Pravdivé poznanie histórie: CHAZARI a prvá misia sv. Konštantína medzi Slovanmi ... (3. časť)

V gréckych kolóniách na brehoch Azovského mora stále žilo veľa Židov, ktorí sa zaoberali obchodom a pôsobili ako prostredníci v obchodných stykoch medzi Byzanciou, Arabmi a ruským vnútrozemím. Niektorí bádatelia tvrdia, že tieto židovské menšiny údajne s nadšením šírili svoju vieru medzi pohanským obyvateľstvom tamojších krajín. Skôr však šlo o šírenie vplyvu a isté vnútorné preniknutie vlastných náboženských tradícii židovskými prvkami, teda istú judaizáciu, alebo ako Rusi v druhej polovici 15. storočia nazývali takto premýšľajúcich "židovstvujúcimi", nie však o samotný judaizmus, ktorý nosil a nosí silný etnický ráz. Tak či onak vďaka svojím obchodným stykom s Chazarmi získali hlásatelia židovstva prístup do ich krajiny a dosiahli tam veľké úspechy, keď pre Mojžišove učenie získali aj samotného chazarského kagana.

O tom všetkom v Byzancii dobre vedeli. Keď sa teda cisár Michal III. a jeho strýc, regent Bardas, rozhodli vyslať k Chazarom nové posolstvo, aby s nimi vzhľadom k novému nebezpečenstvu hroziacemu zo strany Rusov obnovili spojeneckú zmluvu, považovali za účelne vyslať v tomto posolstve aj niekoľko učencov dobré znalých teologických otázok a skúsených v diskusiách. A takýmito sa najviac javili sv. Cyril - Konštantín a jeho brat sv. Metod. Pokiaľ ide o prebývania na Rusi, konkrétne na Kryme a Chersone svätých bratov zo Solúne v čase ich chazarskej misie, k tejto otázke sa obracali mnohí učenci. 4.) Avšak väčšina z nich nesúhlasila a aj dnes spochybňuje priame spojenie medzi cyrilometodskou misiou a pokrstením Starej Rusi. Deje sa tak kvôli nedostatku pramenného materiálu a v dôsledku ťažkosti, ktoré vznikajú pri výklade tých nemnohých skromných údajov z nepočetných prameňov. Avšak chod rozvinutia historických udalosti doslova núti hľadať priame spojenie medzi cyrilometodskou misiou v Chazarii a Starou Rusou doby Rjurika.

Podľa písomných prameňov to vyzerá najskôr tak, že v druhej polovici 9. storočia, na konci vlády cisára Michala III. (842-867) a počas prvého patriarchátu sv. Fótia (858-867) sa výrazne zaktivizovala misionárska činnosť Byzantskej ríše smerom na sever. Medzi faktami, ktoré dokazujú podobnú aktivizáciu navonok, za hranice ríše cirkevnej činnosti môžeme spomenúť aj byzantské posolstvo do Chazarskej ríše, ktoré spadá do rokov 860-861 a ktoré je spojené priamo s menami svätých bratov, ako hlavných postav tejto misie. Ako je dobre známe, tým sa ich misijná aktivita neskončila. Už v roku 863 boli obaja misijne poslaní na Veľkú Moravu, a či už priamo alebo nepriamo vplývali aj na pokrstenie nebezpečných susedov-Bulharov v roku 864, kedy sa dal pokrstiť panovník Bulharov chán Boris (na počesť rímskeho-byzantského cisára prijmúci meno Michal). Približne v tom čase, aspoň podľa údajov z takých dôležitých prameňov tej doby ako je Okružný list (Encyklika) patriarchu Fótia z roku 867, z kroniky Theophana Kontinuátora, či neskoršieho "Prehľadu dejín" Georgia Kedrina, "takzvaný (národ) Ros" spolu s kresťanstvom prijal gréckeho (arci)biskupa 5.) Takéto oživenie vonkajšej politickej a misionárskej činnosti byzant -

...........................................

