PRÍNOS CAYCEHO pre OBNAŽENIE PRAVDIVEJ HISTÓRIE ...

Dnes sa pozrieme za prácou významného amerického jasnovidca Edgara Cayceho (1877 - 1945), ktorý nepochybne prispel svojim duchovným bádaním k odkrytiu dôkazov v hmotnej realite, potvrdzujúcich s vysokou pravdepodobnosťou existenciu bájnej Atlantídy.

Zaujímavý a veľmi dôležitý príbeh sa začal v septembri 1926, keď lenivý svet Bimini, Bahamskej oblasti, neďaleko Floridy, hrubo prerušil jeden z najzúrivejších nepriateľov Bahám - tropický hurikán. Spôsobilo to zmätok na celom ostrove, rúcanie stromov, ničenie domov a komerčných nehnuteľností. Medzi obete patrili Bimini Bay Rod a Gun Club, ako aj Hotel Bimini, oba vlastnené americkým milionárom, ktorý na ostrove veľa investoval. Krátko pred katastrofou bol tento nemenovaný milionár zoznámený s veľmi pozoruhodným mužom z Hopkinsville v štáte Kentucky, ktorý prevádzkoval neortodoxnú lekársku prax vo Virginia Beach vo Virginii. 

Hovorilo sa, že môže pacientom predpísať liečbu chorôb a problémov jednoducho tak, že si ľahne na pohovku, nechá sa upadnúť do tranzu podobného spánku a v bezvedomí nahlas vysloví riešenie. Z toho dôvodu sa stal rýchlo známy ako Spiaci prorok. Tento nadaný jedinec, ktorý sa volal Edgar Cayce (1877 - 1945), už preukázal potenciál svojich zvláštnych schopností a psychických talentov. Pomohol vrátiť zrak jednému z milionárových obchodných partnerov, ktorý po autonehode oslepol.

Milionár a jeho podnikateľský kruh ponúkli Caycemu financie, ktoré potreboval na výstavbu nemocnice vo Virginia Beach. Túto ponuku Cayce dostal práve preto, aby vymenil svoje informácie týkajúce sa potenciálnych ložísk nerastných surovín a ropných polí v štátoch Kentucky a Florida. Jednoducho biznis. Platba za cenné informácie. Spolupráca pokračovala výborne a Cayce bol požiadaný, aby obrátil svoju pozornosť na Bimini v nádeji, že by mohol odhaliť nevyužité zdroje ropy a zlata a podložiť miestne povesti a príbehy týkajúce sa prítomnosti španielskeho pokladu na ostrove. 

Prvé Cayceho sedenie v súvislosti s Bimini sa uskutočnilo v jeho kancelárii na Virginia Beach len mesiac pred vypuknutím hurikánu. Potvrdilo sa, že ostrov skutočne obsahoval "zlato, prúty, striebro a čo je dôležitejšie, Cayce hovoril o Bimini ako "o najvyššej zostávajúcej časti, ktorá zostala nad vlnami kedysi veľkého kontinentu.".

Po hurikáne milionár zúfalo potreboval obnoviť svoje pobrežné impérium. Cayce bol preto požiadaný, aby ho a aj jeho obchodných partnerov sprevádzal do Bimini na trojdňovú návštevu. Prijal a cesta sa nakoniec uskutočnila vo februári 1927. Po príchode na Bimini (mimochodom to bola jediná návšteva, ktorú na ostrov v živote podnikol), Cayce bol odvezený na jedno z miest, ktoré predtým presne určil vo svojich duchovných seánsach. Tu si Cayce ľahol a okamžite poskytol štyri ďalšie správy. Tieto potvrili, že dorazili na správne miesto. Nakoľko sa počas večierku nepodarilo nájsť nič dôležité, Cayce sa dostal pod čoraz väčší tlak, aby vysvetlil čo sa deje. V reakcii "Spiaci prorok" priniesol ešte viac informácii. 

