Prísne tajný projekt MONTAUK týkajúci sa cestovania v čase ... kedy sa prebudili projekty Phoenix a Montauk ? (3. časť)

V druhom pokračovaní článku na tému projektu MONTAUK sme písali o bytosti Al BIELEK, ktorý sa osobne zúčastnil filadelfského experimentu. Al Bielek je veľmi dôležitou postavou v súvislosti s utajovanými projektami americkej vlády týkajúcimi sa cestovaním v čase a manipuláciami s časopriestorom. V závere druhej časti sme uviedli :

Al Bielek tvrdí, že U.S.S. Eldridge sa v roku 1943 dematerializovala a vytvorila pritom obrovskú "dieru" v hyperpriestore, nazývanú aj "trhlina v čase". Trhlina bola "dlhá" štyridsať rokov a siahala až do roku 1983. O pozadí vzniku a realizácie filadelfského experimentu Al Bielek uvádza nasledovné pravdivé skutočnosti, ktoré podľa zistení z duchovných zdrojov poznania majú pravdivosť a objektivitu viac než 95 % :

"Táto obrovská trhlina v čase (s "dĺžkou" 40 rokov) umožnila skupine temných mimozemských entít preniknúť do nášho časopriestoru v dimenzii 3D. Pôvodne som si naivne myslel, že to bol iba vedľajší nechcený účinok, náhodný dôsledok experimentu. Až neskôr som sa spamätal, že to bolo celkom ináč. Všetko bolo vopred naplánované.

Celý filadelfský experiment vymysleli a pripravili mimozemšťania, ktorí mali v roku 1934 stretnutie s prezidentom Franklinom D. Rooseveltom. Pokiaľ viem, k tomuto jednaniu došlo niekde v pacifiku na palube vojenskej lode s názvom Pennsylvania. Roosevelt na základe výsledkov jednania podpísal dohodu, ktorej podstatou bolo získanie mimozemských technológií pre vedecký vývoj výmenou za planetárne privilégiá (anektovanie). Toto neboli mimozemské entity známe ako "šediváci", mali ľudskú podobu, tzv. humanoidný typ mimozemských entít.".

Tieto skutočnosti sú rozvedené v knihe už spomínaného autora Brada Steigera The Philadelfia Experiment & Other UFO Conspiracies, kde Bielek jasne zdôrazňuje, že cieľom tohto experimentu bolo otvorenie brány (časopriestorového portálu) mimozemským bytostiam humanoidného typu, pre ľahký prístup na našu planétu Zem. Úlohy, ktoré pri experimente zohral Al Bielek a jeho nevlastný brat ešte podrobne rozoberieme v iných článkoch.

...

Časť zameranú na kontrolu počasia riadil rakúsky vedec Wilhelm Reich. Tento muž, ktorý svojho času patril k čelným psychoanalitikom svojej doby a dobre sa poznal s C. G. Jungom a Sigmundom Freudom, bol ako vedec kontroverznou postavou. Populárnym sa stal ako "objaviteľ" kozmickej energie, ktorú nazval Orgon. V jeho pojatí sa jednalo o akýsi druh životnej energie, ktorá sa zásadne líši od elektromagnetickej energie. Reichovi sa podarilo jej existenciu preukázať laboratórnymi pokusmi, čo mu vynieslo uznanie akademického sveta. O objavenom Orgone bolo napísaných mnohoodborných článkov v psychiatrických a lekárskych časopisoch. Wilhelm Reich sa potom snažil uviesť túto orgonovú energiu do súvislosti s Newtonovou koncepciou "éteru". Týmto pojmom bola označovaná hypotetická neviditeľná substancia, ktorá preniká celým Vesmírom a napĺňa ho. Predpokladalo sa, že je nosným médiom pre svetelné lúče a iné druhy žiarenia. Reich začal dokoca tvrdiť, že s pomocou orgonu dokáže liečiť rakovinu.

