Študujeme a čítame ... alebo prečo vonkajšie uznanie sveta nikdy neprináša vnútornú harmóniu a slobodu ľudskej bytosti ...

Na úvod ... akákoľvek závislosť ľudskej bytosti na uznaní sveta zvonku je len závislosťou, v skutočnosti z hľadiska duchovného vyšetrenia ide o komplexy menejcennosti vytesnené ako mocenské ambície. Takto nejak vyzerá jedna z duchovných axióm v metapriestore. Žiadne uznanie zvonku nikdy nesmeruje k posilneniu vnútornej harmónie ľudskej bytosti, jej energetickej stabilite a vzostupu, teda zbavovaniu sa slabostí a chýb doborovoľne. Dalo by sa dokonca povedať, pokiaľ ideme hlbšie v energiách, že koreňom potreby uznania sveta zvonku u bytosti, je pýcha a duchovné ego jednotlivca, je to v podstate uzemnená závisť.

Isteže je úplne prirodzené (v tom je veľkosť ducha), že ľudská bytosť, ktorá si váži život a úctu k nemu sama od seba vyzdvihne u inej bytosti maličkosti, ktoré obohacujú veľkosť ducha. Prirodzene a prajne s ľahkosťou, tým sa oslobodzuje od závisti. Uznanie druhých je liekom pre seba, čím je úprimnejšie, nie sú potrebné okázalé famfáry, len maličkosť. Nie preto, aby lichotila, ale preto, lebo ju obohatí úspech a starostlivosť o druhého, inšpiruje k láskavosti a sebazlepšovaniu (nie pretekaniu sa s inými). Lipnutie napríklad na lajkoch je v podstate rovnaká závislosť ako drogy, gamblerstvo a pod.

Tu niekde je princíp významu zmyslu krásy z hľadiska duchovného ladenia. Krása, ktorá skutočne zrkadlí pravdu (nie jej karikatúra), nám ukazuje fascinovaním dôležitosť prijatia energii, čistých energii vo vnútri bytosti, ktoré u nás absentujú, ktoré majú prispieť k tvorivej vyváženosti lásky. V tomto smere mal presné informácie priekopník hlbinnej analytickej psychológie Carl Gustav Jung ... známy to výrok skrátene, "čo nevýjde zvnútra bytosti vlastnou iniciatívou, príde zvonka ako lekcia". I keď je to veľmi stručný výklad. V iných svojich výrokoch sa Jung napríklad fatálne mýlil, pretože ich poslušne "prevzal" od entít, ktoré ovládali energie v našej Slnečnej sústave. Nijakým spôsobom však nie je dotknutá elementárna schopnosť rozpoznávať dobro a zlo u ľudskej bytosti, čo sú úplne odlišné nosné typy energie.

Čisté energie Svedomia a vylaďovanie vzostupu ľudskej bytosti nikdy neprinášajú víťazstvo, ktoré nie je pravdivé, pretože je založené a postavené na znevažovaní a nedôstojnosti inej bytosti. Víťazstvo dobra nad zlom je objektívnym významom určitej sebadisciplíny v čase a priestore, nielen pre jednotlivca, ale primárne pre rezonančný posun vo frekvencii svetla a harmónie v torzných a morfických poliach a prostredí podporujúcom život na Zemi (napríklad vyššia etika, mravnosť a spravodlivosť). Inak je to len márnivosť bez významu a nie víťazstvo ...

© Marian Lavenda, www.ariadneknihy.sk, júl 2025

© Andrea Lavenda, www.ariadneknihy.sk, júl 2025