Zazimovanie včelstiev a výzvy, ktoré čakajú včelárov

Zazimovanie je pre včelára kľúčová časť roka. Kým leto prináša medobranie a radosť z úrody, jeseň znamená pripraviť včely na dlhé mesiace, keď príroda odpočíva. Správne zazimované včelstvo sa odmení silným jarným rozvojom – a naopak, chyby v tomto období sa často ukážu až na jar, keď je už neskoro.

Čo je pri zazimovaní najdôležitejšie?

1. Dostatok zásob – včelstvo musí mať v úli minimálne 15–20 kg medu alebo cukrového sirupu. Hladná včela zimu neprežije, nech je úľ akokoľvek dobre zaizolovaný.

2. Zdravotný stav – varroóza je najväčší nepriateľ. Ak sa neošetrí na jeseň, oslabí včelstvo natoľko, že nedožije jari.

3. Sila včelstva – slabé rodiny sa spájajú, aby dokázali udržať teplo. Včely nezohrieva celý úľ, ale len seba navzájom v tzv. zimnom chumáči.

4. Ochrana pred vlhkosťou a prievanom – paradoxne, mráz včely zvládajú dobre. Čo im škodí, je vlhkosť, ktorá sa v úli zráža a kvapká na ne.

Problémy, ktoré čakajú nielen včelárov

• Klimatické výkyvy – mierne zimy a rýchle zmeny teplôt môžu včelám rozhodiť rytmus a vyčerpať zásoby skôr, než príde jar.

• Chemizácia a postreky – pesticídy ohrozujú nielen včely, ale celý ekosystém opeľovačov.

• Ekonomický tlak – drahšie cukry, vybavenie či liečivá zvyšujú náklady a znižujú ochotu ľudí venovať sa včelárstvu.

• Pokles biodiverzity – menej kvetov znamená menej potravy. Nie je to problém len pre včelárov, ale aj pre ovocinárov, záhradkárov a v konečnom dôsledku pre nás všetkých.

Zazimovanie nie je len technický úkon, ale aj skúška zodpovednosti včelára. Silné a zdravé včelstvá sú základom ďalšej sezóny a zároveň zrkadlom práce v predchádzajúcom roku. Včely nám pritom dávajú viac než len med – starajú sa o opeľovanie plodín a tým aj o našu potravinovú istotu. Preto problémy včelárov sú v skutočnosti problémy nás všetkých.

Alex Filip Lavenda