4.) Бернштейн С.Б. Константин-Философ и Мефодий, Москва 1984; Гильфердинг А.Ф. О Кирилле и Мефодии. Собрание сочинений: В 2 т. Санкт Петербург 1868. Т. 1. Ламанский В.И. Славянское житие св. Кирилла как религиозно-эпическое произведение и как исторический источник. In : Журнал министерства народного просвещения, Санкт Петербург 1903. Апрель, С. 345-385; Май С. 136-161; Июнь, С. 350-388; Декабрь, С. 370-405; 1904. Январь, С. 137-173; Апрель, С. 215-239; Май. С. 131-168. Левченко М.В. Очерки по истории русско-византийских отношений, Москва 1956; Голубинский Е.Е., История церкви, Москва 1901. Т.1.-Ч.1.; Карташев А.В. Очерки по истории Русской Церкви. Т.I. Париж 1959. Рапов О.М. Русская церковь в XI - первой трети XIIв. Москва 1988.

5.) "Энциклик" Патриарха Фотия Восточным Патриаршим престолам (начало 867 г.). In: Древняя Русь в свете зарубежных источников. Хрестоматия / Под ред. Т.Н. Джаксон, И.Г. Коноваловой, А.В. Подосинова. Т.II. Византийские источники. Сост.: М.В. Бибиков. Москва 2010, С. 131-132.

.............................................

skej Cirkvi sa stalo svojim spôsobom odpoveďou Grékov na spomínaný nečakaný útok Rusov na Konštantinopol v júni roku 860. 6.)

Podľa byzantských, európskych a staroruských prameňov ruská flotila po prvýkrát obsadila Konštantinopol 18. júna roku 860, v čase vlády veľmi mladého cisára Michala III., keď na patriaršom stolci v Druhom Ríme sedel nesmierne učený muž sv. Fótios. Stalo sa tak v dobe, kedy cisára v meste nebolo, pretože aj s armádou tiahol proti Arabom. Zachraňujúc Nový Rím pred strašným nepriateľom zo severu sv. Fótios zobral v Blachernskom chráme chránený plášť, vrchný odev - tzv. rizu Presvätej Bohorodice, prešiel s nim po hradbách mesta, okolo stien a nakoniec ponoril jej okraj do vôd Bosporského prielivu. V tom sa strhla strašná búrka na mori a ruské lode, ktorých bolo asi 200, potopila. Tí z ruskej flotily, ktorí katastrofu prežili, náhle predmestia mesta Konštantinopolu opustili, pričom minimálne dvaja z nich, no najdôležitejší, totiž Askold a Dir sa dali pokrstiť... Na rozdiel od staroruských letopisov, v ktorých je pochod Rusov na Carihrad situovaný do roku 866 (6374 od stvorenia sveta) pripisovaný Askoldovi a Dirovi - alebo len samotnému "Oskoľdu" (Joakimovská letopis) - byzantské pramene neuvádzajú meno vodcov pochodu, zato opisujú jeho následky.

Tak v "Okružnom liste", onej znamenitej Fótiovej encyklike zo začiatku roka 867 a v kronike Theophana Kontinuatora (okolo roku 950) sa hovorí, že čoskoro po útoku roku 860 na Konštantinopol prišlo posolstvo od Rusov s prosbou o pokrstenie, pričom podľa Encykliky patriarcha Fótios poslal k Rusom biskupa a časť ich kresťanstvo skutočne prijala. To bol prvý krst Rusov.