Jedného dňa si uvedomil, že tieto poznatky by mohli umožniť ovplyvňovať počasie. Prišiel na to, že silné búrky súvisia s hromadením "mŕtveho orgonu" a tento jav nazval DOR (Dead Orgon). Mŕtvy orgon je vlastne nergia zostupnej špirály. Napríklad každý veselý, optimistický človek v sebe nesie veľké množstvo živého orgonu, zatiaľ čo životom unavený, depresívny človek v sebe nahromadil viac DOR. Zistilo sa, že medzi mŕtvym orgonom a intenzitou búrky existuje priama súvislosť a Wilhelm Reich prevádzal experimenty, ktorých cieľom bolo DOR zredukovať. Nakoniec sa mu podarilo znížiť prudkosť búrok pomocou jednoduchej elektromagnetickej metódy. O svojich sľubných výsledkoch informoval koncom štyridsiatych rokov americkú vládu a tá okamžite reagovala. Vydala nariadenie, aby bol Riechov vynález spojený s existujúcimi prístrojmi na kontrolu počasia a týmto spôsobom vznikla tzv. radiosonda.

Radiosonda vznikla spojením starších prístrojov na meranie tlaku, teploty a vlhkosti s Reichovým prístrojom na reguláciu DOR. Pokiaľ bolo potrebné zlepšenie počasia, sonda bola nastavená tak, aby generovala živú orgonovú energiu, čím došlo k neutralizácii DOR. Taktiež, pokiaľ bolo potrebné počasie zhoršiť, postupovalo sa opačne. Význam tohoto ovládania počasia mal byť potvrdený najmä pre vojenské účely. Podľa pravdivých informácii US Army disponovala už pred min. 50 rokmi technológiami pre manipuláciu s počasím.

Keď bol na projekt ovplyvňovania počasia, na ktorom sa podieľali najlepší americkí vedci tej doby napojený aj vyšetrovanie príčin katastrofálneho neúspechu "filadelfského experimentu", sústredili sa odborníci predovšetkým na ľudský faktor. A to bola hodina vzniku projektu Phoenix. John von Neumann mal to všetko riadiť. Centrála sa najprv nachádzala v laboratóriách Long Islandu v štáte New York. Neumann si uvedomil, že pokiaľ majú byť zistené príčiny toho, prečo bola posádka U.S.S. Eldridge priebehom filadelfského experimentu tak ťažko postihnutá, bude nevyhnutné sústrediť sa aj na metafyzické aspekty. Išlo o zistenie toho, prečo ma človek ako biologická jednotka masívne problémy s vplyvom elektromagnetických polí, ktoré ovpyvňujú časopriestor. 

Po desiatich rokoch výskumu zistili vedci k senzačnému záveru. Zistili, že každý jedinec sa rodí s individuálnym "časovým ukotvením". V okamžiku počatia sa do oplodneného vajíčka uchytí niečo ako energetická bytosť (duša) a tým je zakódovaný východzí bod pozemského bytia dotyčného indivídua. Táto koncepcia preukazuje, že duša, alebo Bytostné Ja existuje nezávisle od fyzického tela, telesnej schránky. Každé jedno spojenie duše a telesnej schránky, teda fyzického a metafyzického prvku v bytosť je bezprostredne napojené na spomínané časové ukotvenie, ktoré závisí na elektromagnetickom poli našej Planéty Zem.

Časové ukotvenie je základným orientačným bodom pre naše vnímanie a chápanie jednak vesmíru, ale aj procesov, ktoré sa v ňom odohrávajú. Pokiaľ dôjde k narušeniu časového ukotvenia ľudskej bytosti, začne blúdiť v "zemi nikoho", mimo čas a priestor (hyperpriestor). A práve to sa stalo členom posádky U.S.S. Eldridge. Námorníci stratili v dôsledku experimentu časové ukotvenie v dimenzii 3D, v ktorej žijeme a teda aj súvsťažnosť s celým vesmírom, čo im prinieslo značné utrpenie, ocotli sa mimo časopriestor v akejsi vákuovej bubline.