Tieto informácie naznačovali, že sa nenájde žiadny poklad, nie preto, že by informácie neboli správne, ale preto, že pochádzali "z univerzálneho a nekonečného zdroja", ktorý bol smerovaný "cez telesnú a hmotnú rovinu", inými slovami Cayce poučil jeho obchodných spoločníkov. Pretože vieme, že "hriech leží priamo predo dvermi" a v tejto súvislosti informácia, ktorá bola poskytnutá hovorí, že "je na prvom mieste, že dom musí byť uvedený do poriadku, žiadne poklady sa nenájdu, pokiaľ morálna úroveň obchodných spoločníkov nebude na takej úrovni, aby sa nedali Cayceho schopnosti zneužiť sebeckým spôsobom". Práve preto bolo podvedomie Cayceho psychiky teraz ponúklo obchodníkom z Bimini iné, duchovnejšie, čistejšie zdravé podniky takého charakteru, ktoré by umožnili profitovať z prírodných zdrojov ostrova. Tieto možnosti zahŕňali výstavbu rekreačného mesta, rekultiváciu ponorenej pôdy a využitie energie vĺn na vytvorenie vodnej elektrárne ako neobmedzeného zdroja bezplatnej energie. Z dôvodu určitej arogancie, však nebol ani jeden z Cayceho návrhov akceptovaný.

Cayce sa už viac nezúčastnil ďalšieho pátrania po Bimini. Nepodľahol komerčným záujmom. Sám sa však začal zaujímať o neznámu minulosť ostrova, jeho duchovné komunikácie sa začali zameriavať na zvyšok potopeného kontinentu. Počas obdobia sedemnástich rokov, od roku 1927 až do roku 1944, sa stratený svet Atlantídy stal zásadnou témou Cayceho duchovných bádaní. Realizoval v súvislosti s Atlantídou, viac ako 800 seáns, ktoré sa týkali priamo informácii z duchovného pozadia sveta. Opakovane potvrdil, že mu bol "zjavený stratený potopený kontinent, oceánom ohraničená pevnina, ktorá sa rozprestierala od Bahám a Karibiku až po západné pobrežie Afriky.".

Počas svojho neskoršieho života sa Cayce pri mnohých príležitostiach zmienil o Bimini v súvislosti s centrálnym ostrovom Atlantídy, ktorý vo svojich čítaniach označoval pod menom Poseidia. Napríklad 19. decembra 1933, keď Cayce hovoril o troch miestach, kde boli pred jej zničením ukryté záznamy týkajúce sa umenia a vedy atlantskej civilizácie, odhalil, že jedno z nich by sa našlo v potopenej časti Atlantídy (Poseidii). Konkrétne išlo o časť chrámov, ktoré ešte len budú objavené pod nánosmi vekov a pod morskou vodou, práve v oblasti ostrova Bimini, pri pobreží Floridy. Jeho podrobné rozbory a zápisy z duchovných bádaní aj o Atlantíde boli jedným z hlavným dôvodov, prečo bola založená Nadácia Edgara Cayce ARE, celosvetová organizácia, ktorá sa venuje uchovávaniu a ochrane Cayceho duchovných výskumov, ktoré majú vysokú úroveň pravdivosti.

V roku 1940 realizoval Cayce jedno z najdôležitejších proroctiev o bezprostrednom opätovnom objavení sa Atlantídy. Cayce uviedol, že "Poseidia ako hlavná časť Atlantídy povstane znovu a pri ostrovoch v Karibiku a na Bahamách sa vynorí v roku 1968 a 1969". Tak sa aj stalo. Práve tieto proroctvá iniciovali mnoho výskumných expedícii na Bahamy. S blížiacim sa rokom 1968 - dlho očakávaným, práve ARE zintenzívnila dohľad nad vodami okolo Bimini. Uskutočnili sa expedície a prelety. Od roku 1965 do roku 1968 sa o záujmy organizácie na Bahamách staral geológ William Hutton, ktorý sa z nejakého dôvodu rád označoval v oficiálnych publikáciách ARE jednoducho ako "geológ". 

