PREČO JE ZATAJOVANÁ PRAVDIVÁ HISTÓRIA ĽUDSTVA ?

Na začiatok to povieme na rovinu. Podľa pravdivých duchovných zdrojov poznania (intuície), ktoré sú potvrdzované dlhé obdobie opakovane (minimálne posledných 20 rokov), krížovými kontrolami viacerých ľudských bytostí na Planéte Zem, v spolupráci s poctivou, pravdivou vedou, je história ľudskej civilizácie, ktorá sa učí v školách v súčasnosti z viac ako 90 % nepravdivá (92 až 93 %). Nielen na Slovensku ale na celom svete. Áno, v drvivej väčšine sa učí v školách karikatúra dejín. Česť všetkým výnimkám, ktoré ctia Pravdu. Je to tak, či sa to niekomu páči alebo nie. Duchovné pozadie sveta (strana Svetla), bez ktorého nie je možná priaznivá Evolúcia, vzostup, prosperita, spolupráca v hmotnom svete, práve to duchovné pozadie sveta, ktoré vedie k pravdivosti, je ignorované, kraľujú väčšinou rôzne bludy. Zamyslite sa nad tým, prečo je to tak. Vtedy možno múdrejšie využijete čas. 

Áno, v dnešnej spoločnosti je otupený dav nielenže klamaný, on je dokonca rád, že je klamaný. Najmä, pokiaľ mu to prináša zábavu, ba dokonca, keď ho táto lož šokuje, opantáva. Ide o podvedomú túžbu po ošiali, senzácii, za každú cenu, bez ohľadu na to, či je to dobro alebo zlo. Byť prázdny, plytký, povrchný, ale "šťastný" v nízkych pudoch ... za čo je vydávaný zmysel života (jeho karikatúra), pritom nemať ani šajnu o tom, čo to skutočne znamená. Najväčšie mravné indiferencie znamenajú slobodu. Katastrofa. Ako je možné, že sme dospeli do štádia, že v spoločnosti sú prvky satanizmu považované za prejav slobody? K čomu vedieme mládež? Pozrime sa na to, čo znamená 7 slov viditeľných jasne v dnešnej spoločnosti ako definícia slobody : obžerstvo, lakomstvo, lenivosť (najmä duchovná), pýcha, hnev, závisť, smilstvo? Kto uhádol?

(Pozn.: správna odpoveď je 7 smrteľných hriechov, Doctor Angelicus, resp. Sv. Tomáš Akvinský) :-)

Nemám na to čas? Hlúposť. Pri všetkej úcte, len vy (Ľudia) vždy určujete to, čomu venujete svoj čas. Vy tvoríte dej a rozhodujete o svojom čase, ktorý vám bol daný. Osud vás môže nakláňať, ale v konečnom dôsledku máte vždy slobodnú voľbu. Pokiaľ niečo nechcete robiť, nevyhovárajte sa, neklamte, že nemáte čas. Povedzte čestne, že to nie je pre vás priorita, nemáte o to záujem, alebo sa ospravedlnte, čo sa stalo, ako etický dôvod, prečo ste nedodržali slovo, prečo nechcete robiť to, či ono. Kradnutie času (neúcta voči času iných bytostí), je vysávanie energie, parazitovanie na iných bytostiach.

Každý deň nás zasypávajú idioti a kreténi zo Slovenska, z celého sveta mentálnym hnojom, mravným úpadkom (ktorý je sloboda), či už z Nemecka, iných štátov, najmä západnej Európy, či spoza veľkej mláky... Klamú ako keď niekto číta, klamú do očí. Áno "veľké kľučky" z Londýna a "chalani" z Izraelu sa snažia prekrývať aj prostredníctvom zatemnenej a zbytočnej skupinky Európskej únie to, že "sa im nedarí tak, ako by chceli dosiahnuť anexie Planéty Zem" rôznymi nenormálnymi pseudodôležitými udalosťami. Vyskakujú na Medveďa a na Draka, šliapu po princípoch mravnosti, Života, pochopiteľne, že zbytočne ... Podstata veci, o čo im ide uniká. Máloktoré médiá o tom niečo vedia. Práve preto je potrebné poznať pravdivo dávnu históriu. My na tom pracujeme dlhé roky, aj s kolegami, nejaké zrnká a kľúče už vieme a pritom ani nevieme, koľko toho ešte nevieme...

