FANATIZMUS NACISTOV sa opieral o OKULTIZMUS A MÁGIU ... plavidlá s antigravitačným pohonom RFZ 2, FG Vril 1-Jäger a ďalšie tajné technológie ... (7. časť)

V šiestej časti série článkov o utajovanej histórii nacistov sme písali aj o projektoch spoločnosti VRIL v súvislosti s úvodom do konštrukcie plavidiel s antigravitačným pohonom. V záverečnej časti sme uviedli : 

Doktor W. O. Schumann, člen spoločnosti VRIL aj Thule, pôsobil v uvedenej dobe na technickej vysokej škole v Mníchove. Pod jeho vedením bola na základe konštrukčného návodu pre konštrukciu "stroja času" zostrojená "pohonná jednotka VRIL". Na túto jednotku nadviazalo v roku 1934 prvé experimentálne lietadlo "z ríše snov" s označením RFZ 1, ktoré môžeme kľudne nazvať ako "prvé nemecké UFO".

Ešte skôr ako sa v ďalšom (siedmom) pokračovaní série článkov pozrieme na konkrétne plavidlo RFZ 2, pripomeňme si niekoľko historických faktov v tejto súvislosti. Počas bojových akcii v priebehu roka 1944 postupne mizli posmešné úsmevy potom, ako narastal efekt novonasadených nemeckých zbraní. Britský generál Sir Roy Feddon, šéf technickej misie britského Ministerstva letectva v Nemecku, v roku 1945 na jednej recepcii prehlásil: "Videl som dosť z ich (nemeckých) projektov a technológií výroby lietadiel, úplne prevratnej koncepcie, preto som dospel k presvedčeniu, že pri predĺžení vojny o niekoľko mesiacov, by sme boli postavení pred nutnosť čeliť nasadeniu úplne novej, vysoko ničivej vojenskej technológie, pričom nemáme ani zďaleka istotu, že ju budeme schopní poraziť.".

Ešte v roku 1956 prehlásil E. J. Ruppelt, šéf US Air Force (Projekt Blue Book): "Keď II. svetová vojna skončila, mali Nemci vo vývoji niekoľko radikálne pokrokových typov lietadiel a nimi nesenej výzbroje. Nie je možné vylúčiť, že mnoho prípadov pozorovaných ako UFO, môže mať pôvod v progresívnej nemeckej leteckej technológii.".

Dnes pokračujeme ďalšími utajovanými informáciami ...

Keď sa ukázalo, že experimentálne lietadlo RFZ 1 má značné problémy s riadením, došlo k jeho rozsiahlym úpravám, ktorých výsledkom bol stroj označený ako RFZ 2. Tento bol vybavený jednak funkčnou pohonnou jednotkou VRIL, jednak ovládaním magnetických impulzov. Toto plavidlo diskového tvaru malo priemer 5 metrov a bolo riadené jedným pilotom. RFZ 2 bol neskôr, počas 2. svetovej vojny používaný pre diaľkové špionážne lety nad Anglickom a južným Atlantikom. Počínal si veľmi dobre, a preto dostalo technické oddelenie spoločnosti VRIL zákazku na väčšie a dokonalejšie plavidlá tohoto typu. K tomu sa ešte dostaneme.

Pre bádateľov, ktorých zaujímajú aj ďalšie detaily, uvádzame podrobnosti týkajúce sa konštrukcie plavidla RFZ 2, ktoré boli odovzdané channelingovým prenosom prostredníctvom Marie Orsič od "Aldebarancov". RFZ 2 mal vlastný zdroj energie s veľmi obmedzenou kapacitou (akumulátory) a pomocou zvláštneho zariadenia nazývaného "Schumannov levitátor" odoberal energiu zemského elektromagnetického poľa a kombinoval ju s energiou priestoru (energiou vákua, energetického poľa Vesmíru). Schumannov levitátor bol v podstate valcovým rotačným gyroskopom (výška 2,4 metra, priemer 1,8 metra), na ktorom boli nasadené tri súosé kovové kruhové kotúče, ktoré sa mohli otáčať v rôznom smere rôznou rýchlosťou, čo obstarávali, alebo špeciálne prevodovky, alebo samostatné elektromotory napájané z akumulátora. 

Horný kotúč mal priemer  6,5 m, stredný 8 m a spodný 7 metrov. Pri základnej funkcii levitátora sa horný a spodný kotúč otáčali v opačnom smere a rôznou rýchlosťou. Za určitých okolností sa uvádzal do pohybu aj stredný kotúč. Kotúče pri rotácii v zemskom elektromagnetickom poli vytvárali Teslove skalárne vlny (Teslovo skalárne pole), ktoré sa modulujú a zlučujú do skalárneho poľa vyššej úrovne, ktorého prejavom je gravitácia, ktorú Dr. Schumann pomenoval "elektrogravitácia". Až mnoho rokov po vojne sa ukázalo, že Dr. Schumann nebol skutočným vynálezcom levitátora, len sa pokúšal vytvoriť technické zariadenie, ktorého princíp podľa channelingového prenosu z Aldebaranu zapísala a nakreslila Maria Orsič a Zigrun, teda 2 médiá zo spoločnosti VRIL. 

Výskum a vývoj Schumannovho levitátora bol zahájený v roku 1922 vo vývojových laboratóriách firiem AEG a Siemens a už v roku 1924 bol zastavený. Vývojové práce boli obnovené v podobe leteckého závodu Messerschmitt v Augsburgu. Keď zistili technickí poradcovia Gizeh Intelligence, že úroveň nemeckých konštruktérov nepostačuje k požiadavkám ich technológie, odovzdali Nemcom v podzemných hangároch Antarktidy 17 kusov zastaralých malých jednomiestnych diskových plavidiel vyzbrojených laserovým kanónom KSK - Donar, ktoré Nemci označovali ako FG Vril - 1 - Jäger. Na nich sa nemeckí piloti učili zariadenie ovládať a inžinieri analyzovali princípy konštrukcie a a ich funkcie. 

