KTO BOL AUTOROM INTELIGENTNEJ AKTIVITY vo ŠVAJČIARSKU a SPOJENOM KRÁĽOVSTVE ? (2. pokračovanie)

30.05.2022

V článku z 25. mája 2022 sme začali prvou časťou tému inteligentnej aktivity vo Švajčiarsku a Spojenom kráľovstve, kde naznačujú mnohé informácie a fakty, že stvorené diela by svojim charakterom mohli mať autorov s Vedomím mimozemského pôvodu. V dnešnom článku pokračujeme druhou časťou na túto tému a ponúkame informácie s knihy Mimozemská inteligencia a cesta na Mars, ktorej preklad z anglického originálu do slovenského jazyka sme vydali v septembri roku 2021.


V závere predchádzajúcej prvej časti sme hovorili o švajčiarskom farmárovi Eduardovi "Billovi" Meierovi, ktorý dlhé obdobie pravidelne telepaticky komunikoval s bytosťou, ktorá pochádzala zo súhvezdia Plejád, systému Taygeta a predstavovala sa menom Asket. V súvislosti s jeho prenosom zo dňa 24. februára 1975, obdržal Meier informácie s enviromentálnymi varovaniami, ktoré následne aj odovzdal rôznym orgánom v Spojených štátoch aj v Európe. Odpoveď však Meier nedostal.

Desaťročia po detonácii atómovej bomby, bola atmosféra na Planéte Zem svedkom mnohých atómových testov - nesmierne škodlivých cvičení Argus a Starfish Prime, ktoré predstavujú len dva príklady. Napriek tomu sa informácie o následnom poškodení Planéty Zem a jej prostredia nedostali na verejnosť, boli maximálne utajované. Až v roku 1998 a aj vtedy to trvalo až do roku 1992, pokiaľ si niekto všimol, že je to viac ako nepatrná nepríjemnosť. Takže v 70. rokoch boli správy od Meiera pre americké a ruské orgány mimoriadne dôležité, oveľa viac, než švajčiarsky farmár vôbec mohol tušiť.

Je potrebné poznamenať, že slovo "kuku!" sa vo Francúzsku a vo frankofónnom Švajčiarsku hovorovo používa ako "ahoj". Spomeňme si na to, že jeden z hlavných podnecovateľov spolupráce s mimozemskými inteligenciami Philip Morrison, bol taktiež jadrovým fyzikom a tiež bral do úvahy mytologickú úlohu planéty Mars v podobe boha poľnohospodárstva a vojny, čo prináša spojenie so zdanlivo nesúvisiacimi a zvláštnymi udalosťami. Ak k tomu pridáme poľnohospodárov, strážcov živých vecí a pôdy, a blízkosť Meierovej farmy k týmto finančným čarodejníkom "Zürrišským trpaslíkom", existujú súvislosti s ETI (mimozemskou inteligenciou), prieskumom vesmíru a investíciami, ktoré vyžaduje. Nezabúdajme na skutočnosť, že rakety určené na prieskum vesmíru boli tiež raketami, ktoré sa používali na testovanie a vypúšťanie balistických rakiet.


Spájajme si súvislosti do mozaiky. V krajine kukučkových hodín máme aj švajčiarskeho výrobcu hodín Omega. Omega je spoločnosť, ktorú NASA oslovila práve počas vesmírnych pretekov. Pokiaľ išlo o preteky okolo Zeme, šesť rokov po príchode prvej švajčiarskej valcovej diery, vyšiel vo Veľke Británii dokument Briefing for the Landing on Planet Earth od Stuarta Holroyda. Spomínal medzikontinentálne dobrodružstvá malej skupiny ľudí, ktorí zažili v rokoch 1974 až 1977 komunikáciu s mimozemskou inteligenciou, pričom väčšina sa týkala jadrových hrozieb danej doby. Ich pozadie a "medziskupinová etiketa" robia z celej tejto knihy poučné čítanie, najmä keď ich vezmeme do úvahy spolu s udalosťami, ktoré sa dejú vo Švajčiarsku. Všetky tieto informácie dávajú ešte väčší význam aktualizácii Minutemana z 26. januára 1975. Zvlášť, keď si všimneme, že Janus, boh, ktorý sa pozerá dozadu aj dopredu a po ktorom je pomenovaný mesiac január, je bohom prahov a dverí.