Práve s tým súvisí otázka, ktorú mnohokrát píšete : Ktorý z dvoch exopolitických domov vyhrá súboj o Planétu Zem? Naša odpoveď je : ANI JEDEN :-):-) 

Prečo? No preto, lebo ani jedny z nich nie sú majiteľmi Planéty Zem, nemajú nárok na jej anektovanie, to po prvé. Navyše, keď sú tu, aj v tomto Vesmíre podstatne vyššie a čistejšie Sily a energie spolupráce a priaznivého vývoja, o ktorých tieto dva exopolitické domy nevedia. Už to hovoríme dlho ... niektoré kľúče informácii budú uvedené v ďalšej časti článku. Každý nech sa namáha aj sám pri myslení. 

Nezabúdajme, samotný Shakespeare vo svojom Hamletovi hovorí: "Je viac javov v nebi a na zemi, ako vaša školská múdrosť môže vyjadriť, Horatio ...".

...

Vždy je dôležité v živote udržať si pozitivitu, nadšenie, vnútornú mravnú iniciatívu vyšších cieľov. V tom je úžasná opora humor, najmä ten intelektuálny, kvalitný. Ako bol poznamenal v závere siedmeho dielu relácie Československej televízie (Bratislava), Ktosi je za dverami, z roku 1981, hosť Milana Lasicu a Júliusa Satinského, slovenský Velikán, národný umelec Vladimír Mináč : "Dobrý humor, je dobrý pre človeka ... kým bude humor, zatiaľ bude aj človek ...". Toto je veľká, nadčasová pravda, ktorá je impulzom kreativity, pre brilanciu filozofie s hĺbkou ľudskosti.

Dnes si niečo napíšeme o niektorých zásadných detailoch utajovanej histórie ľudskej civilizácie ...

Pozrime sa na to, ako sa môže veda fatálne mýliť. Tak napríklad, mnoho geológov tvrdí, že dávna minulosť Zeme ich priviedla k záveru, ktorý je nasledovný. Závažné orogénne udalosti globálneho dosahu vo vzťahu desiatok miliónov rokov v súvislosti s pásmovými pohoriami takzvaného alpidného geotektonického cyklu (Skalisté hory - Andy, Hindukúš - Himaláj), sa vytvorili do súčasného stavu pred 25 - 50 miliónmi rokov. Nie je tomu až tak dávno, kedy geologické výskumy jednoznačne potvrdili, že najvyššie štíty Himalájí sú staré asi 200 000 rokov, nanajvýš 500 000 rokov. To je trošku rozdiel, nemyslíte? Ich súčasná podoba, sa však ustálila nedávno na vek nanajvýš 150 000 až 200 000 rokov. Dôkazom sú archeologické významné nálezy rybárskych obydlí obklopených veľkým množstvom lastúr morských mužov v Andách v nadmorskej výške od 3 000 do 5 000 m. n. m., dokonca aj vyššie. 

Logicky neobstojí nezmyselné vysvetlenie, že rybári si svoj úlovok každý deň odnášali do horských výšin, kde si stavali vo veľmi náročných podmienkach svoje obydlia, aby potom opäť každý deň zostupovali k novému lovu k moru. Relatívne mladý vek Himalájí potvrdzuje geologický a hydrogeologický výskum dvoch veľkých riek Indus a Brahmaputra, ktoré preukázali vysoký vek týchto riek, existujúcich minimálne 200 000 rokov pred vyvrásnením Himalájí. Dokazujú to aj dĺžky týchto riek s hlbokými korytami zasahujúcimi až do vzdialenosti cca 1 500 km od pevniny v prípade rieky Indusu a asi 1 000 km v prípade Brahmaputry.

