NACISTICKÝ ÚSTUP do ANTARKTÍDY a JUŽNEJ AMERIKY ... operácia "PAPERCLIP" ... (2. časť)

V titulku dnešného článku je možné vidieť výhľad z jednej z bývalých utajených nacistických rezidencii v Argentíne. Darmo, z nakradnutého sa nacistom dobre "vegetilo". Článkom zverejnených dňa 9. januára 2023 sme začali písať o operácii Paperclip, v súvislosti s nacistickým ústupom do Antarktídy a Južnej Ameriky. Tento článok voľne nadväzuje na sériu prvých 10 článkov v súvislosti s utajenou históriou týkajúcou sa nacistov.

V závere článku sme uviedli : 

Snaha USA nájsť, ovládnuť a (alebo) zničiť nacistické základne v Antarktíde sa uskutočnila s námornou vojenskou výpravou vedenou kontradmirálom Richardom Byrdom v rokoch 1946 a 1947.

Byrdova vojenská expedícia do Antarktídy bola nazvaná "Operácia Highjump" a pozostávala zo "4700 členov vojenského personálu, šiestich helikoptér, šiestich lietajúcich člnov Martin PBM, dvoch ponúk na hydroplány, pätnástich ďalších lietadiel, trinástich podporných lodí amerického námorníctva a jednej lietadlovej lode ... USS Filipínske more".

Byrd dostával tajné aj neutajované rozkazy, čo nie je pre veliteľov námorníctva nič neobvyklé. Napriek tomu bol pre širokú verejnosť zverejnený iba neutajovaný dôvod tejto expedície, vysvetľujúci jej účel ako prevažne vedecký z hľadiska prieskumu, mapovania a hľadania miest pre budúce americké základne. Hry tajných služieb USA a nacistov si rozvedieme v ďalších článkoch.

....................................

Dnes pokračujeme ďalšími zdrojovými utajovanými informáciami, prinášajúcimi pravdivé poznanie, potvrdené aj z duchovného pozadia sveta (Planéta Zem) ... nadväzujeme na záver prvej časti ...

Tieto neutajované vedecké dôvody expedície boli strategickým krytím pre jej kritický tajný účel. Ako jeho veľkosť jasne naznačovala, Byrdova námorná armáda nevykonávala vedeckú misiu, ale vojenskú výpravu proti verejne neodhalenému tajnému nepriateľovi. O rok skôr počas leta 1945 na južnom póle viedol podľa W. M. Tomkinsa admirál Byrd tajnú misiu do Antarktídy, aby rokoval s vodcami tamojšej nemeckej kolónie. Okrem toho bola misia neúspešná a Byrd sa vrátil s prázdnymi rukami. V súkromnom rozhovore William Mills Tompkins o tejto udalosti rozviedol: "Byrd nemal žiadnu vyjednávaciu silu a ani nič na misii nevybavil". 

Svedectvo veliteľa námorníctva Grahama Bethuna, ktorý hovorí, že bol skutočným pilotom lietadla, ktoré vzalo Byrda do Antarktídy, podporuje Tompkinsove tvrdenia. Bethune povedal podplukovníkovi Donaldovi Wareovi (USAF, vv.) o tejto tajnej misii, ktorá bola jednou z mnohých, na ktorých letel s utajovanými UFO (plavidlami s antigravitačným pohonom). Informácie, ktoré Bethune zdieľal, slúžili ako predzvesť úzkej spolupráce, ktorá sa čoskoro rozvinula medzi americkými a nemeckými vedcami a americkým leteckým priemyslom s ich nemeckými partnermi; všetko začalo po tom, čo politickí lídri dosiahli osudovú dohodu.

Vzhľadom na drsné sezónne podmienky po neúspešnej misii v rokoch 1945 a 1946, bolo nasledujúce antarktické leto prvou reálnou príležitosťou na nasadenie takého veľkého vojenského potenciálu v chladných oblastiach Antarktídy. 

Napriek tomu, že to prišlo tak skoro po skončení druhej svetovej vojny, je zarážajúce, že taká veľká armáda cestovala do Antarktídy, v čase zvyšujúceho sa napätia studenej vojny, súčasne s vyraďovaním námorného personálu a lodí, pokiaľ by expedícia nebola vyslaná vojensky riešiť niektoré nevyriešené problémy zo samotnej vojny. Konkrétne vysporiadať sa so zvyškami nacistickej elity, ukrytej v podzemnej základni, alebo základniach zriadených v predvojnovej ére na Antarktíde. Byrdova tajná misia bola preto rozhodujúca vo svojom cieli lokalizovať, ovládnuť a (alebo) zničiť nacistické základne v Antarktíde.

