ŠTUDUJEME a ČÍTAME ... alebo liečivý význam klasických kníh ...

Študujeme a čítame lasické knihy? Poniektorí áno. Pravidelne. Pokiaľ chcem hovoriť o určitej vyváženosti a ochrane života pred ovládnutím AI je bez nejmenších pochybností potrebné čítať klasické knihy. Knihy, ktoré okrem toho, že nás obohatia svojim obsahom, vyžarujú aj energiu, nesú konkrétne myšlienky s určitou úrovňou pravdivosti, voňajú, atď, atď.

Čítanie kníh klasických nám umožňuje hlbšie sebapoznanie. Je to vnútorný proces aj na úrovni duševnej a duchovnej, i keď ich poniektorí ľudia vôbec nevnímajú. Ľudia málokedy vnímajú hĺbku toho, čo sa deje, o čom rozprávajú, pretože sú plytkí, Vedomie majú zastreté (vypnuté), hrajú sa na niečo extra (inak povrchné), čo v podstate ani nie je a "nežije" v časopriestore evolúcie. Realizujú len akési výmeny názorov na niečo empirické, čo v skutočnosti nepoznajú, pretože nepoznajú seba. Takže len kecajú. Je to vidieť napríklad naprieč kompletne celým politickým a mediálnym spektrom na Slovensku s výnimkou pár jedincov. Politická korektnosť sa stala rebríčkom nemravnosti, podlosti, zbabelosti, pokrytectva, pretože úprimná pravdivá priateľská komunikácia s duchovnou slobodou diskutujúcich absentuje.

Čo to je duchovná sloboda? Takáto otázka sa často objavuje. Odpoveď: Duchovná sloboda neznamená mať čo chcem, robiť si čo chcem, je to schopnosť dobrovoľne sa vzdať niečoho, čohokoľvek čo ovláda, pre svoj rast a vzostup, nebyť na ničom závislý. Je to celostné energetické vyvažovanie, vylaďovanie, kedy viem, čo je moja úloha v našej realite a čo už nie, takže neohrozujem seba a ani okolie (neparazitujem na okolí a nenechám parazitovať ani na sebe). Duchovná sloboda NIE JE duchovné ego (anarchia ega). Čím vyššia teda jemnejšia frekvencia vyváženosti a naladenia bytosti, jej lásky ako tvorivej energie vysokej čistoty, tým je nižšia úroveň jej sebeckosti, prúdi s ľahkosťou a zvyšuje vnútornú hodnotu bytosti. Preto poniektorí jedinci zostávajú niekedy aj sami, resp. v určitom intervale plynutia časopriestoru aj sami, ich rezonancia je príliš vzácna a špecifická ...

Inak je to mrhanie časom a kecanie. Či už na úrovni jednotlivcov, tak spoločenstiev. Na Slovensku v podstate nie je slobodná a žijúca žiadna nová tvorivosť s vyššou schopnosťou harmonizovania ... Pretože nie je "IN" a neprináša hneď veľké peniaze za nič ...

Mnohí tak formulujú vlastné postoje v konečnom dôsledku konformne, resp. nekonformne a vyostrujú svoje myšlienky do formácie obrannej až so zahrotením do satiry. Satira je niekedy osožná, avšak vo všednom styku je väčšinou nadbytočná a násilnícka a následne zbytočne zraňuje. Skôr je potrebný noblesný humor, ktorý je prirodzený a s ľahkosťou vnútorne lieči, prináša dvoj a viaczmyselné výklady myšlienok, filozofie a sebazrkadla. Preto aj zvukové relácie, kde sa povie niečo aj bez prípravy a scénára, kde je autenticita v okamihu situácie dynamizujúca, sú najšťavnatejšie. Nie je cieľ zraniť, ublížiť, ale zo stále vyššieho nahľadu poukázať na malosť myslenia, sebeckosť a krátkozrakosť civilizácie, ako to väčšinou aj na Slovensku chodí ...

Na Slovensku naprieč spoločenskými štruktúrami sme sa však dostali (klesli) do úrovne nízkej a nemravnej až tak, že klamstvo, polopravda, lož, sú bežnou súčasťou argumentácie, dokonca s potleskom a za mzdu a čestní ľudia sú zosmiešňovaní na okraji spoločnosti. Degenerácia sa oslavuje, čestnosť sa zosmiešňuje.

Čítanie (aj zvukové relácie) sú určite niekedy aj zdrojom zábavy, rozptýlenia a oddychu. Toto je z duchovného a duševného hľadiska mimoriadne zásadný psychohygienický dosah. Kniha klasická je v podstate dobrý priateľ, s ktorým sa výborne cítime, dobre pobavíme a to aj podľa vlastnej nálady. Nevnucuje sa nám, kedykoľvek ju môžeme odložiť a znova sa k nej vrátiť. Pritom vie zaujať naše všetky myšlienky, city, fantáziu, ktorá nám dovoľuje otvárať nové deje, situácie, myšlienky.