Až v roku 1941 sa nemeckí letci odvážili k dlhším letom jednak do južného Atlantiku, kde boli fotografovaní z nemeckého pomocného krížnika Atlantis pri jeho ceste do Antarktídy. Nemci uskutočnili jeden let aj na britské ostrovy pri zhotovovaní snímok základní RAF, ktoré boli mimo dosah nemeckých lietadiel Messerschmitt Me 109. Podľa archívnych písomných záznamov uskutočnili Nemci s plavidlom FG Vril 1 - Jäger 84 ďalších pilotovaných letov. FG Vril 1 - Jäger dosahoval v priemere 11,5 metra, pri horizontálnom lete dosahoval rýchlosť 2900 až 12 000 km/h v závislosti od nadmorskej výšky, s dostupnosťou až 30 000 km. 

FG Vril 1 - Jäger bol vybavený dokonale vyriešeným levitátorom a technológiou ovládania a riadenia, ktorú Nemci nazvali Magnetfeld - Impulsor - Steuerung. 

Bez problémov dokázal niekoľkokrát obletieť Zem, nevadilo mu zlé počasie ani ďalšie obmedzujúce faktory pre činnosť klasických typov lietadiel. Pôvodný veľmi hmotný Schumannov levitátor bol nahradený dvomi skupinami rotujúcich Teslových cievok nesených zariadením podobným rotoru odstredivky. Miesto akumulátoru mal Vril 1 dlhý valcový kapacitor naplnený neznámou gelovitou hmotou majúcou extrémne vysokú permitivitu (dielektrickú konštantu), takže mohol pohlcovať a uchovávať značný elektrický náboj a súčasne vytvárať silné elektrostatické pole. V tomto zariadení každá rotujúca cievka generovala rotujúce elektromagnetické pole iných parametrov, a tieto polia vstupovali do rezonancie s elektrostatickým poľom kapacitoru a zemským elektromagnetickým poľom, čím sa generovalo nové pole vyššej úrovne (Teslovo skalárne pole), prejavujúce sa navonok ako elektrogravitačné pole. Pokiaľ je moment tohoto elektrogravitačného poľa zhodný s momentom zemského gravitačného poľa, je Vril 1 k zemskému povrchu priťahovaný. Vonkajší pozorovateľ potom konštatoval, že s rastúcim počtom otáčok rotoru, sa stále viac rozostrujú obrysy Vrilu v dôsledku ohybu svetla v generovanom elektrogravitačnom poli a okolo lietadla sa vytvára "svetelná aura", ktorá s rastúcimi otáčkami kotúčov mení farbu od červenej (nízke otáčky), cez oranžovú, žltú, bielu, modrú až k fialovej (gravitačný posun vibrácie fotónu).

Nakoľko sa vedľajším účinkom prejavuje indukcia značného elektrostatického náboja ako na povrchu lietadla, tak aj v jeho okolí, nesmie mať konštrukcia plavidla ostré rohy a výčnelky (nebezpečenstvo elektrického výboja). Vril 1 bol riadený pomocou prístroja "Magnetfeldimulsor-4a", ktorého podstata je veľkou záhadou, o ktorej by nám vedel podrobne rozprávať zrejme len Nikola Tesla. Princíp je založený na tom, že dochádza k určitému vychyľovaniu hmotného ťažiska plavidla z "ťažiska" jeho elektrogravitačného poľa, ktoré sa snaží ťažisko lietadla opäť dosiahnuť, čo sa prejaví zmenou letu. Podľa veľkosti vychyľovaného impulzu môžu byť zmeny smeru o 90 stupňov, 45 stupňov, alebo 22,5 stupňa voči ose lietadla. Veľkou výhodou sú možnosti náhleho odskoku.

Pre zaujímavosť je možné uviesť, že tento typ letadiel FG Vril 1 bol úplne bežný pred 20 000 rokmi v Indii, v Ríši Rámu. Pre získanie levitačného efektu nazývaného "sila laghina" a gravitačného priťahovania k povrchu zeme (sily garimy) sa používalo zariadenie veľmi podobné levitátoru Vrilu 1. 

Príslušné a veľmi podrobné informácie pochádzajú zo súboru védskych manuskriptov Veda Vimana, ktorých autorstvo sa prisudzuje Ríši Brighov. Ďalšie podrobné informácie pochádzajú z tibetských tantrických spisov prenesených tibetskými lámami na úteku pred Číňanmi do indického Chandrigaru, kde študovala aj Dr. R. Reynová. 

Vyplýva z toho, že konštrukcia a zásadné princípy stavby lietadla VRIL 1 sú veľmi staré, ale súčasne na úrovni pozemskej technológie predstavuje principiálne nový a perspektívny smer vývoja pozemskej leteckej technológie. Skúsenosti nemeckých inžinierov a projektantov s prevádzkou Vril 1, sa preniesli na vývoj a úpravy systémov pre medzihviezdne lode Vril 7 Odin, Vril 8 Walhall a Haunebu DOSTRA, o ktorých budeme ešte v budúcnosti písať.  

Ďalšie zaujímavé informácie týkajúce sa pôsobenia okultizmu a mágie v materiálnom svete, ako opory pre nacistov aj v súvislosti s tajomstvami Antarktídy sa dozviete v ďalších pokračovaniach článkov na túto tému.

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, december 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, december 2022