Na pravidelnom lete medzi Miami a Nassau počas leta 1968 sa kapitán Robert Brush a jeho druhý pilot Trigg Adams ocitli severne od Androsu, najväčšieho ostrova súostrovia. Keď nadviazali vizuálny kontakt s malým ostrovčekom známym ako Pine Cay, obaja muži si všimli dobre definovanú obdĺžnikovú štruktúru vo vodách pod nimi. Bola identifikovaná ako základ budovy, ktorej východný koniec bol približne v štvrtine dĺžky odrezaný vnútorným múrom. Obaja piloti boli členmi ARE, boli týmto obrazom fascinovaní. Táto správa bola oznámená ďalším dvom priateľom, ktorí boli tiež nasledovníkmi Edgara Cayceho. 

Boli to J. Manson Valentine, zoológ a výskumný spolupracovník Biskupského múzea v Honolulu, ako aj čestný kurátor Múzea vedy v Miami a Dimitri Rebikoff, známy francúzsky oceánograf a preiskumník podmorskej archeológie. V duhej polovici augusta 1968 vykonali Rebikoff a Valentine prieskum oblasti. Zistili, že podmorský útvar bol veľký približne 34 x 20 metrov, orientovaný dokonale na východ a západ, vyznačený hustým lôžkom tmavej hustej trávy. Pod týmito kvitnúcimi rastlinami, známym pohľadom v plytkých vodách Bahám, boli dokonale položené vápencové bloky hrubé asi meter. Bola vytvorená spoločnosť pre výskum podmorskej archeológie, práve z iniciatívi Brusha, Adamsa, Rebikoffa a Valentinea s cieľom hľadať ďalšie dôkazy o anomálnych podmorských útvaroch. V tlačovej správe zo dňa 23. augusta 1968 Valentine odvážne oznámil, že na Bahamách sa nachádzal "starobylý chrám", ktorého steny sú naklonené ...

V tejto súvislosti bolo realizovaných mnoho výskumov v oblasti podmorskej archeológie. Tajomstvo o zničených Atlanstkých chrámoch nám prináša aj to, čo skrýva Moselská hladina. Práve plytčina Moselle, útes so severojužným zarovnaním, ktorý sa nachádza 5 km severne od Bimini. Vo vodách okolo Moselskej plytčiny je však toho oveľa viac ako len roztrúsené murivo a kamenné bloky pod morskou hladinou. Ide o množstvo artefaktov. V polovici 70 rokov 20. storočia J. Manson Valentine v spoločnosti dlhoročného priateľa a kolegu Jima Richardsona identifikoval zhluk možných archeologických prvkov hĺbke v piatich až deviatich metroch pod vodou. Tieto zahŕňali oblasť popretkávanú zložitou sieťou priamych a zakrivených čiar, ako aj extrémne zložitý podvodný systém štvorcov, obdĺžnikov a rozdelených kruhov. V tej istej blízkosti sa nachádzal zhluk "jednotiek podobných bunkám, ktoré celé tvorili artefakt s dĺžkou sto yardov, zhruba ako chodidlo s mnohými prstami.". 

Ukazovalo to na severný mys Bimini. Ďalej boli identifikované aj šesťuholníkové tvary, značky a priehlbiny v piesku, kde sa "bunky", ktoré mali v priemere okolo štyroch metrov, javili ako najpočetnejšie. Celý komplex vykazoval jasne matematickú symetriu, ktorá ich viedla k záveru, že "tento úžasný artefakt bol dielom vysoko sofistikovaných mužov, pravdepodobne niekedy v dávnej minulosti, išlo o pôvabnú kultúru staviteľstva". Veľkú prácu odviedol potápač Jaques Mayol, ktorý sa vliekol za motorým krížnikom a počúval pokyny od posádky krúžiaceho ľahkého lietadla ...