Je iróniou, že predtým, ako expedícia kapitána Ritschera Schwabenland, 17. decembra 1938 odišla do Antarktídy, bol práve admirál Byrd pozvaný do nacistického Nemecka ako čestný hosť na otvárací ceremoniál. V roku 1939, pred nemeckou expedíciou, bola jediná letecká snímka vykonaná v Antarktíde najslávnejším americkým vedúcim expedície Richardom E. Byrdom v roku 1933. Byrd navštívil nemeckú expedíciu v Hamburgu na pozvanie Nemeckej spoločnosti pre polárny výskum, ktorá mala za úlohu zostaviť a vycvičiť posádku Expedície. Spoločnosť pozvala Byrda, aby sa pripojil k expedícii, stretol sa s posádkou a absolvovali prehliadku príprav. Byrd však ponuku odmietol, vrátil sa do USA a prevzal velenie nad Antarktídou v USA na žiadosť prezidenta Roosevelta, kým táto pozícia neskončila v prvom roku v dôsledku blížiacej sa druhej svetovej vojny.

Ako už bolo spomenuté, 8. júla 1939 admirál Byrd prvýkrát dostal od prezidenta Roosevelta rozkazy nájsť a napadnúť všetky nacistické antarktické základne, ktoré spadali pod sféru vplyvu USA. Rozkazy neboli vykonané ani vtedy, ani počas vstupu USA do vojny. 

Nakoniec až v roku 1947 admirál Byrd viedol americkú námornú expedíciu, aby sa efektívne vysporiadala so základňami, ktoré našla a ktoré boli vytvorené alebo "objavené" počas a (alebo) po expedícii Schwabenland v roku 1938. Nacistické antarktické základne mali pravdepodobne deväť rokov nepretržite na prípravu na túto hroziacu konfrontáciu s americkým námorníctvom.

Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 KGB, ktorá disponovala veľmi presnými informáciami, zverejnila predtým utajované súbory, ktoré objasnili záhadnú námornú expedíciu do Antarktídy pod vedením Byrda. Toto vydanie zahŕňalo okrem iného aj ruský dokument z roku 2006, ktorý po prvýkrát zverejnil tajnú správu sovietskej tajnej služby z roku 1947, ktorú si objednal J. V. Stalin o misii Task Force (oficiálny názov operácie Highjump) v Antarktíde. Spravodajská správa, zhromaždená od sovietskych špiónov usadených v USA, odhalila, že americké námorníctvo vyslalo vojenskú expedíciu, aby našla a zničila jednu alebo viacero skrytých nacistických základní. 

Na ceste však narazili na "tajomnú silu" formácii UFO, ktorá zaútočila na vojenskú výpravu a zničila niekoľko lodí a značný počet lietadiel. Operácia Highjump skutočne utrpela "veľa obetí".

V správe sovietskej tajnej služby bolo odhalené nikdy predtým nezverejnené svedectvo dvoch vojakov amerického námorníctva pridelených na operáciu Highjump. Článok v New Dawn od Franka Josepha poskytuje podrobnú analýzu dvoch výpovedí očitých svedkov (iba tá druhá sa spomína v ruskom dokumente z roku 2006). John P. Szehwach, radista umiestnený na USS Brownson, podal svedectvo o tom, ako sa UFO dramaticky objavilo z hlbín oceánu. Počas nasledujúcich niekoľkých týždňov, podľa sovietskej správy UFO s laserovými zbaňami nevídanej energie preleteli tesne nad americkou námornou flotilou, ktorá na nich strieľala, čo sa im následne pomstilo so smrtiacimi účinkami. 

Podľa druhého očitého svedka, poručíka Johna Sayersona, pilota lietajúceho člna : "Tá "vec" vystrelila kolmo z vody, akoby ju diabol z mora vystrelil obrovskou rýchlosťou a útok bol absolútne rýchly, ničivý, bez šance sa brániť. Laserový lúč z tej "veci" zlikvidoval susedný čln Maddox behom pár sekúnd vrátane jeho potopenia, bolo to desivé."

Podľa už spomínaného agenta CIA vystupujúceho pod menom Kewper, tento opakovane, podobne ako aj Corey Goode, potvrdili osobný kontakt s materiálmi svedčiacimi o osude operácie "Highjump" s nasledovným výsledkom záverečného brífingu ... 

"V rokoch 1946 a 1947 mali Spojené štáty vedeckú misiu v Antarktíde pod vedením admirála Byrda a mali sme tam vojenskú interakciu s mimozemšťanmi a ich tanierovými plavidlami, ako v minivojne. Stratili sme všetky naše lietadlá.".