V roku 1977 sa Meierove fotografie UFO oficiálne dostali do pozornosti amerických úradov a začal sa zhromažďovať tým, ktorý ich skúmal. Pokiaľ ide o autenticitu týchto obrázkov, porota stále nie je k dispozícii a ľudia na oboch stranách argumentácie pravda alebo nepravda sú, pokiaľ ide o platnosť ich názorov, rovnako neoblomní. Do vyšetrovania fenoménu Meier boli zapojené skutočne všetky zvučné mená špičkových vedeckých tímov NASA. Pokiaľ by boli fotografie Meiera iba "vrchnákmi na smetné koše", potom je na mieste otázka, prečo sa o tieto "vrchnáky" zaujímajú tí, ktorí majú autoritu a obrovskú zodpovednosť v programe Mars a domnievajú sa presný opak?

Po dobu šiestich rokov, od roku 1978 do roku 1983, boli Meierove obrázky UFO (mnohé z nich vo veľmi dobrej kvalite), v Spojených štátoch podrobne skúmané. Jeden z organizátorov tohto prieskumného projektu Jim Dilettoso, v roku 2000 túto výzvu vo svojom diele opísal nasledovne:

Keď som mal 28 rokov, podplukovník Wendelle Stevens (USAF na odpočinku) a Jim Lorenzen, zakladateľ APRO (Aerial Phenomena Research Organization), ma navštívili, aby sme diskutovali o testovaní snímok UFO, ktoré zhotovil Švajčiar menom Billy Meier... Išlo o prísne tajné operácie, kde ani jedno laboratórium nepovažovalo Meierove fotky za podvod. Aj napriek tomu sa snažila propaganda tváriť navonok v médiách, že Meierove fotografie sú falzifikáty.

Kľúčový hráč v oblasti Meierovej fotoanalýzy a aj snímok Marsu sa zrodil na fakulte Arizonskej štátnej univerzity: predtým spomínaný Michael Malin. Keď Dilettoso zaklopal v máji 1981 na jeho dvere a priniesol Meierove fotografie UFO, Malin mal vtedy 31 rokov a už bol 2 roky profesorom geomorfológie a geológie Mesiaca a Marsu na Arizonskej štátnej univerzite. Malin potvrdil, že nevidí žiadne známky podvádzania, potvrdil, že ide o skutočné javy. Sedem mesiacov potom, ako Dilettoso zaklopal na Malinove dvere došlo vo Švajčiarsku k ďalšej neobvyklej udalosti. V noci 5. decembra 1981 (deväť rokov po udalosti v Echallens), bola objavená nová valcová jama.


Tento druhý valec mal priemer 5 metrov a hĺbku 8 metrov, pričom celkovo zmizlo 157 metrov kubických zeminy. Miesto sa nachádzalo medzi Ollonom a Villars v osade Les Combes, severne od starodávnych soľných baní v Bexe. V oveľa dávnejších geologických dobách sa východné pobrežie Ženevského jazera rozprestieralo až k Bexu, takže na túto konkrétnu dieru sa môžu vzťahovať analógie s inými starodávnymi vyschnutými jazerami. O dvanásť mesiacov a dvanásť dní neskôr sa 17. decembra 1982 objavila šikmo oproti miestu v Ollone na druhej strane Ženevského jazera tretia valcová diera. Nachádza sa neďaleko od Begnins, nie tak ďaleko od Nyonu, kde mal dom pilot leteckej spoločnosti. Veľkosť valca mala priemer 5,5 metra, hĺbku 7,5 metra, s dnes štandardnou podobou rovných strán. Množstvo chýbajúcej hmoty bolo spolu 178,1872083 metra kubického. Tieto čísla boli v tom čase publikované v miestnej tlači a odvtedy boli citované v publikáciách.

