PRINCÍPY schopnosti objektívneho rozpoznávania Dobra a zla zakladajú vzostup etiky a mravnosti ... (4. časť)

V závere tretej časti článkov na túto tému sme napísali nasledovné :

...

Tu prichádza liberálna patológia psychiky, v krajnom prípade si s úškľabkom a skrývajúc vlastný názor, alebo s bezočivým pohľadom spomenú na aforizmus Churchilla: "Demokracia je najhoršia forma vlády, s výnimkou všetkých ostatných foriem, ktoré boli odskúšané.", aby svojim oponentom dali najavo, že buržoázno - liberálna demokracia je bezalternatívnym blahom, napriek všetkým jej chybám a nedostatkom.

Úloha vykorenenia exploatácie "človeka človekom" predpokladá :

1. vykorenenie celého súboru škodlivých faktorov z kultúry spoločnosti, negatívne pôsobiacich na biológiu človeka a formovanie jeho psychiky v procese dospievania práve ako psychiky Ľudskej;

2. zabezpečenie ochrany politiky zbavovania sa exploatácie človeka človekom i predpokladov vzniku tohto javu - ako pred vplyvom sociálneho živlu i predhistórie spoločnosti, tak aj pred cieľavedomým odporovaním takejto politike zo strany tých, ktorí sú zainteresovaní (kvôli morálnej skazenosti, lebo sa nestali Ľuďmi) na podpore a zdokonaľovaní systému exploatácie "človeka človekom".

Postupne sa viacerí dostávame na základe systémovej analýzy toho, čo sa deje na Slovensku za posledné dva roky, ale aj v celej EÚ k filozofickým princípom, že podstata fašizmu nie je len v diktatúre, a nie je len v terore, ale v snahe zabrániť ľuďom stať sa Ľuďmi, poničením ľudskej dôstojnosti a v tom niet principiálneho rozdielu medzi všetkými totalitárnymi tyraniami a buržoázno - liberálnymi demokraciami.

Rozdiel je len v prostriedkoch dosiahnutia ich spoločného cieľa a výške frekvencie temnej energie, ktorá ho uzemňuje. To znamená, že buržoázny liberalizmus ako ideológia v hlbokých princípoch prameniacich z duchovného pozadia sveta aj ako politická a ekonomická prax je odrodou fašizmu.

Dnes pokračujeme ...

Ak by R. Howard chápal všetko, čo je o formovaní osobnosti uvedené vyššie, a tiež to, ako všetko vyššie opísané prebieha v realite buržoázno - liberálnej demokracie, potom by J. V. Stalinovi nedával otázky na tému, že spoločnou črtou fašistických diktatúr aj v bývalom ZSSR je akoby "narušenie osobnej slobody a iné obmedzenia v záujme štátu". Priznal by, že štátne obmedzenia vo vzťahu k "slobodám a právam osoby" sú :

1. vo fašistických diktatúrach zamerané na to, aby škodlivé faktory boli zachované a znemožnili ľuďom stať sa Ľuďmi ... Ľudskými bytosťami;

2. v bývalom ZSSR, napriek všetkým omylom a zneužitiam moci, boli nasmerované na to, aby tieto škodlivé faktory boli vykorenené, a bola vybudovaná kultúra, v ktorej budú všetci dosahovať plnú dôstojnosť Človeka k začiatku puberty, a preto všetci ľudia v celej spoločnosti budú slobodní.

3. a preto existuje spoločná črta medzi buržoázno - liberálnymi demokraciami a fašistickými diktatúrami, a nie medzi fašistickými diktatúrami a bývalým ZSSR, a táto spoločná črta spočíva v tom, že aj buržoázno - liberálne demokracie, aj fašistické diktatúry podporujú a reprodukujú kultúry, ktorých škodlivé faktory neumožňujú ľuďom stať sa Ľuďmi - nositeľmi špecificky ľudskej organizácie psychiky osoby a kolektívnej psychiky spoločnosti.

A ak by jeho otázka bola iba otázkou "rečníckou", nakoniec by súhlasil s odpoveďou J. V. Stalina, a rozvinul by ju. Pravdaže, za predpokladu, ak sám nebol darebákom, ktorému bolo komfortne v buržoázno - liberálnom systéme, a na rozdiel od H. Forda a J. K. Galbraitha, robil z neho niečo bezalternatívne, podobne ako W. Churchill a ďalší, za účelom zachovania a zdokonalenia systému exploatácie "človeka človekom".