Na konci roka 860 a začiatku roka 861, teda hneď alebo aspoň zakrátko po strašnom no nakoniec z vojenského hľadiska neúspešnom útoku Rusov na Konštantinopol cisár Michal III. vyslal do Chazarie vážne diplomaticko-cirkevné posolstvo, ktorého sa zúčastnili aj obaja bratia zo Solúna. Podľa svedectva, ktoré sa zachovalo v prameňoch, chazarský kagan cez niekoľkých poslov oznamoval byzantskému panovníkovi o snahách moslimov a Židov-judaistov obrátiť Chazarov na svoju vieru, a preto ho prosí o to, aby aj on poslal do ich zeme učeného muža ("мужа книжна"), ktorý by ich naučil pravej viere. 7.) Cisár, poradiac sa s patriarchom 8.), poslal do Chazarie misiu, do čela ktorej postavil mladého no učeného a zbožného Konštantína Filozofa, "pretože nikto iný nemôže konať dôstojnejšie ako on". 9.) Konštantín si zobral na pomoc aj svojho staršieho brata, skúsenejšieho Metóda. 10.) Z prameňov teda vyplýva, že chazarská misia sa začala na popud samotných Chazarov, konkrétne ich panovníka - kagana, ktorý poslal do Konštantinopolu svojich poslov. Tí hovorili, že Židia a moslimovia sa usilujú obrátiť Chazarov na svoju vieru, a preto cisára z Nového Ríma prosili, aby k nim bol poslaný aj kresťanský kazateľ, ktorý by ich mohol premôcť slovami pravdy pričom v prípade víťazstva kresťanov počas dišpút o viere sľubovali, že prijmu krasťanstvo.

.......................................

6.) Назаренко А.В. Древняя Русь на международных путях: Междисциплинарные очерки культурных, торговых, политических связей IX-XII вв. Москва 2001, С. 5; Тахиаос А.-Э. Н. Святые братья Кирилл и Мефодий, просветители славян, Сергиев Посад 2005, С.60-80.

7.) Legenda Italica Vita cum Translatione S. Clementis. Cap. 1. In: Бильбасов В.А. Кирилл и Мефодий по западным легендам, Санкт Петербург 1871, С. 220; Legenda Moravica. Legenda sanctoru Cyrilli et Methodii Patronorum Moraviae. Cap. 1. In: Бильбасов В.А. Cit. dielo, С. 228-229; Житие Константина Философа. kap. VIII. In: Лавров П.А. Материалы по истории возникновения древнейшей славянской письменности, Ленинград 1930, С. 48-49; Житие Мефодия. Kap. IV. In : Лавров П.А. Cit. dielo, C. 71; Успение св. Кирилла. In: Лавров П.А. Cit. dielo, С. 155.

8.) Legenda Italica... Cap. 1. In: Бильбасов В.А. Указ. соч., С. 220.

9.) Житие Константина Философа. VIII. In: Лавров П.А. Cit. dielo, С. 48-49.

10.) Житие Мефодия. IV. In: Лавров П.А. Cit. dielo, C.71.

.......................................

Splnomocnení byzantskou vládou solúnski bratia čoskoro odišli do Chazarie. 11.) Skôr však ako tam došli, navštívili Krym ako aj hraničiaci s chazarskou krajinou Chersones. V Chersone podľa jedných údajov Cyril študoval chazarský jazyk 12.), zatiaľ čo podľa iných sa učil hebrejsky, pričom pomocou modlitby sa naučil čítať "samarské knihy" 13.), pričom našiel a prečítal Sväté Písmo - "Evanjelium a Žaltár, napísané ruskými písmenami" 14.), naučil sa čítať a hovoriť v tomto jazyku, a popritom ešte objavil sväté ostatky jedného z najstarších kresťanských mučeníkov rímskeho biskupa Klementa I. Zároveň sa mu podarilo presvedčiť chazarského "vojvodcu" aby prestal obliehať neďaleko Chersonu sa nachádzajúce kresťanské mesto. 15.) Potom Konštantín sadol na loď a namieril si to priamo "do Chazarie k Metodskému jazeru" (Azovské more) a ku Kaspickým bránam Kaukazských hôr (Derbentský priechod). 16.)

