ZA PENIAZMI A BANKAMI 

Vitajte pri počúvaní jedinečnej série podcastov "Za peniazmi a bankami" alebo "od plátna po korunu", ktorú sme pre vás pripravili v spolupráci s Ing. Mariánom Tkáčom, PhD. – historikom, ekonómom a odborníkom na menovú politiku. Táto séria vás prevedie fascinujúcou cestou peňazí na našom území – od dávnych čias výmenného obchodu, cez prvé platidlá, vznik mincí a bankoviek, až po dnešné euro..

Navštívime Kremnicu, Banskú Bystricu a Banskú Štiavnicu. V "zlatej" Kremnici, v Múzeu mincí a medailí zistíme, že v slovenských banských mestách sa v prvej polovici 15. storočia ťažilo 40 % zlata a 30 % striebra na svete a že so slovenskou meďou sú pokryté katedrály sveta, že obchodoval s ňou aj Koperníkov otec.

V kremnickej mincovni sa dozvieme, že tu sa razia nepretržite mince od roku 1338 a že najslávnejšie z nich boli zlaté kremnické dukáty. Všimneme si, že na jednej korune je Kremnická madona, o ktorej sa roku 1992 viedla diskusia medzi poslancami, či je vhodné chytať denne Madonu.

V "medenej" Banskej Bystrici si povieme, že tu založili Turzovci a Fuggerovci najstarší európsky podnik na spracovanie medi v roku 1495, tri roky po objavení Ameriky.

V "striebornej" Banskej Štiavnici bude reč o najstaršej baníckej akadémii, o prvom použití pušného prachu na rozpájanie hornín a vypočujeme si Náckovo rozprávanie o učiteľovi, advokátovi a bankárovi, ako naložia so závetom ich svokra.

V hľadaní najstarších peňazí a banky navštívime Nitru a potom Trnavu, kde sa dozvieme o kostolných pokladniciach na katolíckych farách v 18. storočí. Pristavíme sa pri Bernolákovi, ktorý je na 200 – korune a všimneme si, že Juraj Fándly, autor poučnej spisby pre hospodárov a veselých epigramov, bol aj pokladníkom Učeného tovarišstva.

Pokračujeme v Sobotišti. Tu sa konala 9. februára 1845 oslava 40. narodenín Samuela Jurkoviča a pri tej príležitosti jedenásti občania založili "Spolek gazdovskí," najstaršie peňažné družstvo na európskom kontinente.

Na otázku, či sme teda našli najstaršiu slovenskú banku odpovieme, že nie, pretože banky a peňažné družstvá pracovali na úplne iných princípoch a niektoré z nich spomenieme.

Pokračujeme v Skalici, ktorá sa spája s menom Dr. Pavla Blaha, spolupracovníka Šrobárovho, lekára, vydavateľa "Hlasu," ktorý rozdelil slovenskú spoločnosť na začiatku 20. storočia na mladých "pokrokárov" a starých "svätomartinčanov," ale tiež zakladal úverové družstvá a napokon aj banku a bol správcom Bosákovej Americko – slovenskej banky.

So Skalicou sa však spája aj meno Daniela G. Licharda, organizátora ekonomickej tlače a zakladateľa peňažných družstiev. Prečítame niekoľko myšlienok z Domovej pokladnice, ktorú vydával.

V Hlohovci sa narodil roku 1757 Andrej Kapustáš, ktorý ako 33 – ročný navrhol vo Varšave založiť Poľskú národnú banku. Ako spolupracovník Koščiuška sa dostal do väzenia.

V Hlohovci sa narodil aj Rudolf Návrat, 82 – ročný bývalý pracovník v bankovníctve. Je tento zaujímavý muž, ktorý popísal tisícky strán, keď viedol akúsi kroniku rodu i národa, tým najstarším žijúcim bankovníkom?

Cestou oproti prúdu Váhu ocitneme sa v Novom Meste nad Váhom, kde pôsobil ako lekár Július Markovič, ktorý však v určitom období bol aj akousi nepomazanou hlavou slovenského bankovníctva. Nielenže založil roku 1896 Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ale začiatkom 20. storočia organizoval porady slovenských peňažníkov.

Vo vrbovskej filiálke novomestskej Ľudovej banky, v časoch správcovstva Jána Cablka, udiala sa za bieleho dňa roku 1911 "štátna lúpež."

Spomenieme v tejto súvislosti volebné peripetie spojené s Markovičovcami a súdnym sporom v Nitre r. 1903, ktoré však začali v Lubine.

Z Lubiny pochádza Rudolf Haruštiak, ktorý sa v banke staral o zlato a bol pri tom, keď sa šperky, získané od židov, posielali v 50 – tych rokoch do Prahy. Narodil sa roku 1921 a spomína.

Časť ukončíme úsmevným príbehom neuskutočneného, ale pripravovaného duelu medzi Júliusom Markovičom a Milanom Hodžom v roku 1910 v súvislosti s voľbami.