Avšak štatistika vplyvu škodlivých faktorov, vlastných kultúrne osobitým spoločenstvám a kultúrne osobitým sociálnym skupinám v ich zostave, formuje štatistiku spôsobilosti dospelých ľudí. Vo výsledku sú tak jedni odsúdení byť exploatovanými a druhí exploatátormi. A len zriedkavo (výnimočne) sa z obidvoch skupín ukáže byť niekto schopný toho, aby sa z tohto systému oslobodil duchom (t.j. morálkou, mysľou a vôľou), a zotrvávajúc v ňom telom, urobil niečo užitočné pre budúce oslobodenie ľudstva.

Realita je taká, že pri dosiahnutej kvalite celkového mravno - etického a osobnostného rozvoja v rámci celého ľudstva a kultúrne osobitých spoločenstiev v jeho zostave, ani jedno spoločenstvo sa nedokáže zaobísť bez vykonávania hospodárskej činnosti, určitým spôsobom zjednocujúcej celé spoločenstvo, a v miere rozvoja globalizácie - aj celé ľudstvo. A stupňovité štatistiky osobnostného rozvoja dospelých, spôsobené škodlivými faktormi vlastných kultúr, sa odrážajú aj v hospodárskej činnosti. A sú v nej vyjadrené nielen exploatovaním jedných druhými, s cieľom dosiahnutia určitých spotrebiteľských a ďalších ekonomických a sociálno -statusných výhod nad inými, ale aj ako ekonomické zabezpečenie podpory stability a rozširovania súboru škodlivých faktorov reprodukujúcich davo - elitarizmus do budúcnosti, a zároveň tiež - systém vykorisťovania "človeka človekom".

V rámci davo - elitarizmu je možné hovoriť o "slobode človekov" a "neslobode Ľudí". Skúmajúc úlohu kultúry v živote spoločnosti, a najmä účinky a charakter objavenia sa v kultúre nejakej dovtedy neznámej informácie a algoritmiky, možno prísť k záveru, že historicky sformované civilizované davo - elitárne spoločenstvá plodia tri základné úrovne neslobody jednotlivcov, opierajúcej sa o vnútornú neslobodu jednotlivca (neschopnosť sebakontroly, vyváženosti, vnútornej pevnosti a charakteru) podmienené v predhistórii formovania osobnosti každého z nich, okrem iného aj ekonomickým zabezpečením ich výchovy a vzdelávania (hoci popri ekonomických k tomu prispeli aj faktory svojou podstatou neekonomického charakteru).

Prvá úroveň ... na nej prebývajú tí, ktorí si osvojili určité minimum bežne používaných spoločensky dôležitých vedomostí a zručností, a ktorí si nevedia samostatne osvojovať (na základe literatúry a iných zdrojov informácií) a vytvárať "z nuly" pre nich nové vedomosti a zručnosti, tým skôr - zložité vedomosti a zručnosti, ktorých vypracovanie a osvojenie si vyžaduje jednak osobnú disciplínu, tak aj určitú pracovnú silu v priebehu niekedy dosť dlhej doby, a v mnohých prípadoch aj investície, občas nemalé.

Takí ľudia sú schopní pracovať len v profesiách, ktoré si nevyžadujú veľmi špecializovanú kvalifikáciu, alebo v masových profesiách, ktoré si možno osvojiť na základe všeobecného vzdelávacieho minima bez veľkej straty času a námahy, čo je charakteristické pre každé kultúrne osobité spoločenstvo v každej dobe. Títo sú najviac neslobodní, pretože nemajú prakticky voľný čas a nie sú schopní začleniť sa do iných sfér činnosti okrem tých, ktoré si už ako tak osvojili, a v ktorých sa ocitli možno ani nie z vlastnej vôle. Sú vlečení osudom. Ich príjmy sú na minimálnej úrovni, zväčša nedostatočné pre osobnostný rozvoj členov ich rodiny v nadväznosti pokolení.

Druhú úroveň tvoria tí, ktorí si osvojili vedomosti a zručnosti "prestížnych" profesií, v ktorých relatívne krátka pracovná vyťaženosť (každodenná alebo občasná) zabezpečuje dostatočne vysoký príjem, čo umožňuje mať isté množstvo voľného času a nakladať s ním podľa svojho uváženia. Väčšina z nich si tiež nevie samostatne osvojovať a vytvárať "z nuly" pre nich nové vedomosti a zručnosti, a najmä - mimo sféru ich profesionálnej činnosti. Preto ich nesloboda začína vtedy, keď sa nimi osvojená profesia znehodnocuje, a oni, nevediac si rýchlo osvojiť nejakú inú dostatočne vysokopríjmovú profesiu, skĺznu na prvú úroveň. 