Vedomie nesídli v mozgu. Toto je poznatok neurovedy o neuroplasticite mozgu, neurofilozofie za posledné dekády. Jednoducho povedané, kde sa naladíte frekvenčne svojou čistotou v časopriestore, také energeticko - informačné projekcie, toky a algoritmy prenášate, prinášate. Áno, mozog môže prenášať myšlienky, ktoré nie sú "naše vlastné" ale súčasne aj tvoriť "naše vlastné". Napríklad 50 % na 50 %. Hippocampus, hypothalamus a ďalšie štruktúry mozgu sú svojou kvalitou a schopnosťami až neuveriteľné a doteraz úplne neprebádané, i keď vieme, že hippocampus je ako "anténa" a hypothalamus ako "ladička", v spojitosťou s činnosťou nášho srdca, k čomu inklinujeme?

Preto nie je náhodou, že siahame po knihe. Kniha klasická, už to, že ju chytíme do ruky je absolútne kľúčové. Nájdeme v nej napríklad hrdinu, ktorí je rytier a bojuje za dobro proti zlu. Naučí nás, čo to je cnosť v živote. Ako sa stať lepším človekom, naučí nás rozpoznávať dobro a zlo objektívne. Pôsobí vnútorne. Napríklad beletria a dráma má katarzný, či uvoľňovací účinok, ktorý si môžeme veľmi vážiť psychologicky. Mnohí ľudia poznajú účinok toho, keď sa vrátime z divadla alebo kina, snažíme sa robiť lepšie skutky v živote a pod.

Čo je však veľmi potešujúce, ako hovoria výsledky nových štúdií v spojitosti s dávnejšími výskumami, je fakt, že po knihe klasickej siahajú aj duševne chorí jedinci. Mimoriadne výsledky má v tomto smere Ruská veda ale aj vedci na Západe. Mnoho pravdivých "nebezpečných" výskumov bolo pozastavených v minulosti, resp. neboli pubikovateľné z dôvodu vysokého utajenia a preto sa na oko oficiálne "zastavili". Potrebujeme mať zdroj duchovných informácii pravdivých z metapriestoru, aby ste sa vedeli orientovať a "nezbaštili" to, čo je v médiách. Väčšina médii len opakuje po iných "zdrojoch".

Bez ohľadu na to, či ide pri čítaní kníh o ordinovanú alebo spontánnu činnosť u duševne chorých, je to posun vpred. Existuje aj tzv. "biblioterapia", teda liečba knihou. Isteže nie je možné tvrdiť, že kniha zbavila niekoho napríklad neurotickej depresie. Ale napríklad Stormovo Immenské Jazero, i keď je jeho dej smutný (alebo práve preto, že má dej smutný), pôsobilo na konkrétnych depresívnych neurotikov katarzne. Došlo totiž k oslabeniu vedomia jedinečnosti a vlastného nešťastia osoby, jej vlastný smútok prestal byť unikátnym. Vystihuje to pojem "dietetika čítania", lepšie ako "biblioterapia". Dnes vieme, že čítanie môže byť doplňujúcou súčasťou komplexnej liečby, áno dietetika je v podstate výber kvalitnej duševnej potravy, opäť podľa naladenia bytosti. Toto je veľká téma a veľmi jemná štruktúra bytia.

Z výskumov profesora Ondreja Kondáša v kontexte s Ruskou vedou a priekopníkmi neurovedy v USA jednoznačne vyplýva, že u duševne chorých psychotikov čítanie noviel a románov tvorilo 65 % za nimi nasledujú rozprávky a poviedky cca 25 %, náučná literatúra predstihla poéziu v pomere 7 % a 2 %. Potvrdilo sa, že rozprávky a svet fantázie pôsobili liečivo na psychotikov. Najmenej patologických prejavov myslenia sa napájalo na čítanie náučných statí, najviac na poéziu. Rozprávky, teda ich zmysel pre dobro a krásno, zmysel pre pravdu a cnosti sa prejavili ako liečivé pre ľudskú psychiku, povedzme dušu, preto boli uprednostňované v hojnej miere. Podobe tak aj náučná literatúra, zábavno - realistická beletria a romány s významom vyšších citov, empatie a lásky sa prejavili s veľmi priaznivým účinkom ...

... pokračovanie nabudúce ...

© Marian Lavenda, www.ariadneknihy.sk, august 2025