Predpovede Edgara Cayceho sa potvrdili opakovane. Skutočne sa v lete (auguste) 1968 našli podľa Cayceho predpokladu vo vodách pri ostrovoch Andros a Bimini mimoriadne štruktúry pod morskou hladinou. Dňa 29. septembra 1972 sa uskutočnil opäť veľmi dôležitý let pozdĺž západného okraja Great Bahama Bank. Cesta ľahkými lietadlami ich zaviedla na juh do bodu, kde veľký morský šelf prudko klesá od kanála Old Bahama Channel, hlbokej vodnej cesty, ktorá tvorí rozdelenie medzi bývalou bahamskou pevninou a Kubou, situovanou na juh. Otočili sa smerom na juhovýchod, zostali vo výške sedemsto metrov a sledovali okraj plytkého brehu, až kým pod sebou neuvideli malý ostrov Cay Guinchos.

Valentine cítil, že nájde v časti Great Bahama Bank niečo, o čom hovoril ako o "materskej žile", o žiarivom drahokame potopenej pevniny Atlantídy. Keď sa blížili k Diamond Point, blízko k juhozápadnému rohu Veľkej Bahama Bank teraz títo dvaja muži identifikovali celý rad rovných čiar, ktoré sa pretínajú v pravom, tupom a ostrom uhle". Bol to fascinujúci pohľad, ktorý neskôr podnietil Valentinea, aby si toto prostredie predstavil ako "plán architekta pre mimoriadne zložitý mestský rozvoj". Valentine a Richardson hľadeli na na zvyšky "predpotopného mesta".

Tieto miesta preskúmali dôsledne okrem iných vedeckých expedícii aj sovietske ponorky. Sovieti, boli otvorenejší uvoľneniu starých dogiem vo vede, ktoré mnohokrát viedli ku skostnatelosti. Mimoriadnym výsledkom výskumov je dielo ruského akademika Nikolaja Žirova s názvom Atlantída - Atlantológia: Základné problémy. V roku 1970 Sovietsky zväz prijal jeho zistenia a aktívne hľadal dôkazy o existencii Atlantídy v rôznych častiach sveta. Vychádzalo sa totiž aj zo záverov E. Cayceho a ruských jasnovidcov, ktorí sa zhodovali v tom, že Atlantída sa rozkladala v dávnej minulosti od súčasného západného pobrežia Afriky, oblasti Stredozemného mora až po strednú časť Severnej Ameriky, celú oblasť Bahám, Karibskú oblasť, Kubu nevynímajúc, pričom pri opakovaných katastrofách postupne bola táto pevnina rozdelená až na sedem častí a následne sa okolo nej vytvorili dnešné kontinenty Afriky, Južnej Ameriky a pod ...

Pozostatky Atlantídy zazrel napríklad aj Leicester Hemingway, brat spisovateľa Ernesta Hemingwaya. Počas letu do krajiny si Leicester všimol za svojim severným pobrežím "rozlohu kamenných ruín s rozlohou niekoľkých hektárov a zjavne bielych ako keby boli mramorové". Pravdepodobne ide o oblasť Cay Sal Bank, ako obrovský trojstranný morský šelf s dĺžkou a šírkou viac ako sto kilometrov, ktorý sa nachádza približne sedmdesiat kilometrov severne od Kuby. Profesionálny potápač Herb Sawinski si tu však všimol kuriózne znaky možného archeologického záujmu. 