Ďalším dôkazom je aj Ptolemaiova mapa a jeho presné údaje o polohe týchto dvoch riek na subkontinente India intragande, pred narazením ostrova Taprobane do tohto subkontinentu a vytvorením dnešnej Prednej Indie (Ptolemaiovo dielo Geógrafiké hyfégesis). Pochopiteľne vymenovanie ďalších dôkazov je na menšiu brožúrku, mnohé z nich budú podrobne uvedené v nami pripravovanej knihe Atlantída a Ľudstvo Dneška.

Mimoriadne vzácnym prastarým textom, podrobne popisujúcim veľmi dávne obdobie ľudstva je napríklad Bönnský manuskript a taktiež aj komentáre a traktáty z kláštora Bönn - po ku dielu Kniha Dhyanov. Tibetské kláštorné knihovne s mimoriadnou hodnotou v Pottale (Lhassa), ale aj skvelých prastarých Ruských Písiem, Letopisov a Véd potvdzujú, že v dávnej minulosti vyzerala naša Slnečná sústava úplne ináč, ako ju poznáme dnes. Vo svojich dielach to potvrdzujú napríklad H. P. Blavatská, T. L. Rampa, R. Steiner, P. Kolosimo, A. David - Neelová a mnohí ďalší, ktorí ich preštudovali. Podľa týchto spisov sa v dávnej minulosti Zem nachádzala bližšie k Slnku a obiehala približne po dráhe, zhruba tam, kde dnes obieha Venuša. V tom čase, ešte Venuša nebola planétou (údajne bola satelitom Uránu). 

Po tretej obehovej dráhe okolo nášho Slnka obiehala planéta, ktorú môžu poznať bádatelia starých textov pod rôznymi názvami (v rôznych jazykoch) ako napríklad Maldek, Tir, Malona, Abzu, Báálova hviezda, Zlatá planéta, atď..., ktorá mala asi 90 až 100 násobne väčšiu veľkosť ako Zem aj so svojim satelitom menom Marsala (dnešný Mars). 

(Pozn.: Pre porozumenie niektorých bola jej dráha v ekliptike, niekde medzi dnešným Marsom a Jupiterom) 

Celkom mala vtedy naša Slnečná sústava 10 planét. Hovoríme o časovom období v linearite 120 000 až 110 000 rokov pred n. l..

Dôkaz? Napríklad otlačok akkadského pečatného valčeka, ktorý je uložený v berlínskom Pergamonskom múzeu pod katalógovým číslom VA/243. O tomto dôkaze hovorí napríklad aj bádateľ Zecharia Sitchin ale aj mnoho ďalších autorov. (Sitchinove vyvodené závery v jeho viacerých knihách však v tomto smere pravdivé nie sú). 

Veľmi cenné sú napríklad staré mýty a báje výnimočného kmeňa Hopi. Tieto báje hovoria, že ich civilizácia, ktorá obývala oblasti dnešného Peru a Bolívie v Južnej Amerike, pod vedením "Mahátmov" (nazývaných rôzne ... Kačinovia, Naacalovia, Plejáďania), vystavali na brehu morskej zátoky na pevnine protiľahlej ich materskému ostrovu, kamenné mesto Taotúmu, ktoré bolo počas nasledujúcej obrovskej katastrofy vyzdvihnuté medzi horami spolu s časťou morskej zátoky. Ako sa píše v ich kmeňovej tradícii, toto kamenné mesto navždy zostalo v troskách, pretože "Mahátmovia" ešte pred katastrofou odleteli na svojich "žiariacich lodiach" do hviezdnej vlasti menom Túnaotakha. Pozostatkom morskej zátoky sú dnes dve slané jazerá Altiplana menom Titicaca a Poopó, ktoré pôvodne tvorili jedno salné jazero.

