ČÍTANIE klasických kníh a štúdium sú prirodzenou súčasťou priaznivého komplexného vývoja ... pokračovanie

Študujeme a čítame? Áno? Klasické papierové knihy, ktoré majú okrem svojho obsahu aj svoju vôňu, vyžarujú energiu, majú určitú úroveň energetickej čistoty a pravdivosti??? Asi nie a keď, tak poniektorí, resp. menšina. Papierové klasické knihy, ku ktorým sa eBooky ani len nepribližujú už nie sú "IN". Teda pardon, nie sú "IN" pre poniektorých. Našťastie som aj dnes v parku stretol dokonca mladých ľudí, ktorí kočíkovali ratolesť a pritom čítali knihu klasickú ... Toto je prosím pekne kľúčová téma, určite nie menej dôležitá ako súčasné opakujúce sa vyprázdnené manipulácie premiéra Fica týkajúce sa hlasovania o protiruských sankciách, či jeho podpora zo strany prezidenta Pellegriniho ako aj ďalšie zneužívanie a vysávanie občanov SR .................. Keď si odmyslíme, že poniektorí ľudia dokážu vnímať aj energetické a telepatické prenosy, teda duchovné či intuitívne so slušnou úrovňou pravdivosti, samotné čítanie klasických kníh v úrovni empirických dát, či racionálneho namáhania je absolútne zásadné pre komplexný priaznivý vývoj ľudskej bytosti ...

Ľudská zvedavosť a úsilie dozvedať sa niečo nové sú v podstate sympatické. Veď celá filozofia a aj veda sa začína, resp. mala by sa začínať kladením kvalitných otázok. Nie jeden univerzitný profesor skúšal takou formou (možno aj v súčasnosti), že požiadal svojho študenta, aby kládol kvalitné otázky. Súčasne sú príklady, kedy profesor požiadal študenta, aby tieto otázky aj sám hodnotil. Zaujímavé. Profesor pomohol len vtedy, pokiaľ sa študent "zasekol" a nevedel sa pýtať. Je to ako s jazykom, mravná intuícia sa prejavuje v Slovenskom jazyku najviac, čo sa týka priaznivej frekvencie naladenia ľudskej bytosti c metapriestore (vo svetle čistých energii) jednoznačne drží prim Slovenský jazyk a Ruský jazyk. Čítať s hĺbaním, či nahlas, teda uvedomovať si krásu jazyka a jeho silu sa dnes žiaľ nenosí, podobne ako žiaľ často vidíme, že nemajú úctu ani herecké legendy Slovenska. Pokiaľ si niekto hlboko váži materinský jazyk, ešte je niekedy aj na smiech, pretože nejaký primitív povie, že je preafektovaný. Preto, že dynamicky hlasom vyjadruje viac než len niečo ploché. Krásne o Slovenskom jazyku a jeho dôležitosti vie rozprávať Ida Rapaičová, vynikajúca slovenská herečka, dabérka, recitátorka, vysokoškolská pedagogička. Žiaľ, že pošpiniť pekné veci dokáže väčšinou primitív, ktorý nedokáže vnímať nič vyššie. Viď krásna poézia, ktorá vymiera .............. 

Jan Ámos Komenský ako predstaviteľ Pansofie, ktorá mala hodnotove blízke korene k Sofiológii ako matke filozofie, odporúčal Školu hrou pravdepodobne nielen preto, že vyhovuje detskému veku, ale azda aj preto, že neotupuje zdravú zvedavosť, ktorá sa zakaždým znovu pýta na všetky otázky života. Zdravá neopotrebovaná čistá zvedavosť je totiž prvým podnetom k tomu, aby sme siahli po knihe. Práve toto ľudské je v súčasnosti v podstate poničené prostredníctvom UI (AI), ktorá doslova vymýva mozog detí, kde je čistá zvedavosť poničená mravnou skazenosťou bez empatie, pričom čítanie klasických kníh s deťmi je žiaľ často na smiech. Neschopnosťou kardinálnou je rozpoznávať objektívne dobro a zlo. Je výborné, že existujú aj výnimky i keď ich nie je veľa. Stojí za to zopakovať, že hĺbka slov a mravná intuícia Slovenského jazyka dokáže skutočne zázraky v priestranstve, pokiaľ si ju vážime, pričom áno, dokáže aj to, že slovami "zbĺknu plamene".

Čistá detská zvedavosť nás vedie k tomu, aby sme vzali do ruky leporelá, či obrázkové knihy a cez šlabikár nás privádza k prvým učebniciam. Práve preto, aby sme neskôr siahli po próze, poézii, náučnej či vedeckej literatúre.

Prečo siahame po knihe? Čo je ďalším zdrojom a podnetom, prečo siahame po knihe? Je to záujem a mravná povinnosť. Táto povinnosť by mala vychádzať zvnútra. Vnútorná energia sa cez srdce môže pýtať na knihu. Pretože je v nej aspoň malý kúsok pravdy, ktorá práve v tom okamihu môže byť potrebná pre rast. Kniha ako celok nás nemusí vždy zaujímať, avšak môže byť pre nás kľúčová práve jedna jej časť. Vnútorná mravná povinnosť je často spojená s osobnými a spoločenskými záujmami, avšak to nie je to pravé orechové. Je ešte niečo nad tým. Veda sa najmä v odbobí postmoderny stala "výrobnou silou", často bez etiky. Vzdelanie bez čistoty srdca, teda bez vnútornej čistoty bytosti na úrovni energii je to, čo nás môže zahubiť. Všetko je jedno, každý si robí čo chce, bez toho, aby sa opýtal, či jeho tvorivosť nie je vedená temnou energiou (zlo) a neparazituje na okolí, na iných bytostiach ... Česť výnimkám, pretože všetko nie je jedno. Ekonomický rast spoločnosti podporujú mnohé knihy, avšak sú diaľnicou do pekla. Je pravdou, že v modernej dobre pribúdajú poznatky tak rýchlo, že je potrebné celoživotné štúdium, avšak tu je potrebná práve mravná intuícia a rast vnútornej čistoty, po akej knihe siahame a či vôbec ...

Aj poznanie (ZNANIE), ako málo toho vieme, nabáda k štúdiu. Sokratov výrok "viem, že nič neviem" sa hodnotí ako výrok mudrca, vysoký stupeň poznania, ktorý sa nazýva "ZNANIE" plodí skromnosť, a dráždi závisť v nízkom nevedomí. Často sa stáva, že múdry človek, energeticky naladený priaznivo je v dave stratený, zatiaľ čo v úzkej skupinke nenápadných človekov, je zdrojom harmonizovania a čistoty energie, či obdivu, bez toho, aby to potreboval ......... Jednu osobu môže srdce ťahať k nízkym pudom ako zvieratko, druhú bytosť ku kráse a jej symbolike, čo zvestuje pre harmonizovanie a rast. Tak je to aj s čítaním kníh, klasických kníh. Kniha ako komerčný balast pre zárobok, alebo kniha náročná, či otvárajúca hranice pre rast. Kniha môže podporiť duchovný a komplexný vzostup človeka, pokiaľ ju čítame v pravom okamihu a má odovzdať čosi, čo v momente časopriestoru práve vtedy s nami zarezonuje a nestiahne nás dole.

... pokračovanie ...