V októbri 2019 však mal možnosť David Percy urobiť rozhovor s farmárom Rolandom Haefelim, ktorý tieto zverejnené údaje opravil a uviedol, že diera mala v skutočnosti priemer 5 metrov a hĺbku 10 metrov. Za 37 rokov od tejto udalosti, pre ktorú sa nenašlo vysvetlenie, sa dôvody jej existencie znásobili. Farmár Haefeli mal v skutočnosti príliš veľa vysvetlení, prečo sa táto diera objavila na jeho poli, stačilo by však jedno pravdivé. Žiadne z nich skutočne nezodpovedalo nočnému zjaveniu sa, okrem ETI (mimozemskej inteligencie). Haefeli vysvetlil, že ho expert ubezpečil, že jeho chýbajúci materiál zmizol kvôli posunom podzemných sedimentov a prúdov. To, že sa predtým ani potom v danej lokalite vôbec nikde nič podobné nevyskytlo, a najmä nie cez noc, sa ignorovalo. Znelo to však veľmi podobne ako relatívne nedávne vysvetlenie faktorov, ktoré prispeli k vlne cunami, ktorá sa vyskytla v Ženevskom jazere v roku 563. Cunami vytvorila v sedimente starodávneho ľadovcového lôžka zakalené prúdy a kanály, ktoré by mohli v budúcnosti spôsobiť ďalšiu vlnu cunami. Ak by vo východnej delte blízko Ollonu došlo k ďalšiemu masívnemu zosuvu skál, ako v prípade udalosti Tauredunum, a k spusteniu ďalšej cunami, do Begninu by sa dostal za tridsaťpäť minút a do Ženevy za šesťdesiat minút.


Táto nová teória bola verejnosti predstavená v roku 2012 v príspevku Katriny Kremerovej, publikovanom v časopise Nature Science. Aby sa vyvrátili predstavy, že cunami sú vecou minulosti, sú v súčasnosti geologické sedimenty Ženevského jazera podrobené výskumu a zisťuje sa výskyt ďalšieho výskytu cunami (rovnako aj Lucernské jazero).

Pri uvažovaní o umiestení týchto zvláštnych dier je zaujímavý pojem zvýšenia prenosu energie cez vodu. Najmä preto, že sa všetky vyskytli okolo jazera, ktoré ako už bolo spomenuté, so svojim vodným tokom v Ženeve vyzerá ako delfín. Tu sa umiestenenie Begninskej diery obzvlášť hodí, pretože jej rozmery päť na desať v metroch, sú jedna tisícina z turbiditového lôžka širokého päť kilometrov a desať kilometrov, ktoré našiel Kremer. A Kremer, rovnako ako delfín použil na vysielanie a následnú analýzu odrazov zvukových vĺn, ktoré môžu preniknúť do materiálu na dne jazera, použil nástroj nazývaný "pinger". Tu je potrebné preštudovanie obrázkov v knihe na str. 190, 191, 192. Päťmetrový kalný sediment piesku a bahna sa ukladá rýchlym pohybom vody, preto nie je triedený podľa veľkosti zrna, tým, ktorí sa snažia to pospájať, sa vybaví malá diera v Echallens v obilných poliach Švajčiarska.

Čoskoro sa ukázalo, že keď sa tieto zvláštne švajčiarske diery objavili, úrady boli povinné príslušným vlastníkom pôdy poskytnúť vysvetlenie. Tu došlo k ďalšej zaujímavej záležitosti. O osem rokov neskôr sa vo Švajčiarsku objavila štvrtá a najväčšia zvláštna diera, bola nájdená 4. februára 1990. Ak sa objavila počas noci, ako zvyčajne, bolo to pekné, pretože v piatok 3. februára mal Billy Meier narodeniny. Ďalšia príjemná zhoda okolností, že sa objavila v sieti fúzov podzemných zariadení CERN-u, ktoré sa nachádzajú na francúzsko - švajčiarskej hranici. Čo je veľmi vhodné vzhľadom na spojenie CERN-u s vedcami SETI Phillipom Morrisom a Giuseppem Cocconim.

Keď sa objavil tento valec chýbajúceho materiálu, Cocconi, veľmi milovaný a uznávaný časticový fyzik, bol z CERN-u jedenásť rokov na dôchodku. Zase to číslo (11). Možno už bol na dôchodku, ale Cocconi bol v kontakte s vývojom týchto profesií. Teraz sa ukázalo, že jeho téma so spoluautorom pôvodného dokumentu SETI v časopise Nature, stále žila (viď obrázok 11.9 v knihe na str. 192). Pokiaľ pochopíme tento obrázok v knihe, ktorý preukazuje prierez odhaľujúci okruh Veľkého hadrónového urýchľovača pod zemou v CERN-e, posunieme sa ďalej.