Trosky nikdy neobnoveného mesta Taotúma, dnes známeho pod menami Tiwanaco, Tiahuanaco, Tir-nan-Og, Tir-huang-Og, El Dorado, Valmar, atď, o ktorom hovoria aymarské báje ako o meste vystavanom bohmi v ére Chamac Paca, kedy na Zemi ešte nežili ľudia, pôvodne ležali na brehu jazera, ale dnes sú od neho veľmi vzdialené, pretože hladina jazera sa znižuje vďaka nedostatočnému prítoku vody z Altiplana.

Podľa spomínaných textov, Zem sa v tomto čase otáčala okolo vlastnej osy opačne, ako je tomu dnes. Bolo to o niečo rýchlejšie, čo logicky určovalo kratšiu dĺžku dňa (cca 14 hodín). Obehová dráha okolo Slnka bola kratšia a jeden rok trval okolo 260 dní. Zem nebola tak zvrástnená ako dnes, bola plochejšia, pretože alpinské pohoria orogenézy (Alpy, Hindukúš - Himaláj, Andy - Siera, atď.), sa vytvorili až po explózii planéty Maldek a následnej zrážke s jednou z jeho trosiek s názvom Nimiru. 

Parametre Zeme pred katastrofou? Ľadovce pokrývali iba vrcholové časti hôr od 2 000 metrov vyššie a hrúbka ľadovej vrstvy mala najviac niekoľko metrov. Odklon zemskej osy od kolmice k ekliptike bol nanajvýš okolo jedného stupňa, takže oba póly boli bez ľadu a nízke Slnko ich ožarovalo nepretržite celý deň a noc. Severný pól, podľa spomínaných prastarých informácii bol rozsiahly archipelag s názvom Thule (dnešná Antarktída) a južný pól tvorilo súostrovie Onogorojima, gréckymi historikmi pomenované ako Hyperborea.

Na oboch póloch panovalo mierne počasie zospovedajúce teplej jari, z globálneho hľadiska bola klíma tropickejšieho charakteru, chýbali obdobia jeseň, zima, teda chladnejšie obdobia roka. Úroveň hladiny oceánov, vychádzajúc pritom aj z poznatkov zakázanej archeológie a starých abrazných terás, ležala najmenej o 150 metrov nižšie ako je tome dnes. Miestami to bolo aj o 200 až 500 metrov nižšie. Stredozemné more predstavovalo hlbokú preliačinu s morskou hladinou približne o 200 metrov nižšie ako dnes.

Vráťme sa k už spomínanej planéte Maldek v našej Slnečnej sústave. V období okolo 150 000 rokov pred našim letopočtom sa na Zemi nachádzali upadajúce civilizácie, najmä trojica Hyperborea, Lemuria, Atlantída. Upadajúce nie z hľadiska vedecko - technického, ale z hľadiska etického a v súvislosti s vnútornou čistotou či harmóniou. Temná strana sily sa stále viac presadzovala pri navláde nad svetom, túžba po moci a ovládaní. Konkrétne staré spisy hovoria, že v tom čase planétu Maldek obývala vyspelá civilizácia z oblasti súhvezdia Plejády. Na túto planétu začali útočiť viaceré temné systémy a entity najmä z oblasti súhvezdia Orionu (zoskupené pod formáciou Orion Empire), čo v konečnom dôsledku viedlo ku ničivým hviezdnym vojnám v medziplanetárnom priestore. Pokiaľ by tieto zdroje informácii podrobne zaujímali čitateľov, tomu sú venované niektoré knihy a aj my ich budeme podrobnejšie rozoberať v jednej z nami pripravovaných kníh Atlantída a Ľudstvo Dneška.

Naša Slnečná sústava sa mala stať v období medzi 150 000 až 100 000 rokmi korisťou temných systémov a entít. Práve boj Síl Svetla a temnoty vyvrcholil v ťažkých bojoch o planétu Maldek, kde v konečnom dôsledku mali temné entity potrebu ovládnuť vnútornú a zdrojovú energiu planéty Maldek, vzhľadom k zneužívaniu nukleárnych zbraní na ovládnutie celej našej Slnečnej sústavy.