Diplomatická činnosť svätých bratov v Chazarskej ríši bola spojená s misionárskou prácou. Podľa textu "Života Konštantína" dôjduc po Kaspickú bránu v Kaukazských horách zúčastnil sa tuná teologickej dišputy pri dvore chazarského kagana, pričom svojich protivníkov porazil, po čom pokrstil 200 ľudí. Kagan s poctami prijal Konštantína, osobne sa zúčastnil sporov o viere, dal súhlas svojim ľuďom, aby sa tí, ktorí chcú nechali pokrstiť, no sám krst neprijal. Vzdajúc Konštantínovi veľkú úctu a oslobodiac na základe jeho prosby 20 (v inom rukopise) 200 zajatých Grékov, kagan napísal východorímskemu cisárovi ďakovný list, po čom sa misia vrátila do Nového Ríma pri Bospore. Približná synchronickosť počiatku "chazarskej" misie slovanských arciučiteľov a "prvého krstu Rusov", ich zhoda v rámcoch misionárskych úsilí Konštantinopolu 60. rokoch 9. storočia priťahovala pozornosť nejedného bádateľa, pričom nás núti hľadať spojitosť medzi týmito udalosťami.

Z porovnávania posolstva "od Rusov" a "z Chazarie", ktoré vyvolali misiu Konštantína (Cyrila) a Metoda "do Chazarskej ríše" veľa učencov došlo k záveru, že bratia v čase tejto svojej misie pokrstili Rusov. Napríklad akademik V.I. Lamanskij, ktorý detailne preštudoval tzv. "Panónske legendy" ako prvý prišiel k záveru, že "chazarská" misia svätých bratov bola realizovaná nie k Chazarom, ale ku kyjevským Rusom. Cirkevný historik Anton Kartašev osobitne upozornil na nezrovnalosti obsiahnuté v "Žitijach" Cyrila a Metoda, ktoré podľa neho nezodpovedajú chazarskému kontextu. Cirkevný historik a pravoslávny kňaz Lev Lebedev predpokladá, že to boli práve Cyril a Metod, kto v rokoch 861-862 počas vlády kniežat Askolda a Dira, krátko po ich nájazde na Konštantínopol v roku 860, vykonali prvý masový krst na Rusi, pričom miestom krstu mohol byť jedine Kyjev. Podľa Leva Lebedeva sa väčšina bádateľov neodváži pripisovať pokresťančenie staroruského štátu Kyjevu práve kvôli zmienke o Chazarii v živote Cyrila a Metoda a domnievajú sa, že Rusi, ktorí žili na Kryme alebo v Azovsko-čiernomorskej oblasti už boli pokrstení. Historik tuná porovnával "posolstvo od Chazarov" opísané v Živote Cyrila s "posolstvom od Rusov", ktoré podľa svedectva Kroniky Theophanovho Pokračovateľa a "Okružného listu" patriarchu Fotia z roku 867, pobývalo v Byzancii krátko po roku 860, po čom poznamenal, že ciele týchto "posolstiev" sa presne zhodujú, a naznačil, že v "Živote" došlo k zámene ruského "posolstva" chazarským.

Všimol si tiež, že v "Živote sv. Cyrila" opísané prijatie na chazarskom dvore, nasledujúce hneď po geografickom opísaní skutočnej Chazarie zďaleka nezodpovedá Chazarii. Zároveň aj znalec dejín Chazarov Michail Artamonov poznamenal, že nie je dôvod domnievať sa, že okolo roku 860 kagan a jeho dvor mohli zakúšať pochybnosti 

 ............................................

11.) Артамонов М.И. История хазар, Ленинград 1962, С. 331.

12.) Legenda Italica... Cap.2, p. 221.

13.) Citované podľa: Житие Константина Философа. Kap. VIII.

14.) Cit. podľa: Житие Константина Философа VIII. V texte "Života Konštantína" spomínané "ruské písmena" zostávajú predmetom vedeckých sporov. Pozri: Флоря Б.Н. Сказания о начале славянской письменности, Санкт Петербург 2000. С. 223-227.

15.) Житие Константина Философа. Kap. VIII.

16.) Ibid. Magomedov M.G. Ancient political centres of Khazaria. In: Sovetskaja arheologija, Moscow 1975, issue 3, p. 70.

