedy používali výraz "cesta na onen svet", ktorý by bol dnes zavádzajúci, pretože ho používame v úplne inom význame. V každom prípade mali členovia spoločnosti VRIL jednoznanče na mysli preniknutie do sféry, ktorú v súčasnosti označujeme za "hyperpriestor". Princíp tohto záujmu spočíval v tom, že pokiaľ dosiahnete úroveň hyperpriestoru, jeho prostredníctvom dokážete prekonať prakticky v nulovom čase (mimo čas a priestor) akokoľvek veľké vzdialenosti v našom Vesmíre.

Prvým krokom pri uskutočňovaní tohoto ctižiadostivého plánu bolo zakúpenie jednej poľnohospodárskej stavby neďaleko Mníchova, ktorá bola najskôr rozšírená a prestavaná tak, aby v nej mohol byť "stroj času" zostavovaný. Vedľa takto vzniknutého "hangáru" postavili ešte jednu menšiu budovu, v ktorej skladovali rôzne súčiastky a diely.

Stroj sa skladal z troch paralelne usporiadaných plochých kotúčov, najväčší z nich bol umiestnený medzi oboma menšími a mal priemer osem metrov, priemer spodného bol sedem metrov, priemer horného šesť a pol metra. Uprostred všetkých troch kotúčov bol otvor meriaci 1,8 metra, v ktorom sa nachádzala pohonná jednotka vysoká 2,4 metra. Motorová časť sa v dolnej časti zužovala a prechádzala do kužeľovitej špičky, na ktorej bolo zavesené obrovské kyvadlo, ktoré malo slúžiť k stabilizácii stroja. 

Akonáhle bolo spustené pohonné zariadenie, začali sa spodný a horný kotúč otáčať v opačnom smere, aby vyprodukovali elektromagnetické rotačné pole. Pohonný agregát je popisovaný ako akýsi druh špeciálnej batérie. Môžeme predpokladať, že išlo o vysokoenergetický kondenzátor, ktorý krátkodobo dokázal generovať veľmi vysoké energetické hodnoty, takže fungoval ako "štartér" pre všetky kotúče, ktoré v sebe zrejme spájali funkciu elektromotora a elektrického generátora. 

V prvej polovici roku 1923 sa uskutočnili kontrolné testy, ktoré prebehli bez väčších problémov. Skutočný "ostrý" štart bol naplánovaný na 12. augusta 1923, pretože také pokyny cestou channelingu dostali nacistické špičky od "Aldebaranských entít". Ostrý štart sa vydaril, zariadenie bolo odskúšané, počas nasledujúcich mesiacov prebehli opakované skúšky. Začiatkom roku 1924 bolo zariadenie rozmontované a odvezené do Augsburgu, kde bolo údajne uskladnené v priestoroch firmy Messerschmitt. Stopy po financovaní tohoto projektu spoločnosti VRIL nachádzame pod skratkou "JFM" v účtovných knihách mnohých nemeckých priemyselných podnikov. Na základe duchovných komunikácii s Planétou Zem je možné takmer s istotou potvrdiť, že "pohonná jednotka VRIL" bola skonštruovaná presne podľa technického návodu preneseného channelingom.

Toto zariadenie v zásade pracovalo tak, že okolo seba vytvorilo extrémne silné pole, ktoré stroj a posádku učinili  prakticky nezávislými na "vonkajšom svete". Pri maximálnom výkone by mohol "stroj času" operovať bez ohľadu na všetky fyzikálne sily - gravitáciu, elektromagnetizmus, žiarenie. Pohyboval by sa vo vnútri gravitačného či nejakého iného poľa, bez toho, aby posádka pocítila akékoľvek zrýchlenie.

Doktor W. O. Schumann, člen spoločnosti VRIL aj Thule, pôsobil v uvedenej dobe na technickej vysokej škole v Mníchove. Pod jeho vedením bola na základe konštrukčného návodu pre konštrukciu "stroja času" zostrojená "pohonná jednotka VRIL". Na túto jednotku nadviazalo v roku 1934 prvé experimentálne lietadlo "z ríše snov" s označením RFZ 1, ktoré môžeme kľudne nazvať ako "prvé nemecké UFO".

Ešte skôr ako sa v ďalšom (siedmom) pokračovaní série článkov pozrieme na konkrétne plavidlo RFZ 2, pripomeňme si niekoľko historických faktov v tejto súvislosti. Počas bojových akcii v priebehu roka 1944 postupne mizli posmešné úsmevy potom, ako narastal efekt novonasadených nemeckých zbraní. Britský generál Sir Roy Feddon, šéf technickej misie britského Ministerstva letectva v Nemecku, v roku 1945 na jednej recepcii prehlásil: "Videl som dosť z ich (nemeckých) projektov a technológií výroby lietadiel, úplne prevratnej koncepcie, preto som dospel k presvedčeniu, že pri predĺžení vojny o niekoľko mesiacov, by sme boli postavení pred nutnosť čeliť nasadeniu úplne novej, vysoko ničivej vojenskej technológie, pričom nemáme ani zďaleka istotu, že ju budeme schopní poraziť.".

Ešte v roku 1956 prehlásil E. J. Ruppelt, šéf US Air Force (Projekt Blue Book): "Keď II. svetová vojna skončila, mali Nemci vo vývoji niekoľko radikálne pokrokových typov lietadiel a nimi nesenej výzbroje. Nie je možné vylúčiť, že mnoho prípadov pozorovaných ako UFO, môže mať pôvod v progresívnej nemeckej leteckej technológii.".

V ďalšej časti sa pozrieme na dôkazy, pravdivé informácie a typy špeciálnych vojenských lietadiel s antigravitačným pohonom, ktorými nacisti už v prvej polovici 20. storočia disponovali ...

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, december 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, december 2022