To sa im však nepodarilo. V rámci obranných systémov a entít vtedajších Síl Svetla na záchranu našej Slnečnej sústavy (aj z oblasti Andromedy a Arkturusu) sa planéta Mladek ubránila proti zneužitiu, avšak došlo k obrovskej explózii a roztrhaniu planéty na mnoho kusov. Jedna z trosiek po tejto explózii sa stala z karmického hľadiska smrtiacim kyvadlom, ktoré bolo pomenované Nimiru. Práve Nimiru križovalo svojou ekliptikou dráhu Zeme, čo sa v konečnom dôsledku stalo pre civilizácie na Zemi osudové. Ostatné trosky Maldeku svoju skazu vykonali aj na iných planétach našej Slnečnej sústavy.

Kedy došlo k prvému ničivému úderu Nimiru na planétu Zem? Samozrejme úplne presne to nie je možné zistiť. Máme duchovné zdroje poznania a pamäťové jednotky, ale máme aj prastaré vzácne texty, ktoré nám pomáhajú priblížiť sa k Pravde. Už sme spomínali vynikajúci Bönnský manuskript z kláštora tradície Bönn - po v Tibete, kde kňazi uchovávali vzácne poklady obsahujúce záznamy o dobe vlády múdrych a vysoko postavených bytostí, ktoré prišli na Zem z hviezd pred veľmi dávnymi časmi. Tu je jedna citácia s výkladom :

"Traktáty a letopisy z kláštorov Bönn - po hovoria, že prvá katastrofa po kontakte Nimiru so zemou prebehla v roku zhruba 113 519 pred n. l.. (diferencia odchylky +/- 200 rokov). Ide totiž o to, že autori týchto zdrojových prameňov, boli priamo učastníkmi týchto tragických udalostí. Bytosti nazývané ako "bohovia, či mahátmovia", ktorí medzi sebou viedli vojny (vyspelí Elfovia, pochádzajúci z rôznych planét, hviezdnych sústav a iné entity) v našej Slnečnej sústave a sídlili na Zemi a postupne aj na Maldeku, mali medzi sebou obrovské spory. Okrem iného sa snažili ovládnuť zdroje energie na anektovanie našej Slnečnej sústavy dôležitej aj z hľadiska pôsobenia určitých trajektórii významných energetických dráh z galaktického jadra. Jedného dňa, ako prastaré texty hovoria, došlo k obrovskému, gigantickému výbuchu niekde medzi Zemou a Maldekom. Tento výbuch otriasol Zemou a sčasti zmenil smer jej pohybu ... Po niekoľkých mesiacoch sa k Zemi zrazu blížila k zemi z priestoru obrovská rozžhavená planéta (Nimiru), ktorá šikmo (pod minimálnym uhlom) narazila do Zeme. Tento náraz bol hrozný, sprevádzal ho gigantický blesk, vyvolal veľmi silné globálne zemetrasenie, pričom vznikali horstvá, vynorovali sa pevniny a iné pevniny zaplavovalo more. Obrovská vlna, ktorá sa vytvorila niekoľkokrát obehla celú Zem od juhu na sever a ničila všetko živé. Slnko sa na mnoho dní zastavilo uprostred dňa na oblohe a šľahali z neho obrovské rôznofarebné plamene. Striedali sa rýchle za sebou horúce a mrazivé víchrice a celú Zem nakoniec zahalila hustá tma. Z planéty na Zem pršal neustále hustý dážď meteoritov sprevádzaný bahnitým prívalom vody, ľadu so štrkom, v gravitačnom ťahu Nimiru. Po niekoľkých dňoch sa mraky prachu a sadzí začali usadzovať a opäť sa ukázalo Slnko. Bolo však malé a stále sa vzďalovalo. Zem sa znovu začala otáčať okolo svojej osy, ale opačným smerom ako predtým, kedy Slnko vychádzalo na západe a zapadalo na východe. Po čase sa obeh Zeme stabilizoval a Slnko sa už viac nevzďaľovalo. Na Zemi nastalo mrazivé obdobie a trvalo 3 roky ... Oproti obdobiu pred kataklizmou sa deň dvojnásobne predĺžil, citeľne sa ochladilo a okolo polárnej oblasti vznikali ľadovce a držal sa mnoho mesiacov sneh ...".