Druhá úroveň v kultúrach väčšiny civilizovaných spoločenstiev poskytuje ľuďom prístup k vedomostiam a zručnostiam umožňujúcim vstup do riadiacej sféry celospoločenského významu, avšak, stále im neumožňuje byť konceptuálne gramotnými.

Tretiu úroveň tvoria tí, ktorí sú schopní si samostatne osvojovať už vypracované vedomosti a zručnosti, ale aj vytvárať "z nuly" pre seba i spoločnosť nové vedomosti a zručnosti celospoločenského významu, a využívať ich na komerčnom alebo nejakom inom sociálno-statusnom základe. Ich nesloboda sa začína vtedy, keď nepremýšľajúc nad objektívnosťou Dobra a Zla, nad ich rozdielnym významom (i zameraním), upadajú vedome či nevedome "do dovoľovania si všetkého" a začínajú tvoriť a uzemňovať objektívne neprípustné Zlo, v dôsledku čoho narážajú na prúd okolností brzdiacich ich aktivitu (na ktoré sami nemajú dosah) - až po tie smrteľné.

Tieto faktory môžu byť buď vnútrospoločenské, alebo prírodné, a môžu mať ako osobný rozsah, tak aj širší, vrátane globálneho; toto je všetko to, čo má vzťah k pôsobeniu noosféry na civilizáciu, čo mnohí, ktorí nechápu morálno - etický charakter vzájomného vzťahu ľudí a spoločenstiev s noosférou, pripisujú "mystickej" smole, nespôsobenej ničím objektívne typickým pre jej obete (t.j. príčiny smoly sú v nich samých). 

Výstup na túto úroveň je podmienený osvojením si aj riadiacich vedomostí a zručností, vrátane tých, ktoré sú nutné pre získanie a realizáciu konceptuálnej moci, kde tvorivá schopnosť je v rovnováhe s etickou a mravnou úrovňou, teda, aby nemohla byť tvorivosť zneužitá na ovládanie iných bytostí. V spoločenských podmienkach, v ktorých sa obyvateľstvo delí na prostý ľud a vládnucu "elitu", v ktorej sa z pokolenia na pokolenie reprodukuje ešte užšia spoločenská skupina, nesúca takú či onakú ezoterickú tradíciu, je výstup na túto úroveň blokovaný systémom jednak všeobecného, ale aj "elitárneho" vzdelávania a výchovy. Dostať sa na túto úroveň je v takejto spoločnosti možný buď svojvoľne (toho sú schopní ojedinelí samoukovia), alebo vďaka príslušnosti k určitým klanom ezoterikov, alebo v dôsledku vyvolenia si jednotlivca týmito klanmi s cieľom začleniť ho do svojich radov.

Toto blokovanie nemá spontánno - prirodzený charakter, ale predstavuje cielene vybudovaný systémotvorný kulturologický faktor, v činnosti ktorého sa prejavuje ochrana monopolu na konceptuálnu moc niektorých klanových skupín, ktorá im umožňuje exploatovať zvyšok spoločnosti - negramotnej v riadení - vo svojich cieľoch. Ide teda o temné ovládacie systémy riadenia, ktoré sú napojené na ovládacie energie a vytvárajú  v materiálnom svete lživé intelektuálne propagandy. 

V liberálnych ovládacích davo - elitárnych systémoch zriadení s nízkou frekvenciou Vedomia, je len výnimočne možné nájsť Ľudské bytosti s ľudským typom psychiky a priaznivým duchovným napojením, pričom o to náročnejšie je pre nich žiť v liberálnom prostredí, ktoré sa v drvivej väčšine prípadov skôr či neskôr zvrhne k zvrátenostiam psychopatickej a sociopatickej dominancie ...

Práve neschopnosť objektívneho rozpoznávania Dobra (Svetla) a Zla (temnoty), či už pomerove alebo konkrétne v súvislosti s tvorením dejov v materiálnom svete, vytvára v liberálnych davo - elitárnych spoločnostiach u jedincov fatálnu absenciu Svedomia, ako hlbokého spojenia a dialógu Vnútorného Duchovného Ja Ľudskej bytosti povedzme s priaznivým duchovným svetom (čistá intuícia), či Božskou podstatou ...

... pokračovanie v ďašej časti ...

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, november 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, november 2022