Skupina vedcov okolo Johna von Neumanna teraz vedela, v čom je problém a akú úlohu je potrebné vyriešiť, pomocou počítačovej techniky. Išlo o to, ako dostať námorníkov nachádzajúcich sa na palube lode do časopriestorového vákua a späť bez toho, aby stratili časopriestorové ukotvenie. Neumannovi sa to nakoniec podarilo. Vo vnútri spomínaného vákua vytvoril akúsi virtuálnu realitu, zdanlivý svet, vďaka ktorému sa posádka "zmiznutej" lode zachovala pocit plynúceho času. Inak by zošaleli. Táto technológia bola použitá v rámci projektu Dúha (Rainbow). V priebehu realizovaných výskumov vedci zistili ešte jednu zaujímavú skutočnosť, ukázalo sa, že pôsobením určitého typu elektromagnetických vĺn na mozog sa dá manipulovať s ľudským vedomím. 

Projekt Phoenix sa dostal do najvyššieho štádia svojho vývoja v roku 1967. Jeho vedúci činitelia o ňom vypracovali záverečnú správu, ktorá bola predložená do amerického Kongresu. Ten schválil na tento účel uvolnenie nemalých finančných prostriedkov a pochopiteľne chcel poznať výsledky. Keď sa však senátori dozvedeli, k akým manipuláciám vedomia môže dôjsť, odmietli uvoľniť ďalšie financie na pokračovanie výskumov. Pravdepodobne si uvedomili, že jedného dňa by sa aj oni sami mohli stať obeťami manipulácie s ľudským vedomím, pokiaľ by sa projekt dostal do nesprávnych rúk. Projekt Phoenix bol deaktivovaný. Všetky závery a výsledky si prisvojila "tajná vláda" alebo Deep State, nakoľko vedeli, že sa predmetné technológie manipulácie s ľudským vedomím dajú zneužiť. Dobrovoľné vzdanie sa armády protivníka bez jediného výstrelu. 

Autori Preston Nichols a Peter Moon napísali knihu PROJEKT MONTAUK - experimenty s časom, v ktorej popísali, že Spojené štáty po prvý krát použili takúto zbraň počas vojny v Perzskom zálive. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj konkrétne reportáže CNN, ako irackí vojaci opúšťali piesočnú dunu s rukami nad hlavami, bez jediného výstrelu, po jednom prelete vrtulníka US Air Force ponad ich hlavy sa vzdali.

Financovanie projektu prevzala Deep State, konkrétne brookhavenská skupina (laboratóriá Brookhaven na Long Islande). Jednou z najdôležitejších súčastí projektu bol radar SAGE (Semi - Automatic Ground Enviroment). Tento radar bol pre ovládanie mysle ideálny, jeho anténa mala tvar banánu o veľkosti futbalového ihriska. Pracoval v kombinácii so špeciálnou rádiosondou operácie v oblasti 425 až 450 megahertzov. 

Projekt ďalej pokračoval vo vojenskom objekte Camp Hero v Montauk Point, ktorý sa nachádza na výbežku poloostrova Long Islandu, na teritóriu štátu New York. Tu sa prevádzal veľmi nebezpečný výskum, o ktorom nemal Kongres ani americká verejnosť ani potuchy. Všetko kontrolovala Deep State (nadnárodný kriminálny syndikát). Hlavným cieľom projektu Montauk sa stalo ovládanie ľudského vedomia. Výskum bol spustený naplno v roku 1971 na základni Montauk Air Force Base. Ako vyzerali pokusy a ovládaním vedomia? Kto boli ďalší účastníci projektu Montauk? Ako prebiehalo cestovanie v čase?

Dozviete sa v ďalšom pokračovaní ...

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, december 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, december 2022