Takto sa stalo Nimiru osudom Zeme a ľudstva, ktorého existenciu a evolúciu determinuje opakujúcimi sa ničivými cyklami s intervalom každých 6 115 rokov v linearite plynutia času (s odchylkou +/- 100 rokov). Kyvadlo Nimiru je príkladom, čo môže vojna, túžby po moci a ovládaní vo svojom princípe spôsobiť. Ľudstvo je však nepoučiteľné. Nielen pozemské bytosti sú nepoučiteľné, aj v iných častiach Vesmíru sú potreby ovládania. Nimiru sa teda pravidelne vracia do tesného priblíženia Zeme, kedy spôsobuje svojim gravitačným ťahom menšie, väčšie či totálne globálne katastrofy našej Zeme. Nimiru, môžeme zo starých textov poznať aj pod názvom Nibiru, Marduk, Tiamat, sumerská Hviezda smrti, a mnohé ďalšie označenia ... Nimiru ako úlomok planéty Maldek má hmotnosť, ktorá je odhadovaná na 6 x 10 na dvadsiatusiedmu, informácie naznačujú, že obieha po extrémne vychýlenej ekliptickej dráhe, ktorej rovina zviera s rovinou ekliptiky uhol približne 46 stupňov (jeden obeh okolo Slnka trvá necelých 800 rokov).

Posledné priblíženie Nimiru sa prejavilo na Zemi v roku 3 449 pred n. l., a jeho dôsledky sú známe ako "Biblická potopa", v súvislosti so známou Noemovou archou. Je to pravda. Pravda potvrdená aj mnohými duchovnými telepatickými komunikáciami s napojením na Univerzálne informačné pole tohto Vesmíru (E. Cayce, S. Swerdlov, G. Sidorov, N. Levašov, H. P. Blavatská a ďalší), pamäťové energeticko - informačné jednotky Planéty Zem, atď.. Je úplne jedno, či tomu niekto verí alebo nie. Táto posledná katastrofa sa prejavila napríklad v strednej Európe tak, že sme sa "posunuli" do doby kamennej. A nemáme ani šajnu o tom, čo bolo predtým (teda česť výnimkám).

Veda nám pritom mnohokrát predkladá polopravdy, neúplné informácie a lži. Informácie naznačujú, že prebehlo už celkom teda 19 cyklov tohto priblíženia Nimiru od roku 113 519 pred n. l.. a súvisiacich incidencii, čo nájdeme v duchovných pravdivých zdrojoch poznania, u niektorých pravdivých vedcov priamo v empirických dátach a rozpracovaných dielach, aj v prastarých vzácnych textoch, mýtoch a bájach. Významnou knihou, ktorá nesie pravdivé informácie z dávnych čias, je napríklad aj dielo T. Lobsanga Rampu Lekár z Lhassy.

Ešte raz si pripomeňme, čo spôsobila katastrofa v roku 113 519 pred n. l.. Po náraze Nimiru do Zeme sa podstatne zmenila jej tvárnosť. Zanikol nosný kontinent Lemurie v Tichom oceáne, roštiepil sa na viaceré časti aj kontinent Atlantídy (až sedem častí), okolo častí Atlantídy sa sformovali postupne nové kontinenty Južnej Ameriky, Afriky a Európy v dnešných podobách. Nastala doba ľadová a trvalo dlhé obdobie, pokiaľ prišlo k obnoveniu civilizácie, až na niekoľko malých výnimiek. Áno, môžeme povedať, že to bolo obdobie posledného - tretieho štádia Atlantídy (začalo okolo 150 000 pred n. l.), kedy došlo k jej postupnému úpadku a následnej totálnej skaze. Podrobne sa jeho príčinám budeme venovať v knihe Atlantída a Ľudstvo Dneška. 