Dostávame sa postupne k Operácii Paperclip, ktorá bola prísne utajovaný vojenský program, ktorého cieľom bolo nájsť najpokročilejšie technológie vyvinuté nacistami spolu s najtalentovanejšími nemeckými vedcami a potom tieto zdroje priniesť do USA s cieľom naštartovať vlastný vyspelý letecký a raketový priemysel. 

Na "kancelársku sponku" dohliadala Spoločná agentúra pre spravodajské ciele (JIOA); multiinštitucionálna organizácia vedená predovšetkým americkou armádou a námorníctvom. Predtým minister námorníctva James Forrestal, požiadal prezidenta Roosevelta o vytvorenie JIOA kvôli námorným spravodajským informáciám o existencii pokročilých nacistických technologických programov. Tieto informácie boli získané z viacerých zdrojov, vrátane špiónov a admirála Rica Bottu, pracujúcich na námornej leteckej stanici v San Diegu.

William Mills Tompkins opisuje pravdivo ciele Forrestala a operácie Paperclip, nasledovne: "Na konci druhej svetovej vojny operátori námornej rozviedky (špióni) prenikli prakticky do tajov všetkých nemeckých tajných zbraní, predsunutých systémov, rakiet, lietadiel, plavidiel s antigravitačným pohonom (UFO) a ťažkej vody (projektov) v krajine. V týchto zariadeniach našli jednotlivcov, ktorí boli označení. Keď nepriateľstvo skončilo, námorná spravodajská služba a ďalší spravodajskí dôstojníci išli priamo do týchto miest a odstránili nielen výskumných vedcov, ale aj ich dokumentáciu a čo najviac zbraňového systému. Všetky boli privezené do Spojených štátov v tzv. Project Paperclip.".

V júli a auguste 1945 Forrestal cestoval do okupovaného Nemecka, aby z prvej ruky videl a vedel, ako postupuje operácia Paperclip, a to návštevou zariadení námorníctva a armády, aby si prezrel niektoré pokročilé nacistické technológie zajaté americkou armádou. Forrestal vedel o Kammlerových úspešných rokovaniach s Allenom Dullesom a Úradom strategických služieb o týchto nacistických technológiách. Forrestal teda pravdepodobne pomáhal americkému námorníctvu rozhodnúť sa, ktorá zo zajatých nacistických technológií by sa oplatila využiť na budúce použitie.

Vývoj pokročilých nacistických ponoriek bol mimoriadne zaujímavý pre americké námorníctvo, pretože tieto plavidlá zdieľali niektoré konštrukčné techniky používané pri stavbe lietajúcich tanierov a väčších plavidiel v tvare cigary schopných cestovať na obežnú dráhu Zeme aj mimo nej. Počas svojho pôsobenia v think - tanku Douglas Aircraft Company Advanced Design, Tompkins hovorí, že pracoval na tejto konverzii :

O niekoľko rokov neskôr sa podľa Tompkinsa konvertované jadrové ponorky stali prvými antigravitačnými špeciálnymi kozmickými loďami vyvinutými americkým námorníctvom, ktoré sa používali na misie do hlbokého vesmíru. Takže prišli ponorky a diskutovali sme o tom. Tompkins povedal: "To je tá najjednoduchšia vec, najrýchlejší spôsob, ako sa tam dostaneme. Vezmeme bežnú námornú ponorku, vytiahneme celý jadrový systém, nasadíme antigravitačné technológie a ako špičku, ich použijeme ...

Mimoriadna dôležitosť využívania vedomostnej základne nemeckej kolónie v Antarktíde znamenala, že nemeckí vedci operácie Paperclip, boli potrební pre svoje zručnosti počas tajných rokovaní, ktoré otvorili dvere týmto technológiám (reverzné inžinierstvo a pod.). Preto mnohí z nich, ktorí boli predtým klasifikovaní ako horliví nacisti, boli teraz drzo preklasifikovaní, aby mohli vstúpiť do USA a začať pracovať v citlivých amerických zariadeniach.

Operácia Paperclip mala mimoriadnu prioritu aj kvôli obavám USA zo špičkových výskumov sovietskej vedy, ktorá predbiehala už v tom čase svoju dobu zhruba o 100 rokov ...

Podľa duchovných zdrojov poznania a systémovej analýzy je popis udalostí zo strany Williama Millsa Tompkinsa s významnou mierou pravdivosti, prekračujúcou hranicu 95%.

Pokračovanie ďalších informácii v tretej časti ...

© Andrea Lavenda, www.ariadneknihy.sk, rok 2023, apríl 2025

© Marian Lavenda, www.ariadneknihy.sk, rok 2023, apríl 2025