Snažme sa prosím informácie vidieť v súvislostiach aj z predchádzajúceho článku, ktorý sme uverejnili 25. mája 2022. Možno je to náročné, ale umožňuje to pochopiť princípy. Vzhľadom na to je veľmi zaujímavé poznamenať, že veľkosť tejto valcovej diery, ktorá mala priemer desať metrov a hĺbku dvanásť metrov, spĺňala druhú dvojicu z postupnosti hlavných čísle Glickmana, tentoraz však v metroch. Bola veľmi presne umiestnená v poli vysadenej oziminy tesne nad tunelom Confignon, ktorý je súčasťou ženevského okruhu, na mieste, kde tunel vedie iba osemnásť metrov pod povrchom. Tunel sa v tom čase ešte len staval, ale tento konkrétny valec chýbajúceho materiálu sa nepovažoval za následok žiadnych výkopových prác. V rámci všetkých záležitostí to konštruktéri vo svojej dokumentácii nezmienili.

To nás neprekvapí, pretože rovnako ako u jej predchodcov, ani po týchto 942 kubických metrov zmiznutej pôdy zo dna tejto perfektne tvarovanej valcovej diery, nebolo v jej bezprostrednom okolí ani stopy. Podľa výskumníkov a autorov švajčiarskych kruhov v obilí Wernera Anderhuba a Hans Peter Rotha, by si odvezenie takéhoto množstva zeminy vyžiadalo sto nákladných automobilov, z ktorých každý mal dvadsať metrických ton. Miestni obyvatelia však túto činnosť nehlásili.

Táto posledná valcová diera bola pozoruhodná z iného dôvodu. Nielen, že rozdiel medzi dnom valca a stropom tunela bol šesť metrov, bol aj šesť kilometrov od prstenca Large Hardon Collider v CERN-e, ktorý sám prechádzal pod ženevským letiskom v Meyrine.


V priebehu osemnástich rokov bolo odstránených niečo vyše 1300 kubickým metrov švajčiarskej pôdy. Tri zo štyroch týchto valcov mali údajne spojenie so vzduchom alebo letectvom. Rovnako to bolo v prípade fotografií Plajádskeho UFO. Pokiaľ ide o diery v zemi, v tom čase samotný CERN prevádzkoval okruhy pod zemou pre svoje experimenty s urýchľovačom častíc a aktívne hľadal odpovede na témy ako temná hmota, temná energia, chýbajúca hmota v galaxii a Higgsov bozón - alebo "Božská častica" (ako ju niektorí nazvali aj keď to nebol samotný Peter Higgs). Inými slovami Stephena Hawkinga: "Mali by sme poznať Božiu myseľ".

Menej verejne, ak sa chceli vyhnúť minulým skúsenostiam, sa určitá časť vedy v CERN-e zameriavala na hľadanie novej technológie v prospech celého ľudstva, ale až potom, ako si ju osvojí najprv armáda, vesmírne agentúry, spravodajské agentúry, aj keď nie nevyhnutne v tomto poradí. Zase vidíme, že varovania Nikolu Teslu spred viac ako 80 rokov boli asi zbytočné (minimálne podvedome). Keď sa na to pozrieme z určitého nadhľadu, vidíme súvislosti. Celkovo vzaté, umiestnenie tejto štvrtej valcovej diery nemohlo byť vhodnejšie. A keď vezme do úvahy varovania od Meiera, umiestnenie týchto štyroch otvorov sa dá modelovať aj ako kombinatorická hierarchia síl, ktorá môže mať význam v súvislosti s ochranou vedomých bytostí (ktoré predstavuje Ženevské jazero v tvare delfína), pred poškodeným kozmickým žiarením, ako aj cunami.

Temnejšie záležitosti sú viditeľné taktiež. Vzhľadom na to, že Švajčiarsko je krajinou spojenou s riadením času, bolo v tom poli neďaleko CERN-u zakódovaných viac vecí, ktoré mali niečo spojené s fyzikmi z CERN-u, alebo nie celkom. Čísla 10 a 12 odkazujú na binárne a duodecimálne systémy počítania, ako aj na zemepisné šírky a dĺžky, a môžu znamenať odkaz na časopriestor, termín, ktorý navrhol Albert Einstein. Pracoval vo Švajčiarsku, žil v Berne, neďaleko dediny, kde by o desaťročia neskôr žil Meier. 

O týchto záležitostiach ako aj o temnej hmote (tvoriacej 83 % všetkej hmoty vo Vesmíre), CERN-e a spojitostiach bude hovoriť tretie pokračovanie článku na túto tému ...


© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, máj 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, máj 2022


https://www.ariadneknihy.sk/