...........................................

pri výbere viery, a váhanie súvisiace s náboženskými spormi. 17.) Otec Lev Lebedev doplnil argumenty V.I. Lamanského a A.V. Kartaševa o nový detail. Ide o text chazarskej dišputy z "Povesti dávnych dôb" (Nestorov letopis) ohľadom výberu viery. Hneď po Lamanskom a Kartaševovi Lebedev zdôraznil, že Konštantín presvedčil "Chazarov" o pravdivosti kresťanstva, a dospel k záveru, že ľudová rada prijala rozhodnutie, ktoré je pre skutočnú Chazariu nemysliteľné. "Nie sme sami sebe nepriateľmi, a preto nariaďujeme, aby sme od dnešného dňa, kúsok po kúsku, kto môže, nech sa dá pokrstiť podľa vlastnej vôle, ak si to želá. A ten z vás, ktorý sa pokloní na západ, alebo číta židovské modlitby, či drží sa saracenskej viery, čoskoro prijme od nás smrť." 18.) Ako poznamenal spomínaný o. Lev Lebedev, rozhodnutie "ísť do služby" v prospech Chazarie tej doby je hlúpe, pretože aj do tej doby boli Chazari vernými spojencami Byzancie a zúčastňovali sa jej pochodov. Konštantín Filozof odmietol bohaté dary kagana, namiesto toho poprosil, aby mu vydali "zajatých Grékov", s ktorými sa mladý hlásateľ evanjelia vrátil späť do Byzancie.

Pritom uviedol päť argumentov v prospech toho, že v čase "chazarskej misie" osvietitelia Slovanov pokrstili práve Rusov, a nie Chazarov. Napríklad v tej dobe Byzantínci nazývali všetky zeme na sever od Čierneho mora Chazariou, tak ako ich ešte predtým nazývali Skytiou. Rusov si Byzantínci často predstavovali ako Tauroskýtov, ktorí žili na Kryme, patriacom až na výnimky, gréckym kolóniám Chazarskej ríše. V roku 861 ešte Byzantínci nevedeli o ruskej štátnosti, čo Rusi dobre vedeli, preto na prvú otázku "posolstvu Rusov" do Konštantinopolu v rokoch 860-861 odkiaľ prišli, mohla byť daná úplne ospravedlniteľná odpoveď: "Odtiaľ, kde sa nachádza Chazaria, alebo: z krajiny, ktorá susedí s Chazariou."

Chazariu Byzantínci dobre poznali. Preto Chazarská ríša mohla poslúžiť ako dobrý orientačný bod. Taktiež treba brať do úvahy, že dlhú dobu kvôli zachovaniu mieru Rus platila Chazarii daň za jej podriadené zeme. Preto pomerne dlhú dobu si aj v Byzancii mohli myslieť, že národ "Rusov" žije v Chazarii. V samotnej Chazarii nemohlo byť zajatých Grékov, pretože stály a verný spojenec Byzancie, ktorou Chazarska ríša bola, s ňou nebojoval, a preto ani nemohli brať zajatcov. Taktiež je symptomatické, že až do 11. storočia sa kniežatá, vládnuce na Rusi nazývali na spôsob chazarských - kaganmi. Slová listu kagana byzantskému cisárovi, odovzdané prostredníctvom Cyrila, o priateľstve a pripravenosti ísť k nemu do služieb sa zhodujú so slovami "Okružného listu" patriarchu Fótia, podľa ktorých Rusi vstúpili do radov poddaných a priateľov Byzancie aj s tým historickým faktom, že po tomto bolo Rusom dovolené vstupovať do vojenskej služby v byzantskej armáde. Takýmto spôsobom Lev Lebedev pripustil možnosť, že posolstvo v niektorých prameňoch mohlo dostať názov posolstva z Chazarie.

.............................................

17.) Артамонов М.И. Cit. dielo, С. 332.

18.) Ibid.

autor : © prof. ThDr. Ján Šafin, PhD

......................................