Bývalý predseda Múzea objavov a vedy vo Fort Lauderdale na Floride strávil mnoho rokov skúmaním podmorských jaskýň a modrých dier na Bahamách. Modré diery sa tvoria, keď sa zrútia stropy veľkých podvodných jaskýň a odhalia jaskyne v celej svojej kráse. Zaujímavý bol nález Sawinského, ktoré zistil, podobne ako útvary pri Bimini Road, pri ostrove Anguilla a hlavnom ostrove Cay Sal. Išlo o obrovské bloky umiestnené vo vnútri morskej jaskyne známej ako Lom a dôkazy aj v inej jaskyni na Raspberry Reef o stopách lomov. Tieto jaskyne sú pod vodou tisíce rokov, takže možnosť, že by ich vytesať ľudskou rukou je mätúca. Rozmery blokov ako brúsených kameňov o rozm. 5 x 5 x 8 stôp (1,5 x 1,5 x 2,0 metra), ktoré ležia na sebe, s mimoriadnou geometrickou presnosťou.

V roku 1994 (2. septembra), po smrti Valentinea, sa dokumentácia archeologických objavov na Bimini Road týkala zhruba 60 lokalít. Duchovné bádania E. Cayceho jsú nepochybne významnou oporou pre mnohé vedecké expedície zaoberajúce sa podmorskou archeológiou a existenciou bájnej Atlantídy. Opakovane totiž práve E. Cayce potvrdil, že Platónova predstava popisu a projekcia Atlantídy, je s vysokou úrovňou pravdivosti. Plytčiny v oblasti Bahám, Karibiku ako napríklad Great Bahama Bank obsahujú mnoho dôležitých stôp, týkajúcich sa genézy americkej civilizácie. Poskytujú obraz o organizovanej ostrovnej kultúre, ktorá dosiahla ustálený neolitický životný štýl predtým, ako bola jej expanzia obmedzená v dôsledku globálnej katastrofy okolo 9 500 pred n. l..

Dnešný článok ukončíme správou, ktorú 14. mája 2001 zverejnila agentúra Reuters z Londýna. Táto uviedla, že hlbokomorské štruktúry, považované za "ruiny strateného mesta", boli objavené v hlbokej vode pri západnom pobreží Kuby. Na palube kubánskej lode s názvom Ulises použila kanadská záchranná spoločnosť ADC Communications satelitné integrované systémy na určovanie polohy na dne oceánu, echoloty a vysoko presný dvojfrekvenčný sonar s bočným skenovaním na preskúmanie lokality, ktorá sa nachádza pod Perzským zálivom a oblasti Guanahacabibes v Yucatánskom kanáli.

Prezidentka ADC Communications Paulina Zelitsky, ruského pôvodu, uviedla, že "to, čo vidíme na sonarových radaroch uprostred krásneho bieleho piesku sú jasne človekom vytvorené obrovské architektonické návrhy a diela. Ide o symetrickú architektúru rozloženú na ploche niekoľkých míľ." Samotná lokalita sa nachádzala blízko okraja plošiny ponorenej pod morskou hladinou známa ako Kubánsky šelf. Tá prudko klesá v sérii krokov, ktoré klesajú do hĺbky niekoľko tisíc metrov. Práve v hĺbke 600 až 700 metrov boli spomínané stavby umiestnené. Neďaleko sa nachádza vyhasnutá sopka, geologické zlomy a koryto rieky, pričom posledná skutočnosť naznačuje, že pevninský šelf, ktorý sa týčil do výšky až 40 metrov, bol kedysi nad vodou. Správa končila tým, že sa plánuje spoločné vyšetrovanie Kubánskej akadémie vied a National Geografic Society. Do temných hlbín kanála Yucatán bude vyslaná robotická videokamera a jednočlenné ponorné plavidlo, aby podrobne skúmali predmetnú lokalitu ...

Z minulosti sa postupne vynárajú obrovské poklady ... pravdivé poznanie minulosti je pre priaznivý vývoj zásadné. Pokiaľ neprekročíme svoj tieň a nezačneme pravidelne pracovať aj na aplikácii duchovných zložiek ľudskej bytosti v praktickom živote, stále budeme sami seba okrádať o čas a energiu.

Ďalšie zaujímavosti sa dozviete v nami pripravovanej knihe Atlantída a Ľudstvo Dneška.

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, august 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, august 2022