Snáď stojí spomenúť významné, prelomové archeologické nálezy potvrdzujúce spomínanú katastrofu, ktoré budeme podrobne popisovať aj v spomínanej knihe. Sú nimi napríklad nálezy rybárskych chatrčí v juhoamerických Andách, obklopených hromadami lastúr v nadmorskej výške 5 700 m. n. m.. Veľmi významné je aj jazero Titicaca, ktoré dnes leží v nadmorskej výške 3 821 m. n. m., s dĺžkou 194 km, ktoré je pozostatkom mora. Jeho stredom prechádza hranica medzi Peru a Bolíviou.

Na záver jedna otázka: Ako je možné sa prepracovať k napojeniam na pravdivé zdroje informácii o dávnej minulosti?

Nuž, to je veľmi náročné, veľká téma. Niekomu to ide lepšie, niekomu menej. Telepatický prenos (duchovná komunikácia, čistá intuícia) sa musí (kto chce) trénovať dlhodobo (pokiaľ má byť spoľahlivá), ako pri chôdze malého dieťaťa. Najprv je lezúň a postupne sa dvíha na nohy, padá a zase sa dvíha a stále viac udržiava postupne rovnováhu, až vie chodiť... neskôr už aj beží, ide aj na preliezky... Určite to nejde zo dňa na deň. 

Najväčší problém je naladenie sa na čo najoptimálnejšiu frekvenciu a povedzme vnútornú vyváženosť vlastnej bytosti. Čím lepšie naladený prijímač, tým lepšie a vyššie sa vie napojiť, na stále čistejšie zdroje informácii a energii. Je potrebný tréning, chuť a skutočne čistý úmysel, na čo chcem použiť komunikáciu. 

Žiadna mágia ani žiadne zasväcovanie a podobné nezmysly ako aj rýchlovýkrmne rôznych kurzov nepomôžu ... na to môžete zabudnúť, je to slepá ulička :-):-)

Vyhýbať sa bludom a nízkym astrálnym channelingom s táraninami, ako to už väčšinou chodí. Neuroveda dnes otvorene hovorí, že hippocampus v mozgu je v podstate "anténa" a má obrovské možnosti. To je dlhá debata na veľkú tému. 

Podobne tak epifýza (tretie oko), telepatické prenosy závisia od jej čistoty a jej čistota zase je ovplyvnená kvalitou a vyváženosťou výživy fyzického tela. Áno, je to tak. Aby nevznikali nánosy amorfných vápencových povlakov, tým sa znižuje citlivosť na vnímanie jemných energii. 

Duchovné pozadie (to pravdivé) je veľkou oporou pre ochranu ľudskej bytosti pred LŽOU včas, ide o čistú pravdivú intuíciu. Dá sa na nej stále pracovať. Treba byť opatrný, pretože prepracovať sa k pravdivým zdrojom poznania v duchovnom pozadí je náročné, práve naopak, tých bludov je viac ako 95 %. 

Ľudia však väčšinou robia to, čo je ľahké, nechú sa namáhať, zlepšovať sa, vytvárať svoju lepšiu verziu, už vôbec nie myslieť tvorivo. Skutočné priateľstvo takmer neexistuje, je veľmi vzácne. Málokto dokáže niečo urobiť nezištne pre iného sám od seba. Málokto vie spolupracovať, úprimne a čestne. Každý chce byť vychcaný, sebec, hrabať len pre seba. Česť výnimkám. 

Ešte stále sa máme ako ľudstvo veľmi dobre, nevážime si MIER a preto potrebujeme lekciu tvrdšiu, aby sme sa spamätali. Verte, že ona príde ...

Nikola Tesla mal pravdu, energie neoklamete, aj keď ich nevidíte ...

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, august 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, august 2022