Kniha DEJINY NOVÉHO SVETOVÉHO PORIADKU onedlo k dispozicii ...

Kniha autora Davida A. Riveru s názvom Posledné Varovanie - Dejiny Nového Svetového Poriadku, bude v slovenskom preklade o pár týždňov k dispozícii v našom e - obchode. Ide o výnimočnú knihu, svojou kvalitou zrejme bez konkurencie na slovenskom a českom trhu, čo sa týka tohto žánru. Veľmi precízne vypracovanie, vysoká miera pravdivosti s oporou vo viac ako 400 pramenných zdrojoch, kde autor podrobne rozvádza od prvotných koreňov princípy vzniku myšlienky Nového svetového poriadku, s vplyvom na vývoj celosvetových dejín. Kto za tým stál, prečo sa to dialo, atď. 

Predmetná kniha je podľa vyjadrení viacerých odborných a vedeckých kruhov, vhodná nielen pre mládež, dospelých, ale aj učiteľov histórie, vysokoškolských pedagógov nevynímajúc. Najmä pre dogmatických propagátorov prekrúcania dejín, ktorí s podporou Ministerstva školstva SR v súčasnosti, už nie jeden piatok totálne degenerujú kvalitu vzdelávacieho procesu a v podstate sú platení za debilizáciu ďalších generácii na Slovensku. Predmetná kniha vyvádza ľudskú bytosť aspoň sčasti zo zadubenosti, hlúposti, obmedzenosti, pretože veľmi poctivo poukazuje aj na potrebu pravdivo myslieť a nie fungovať na "autopilota vo svojej zacyklenosti".

Mnohí z vás ste si už knihu objednali v predpredaji, odporúčame neotáľať s objednávkou v prípade, že máte o ňu záujem, nakoľko ide o limitovanú sériu. Spomínané dielo bude mať aj druhé pokračovanie, ktoré výjde ešte tento rok v slovenskom preklade u nás.

...

Pre fajnšmekrov uvádzame ukážku z predmetného diela, nech sa páči, str. 248, 249 :

LENIN PREBERÁ KONTROLU

Nikolaj Lenin (Vladimir Iľjič Uľjanov, 1870-1924) bol ruský revolucionár a Marxov študent, ktorý sa chcel pomstiť po tom, čo jeho staršieho brata Alexandra v roku 1887 obesili spolu so štyrmi súdruhmi za sprisahanie s cieľom zavraždiť cára Alexandra II., starého otca Mikuláša II.

Počas svojich tínedžerských rokov obdivoval Michaila Bakunina (1814-1876), nasledovníka Weishauptových princípov a satanistu, ktorý bol hybnou silou počiatočného úsilia o organizáciu komunizmu. V roku 1887 vstúpil Lenin na Kazanskú univerzitu a v roku 1889 sa stal slobodomurárom a čoskoro začal obhajovať Marxove filozofie. Povedal: "Musíme bojovať proti náboženstvu. Toto je ABC všetkého materializmu a následne aj marxizmu." V roku 1891 zložil právnickú skúšku. Začiatkom 20. storočia povedal, že "socializmus možno dosiahnuť len mobilizáciou robotníkov a roľníkov prostredníctvom revolúcie, keďže odbory nie sú schopné dosiahnuť žiadnu zmenu."

V roku 1903 v Londýne inicioval rozkol v Ruskej sociálno - demokratickej robotníckej strane, ktorý bol dokončený v roku 1912 a v roku 1918 sa stal známym ako Všeruská komunistická strana. Jeho ľavicová frakcia sa stala známou ako boľševici alebo bolšinstvo, čo znamenalo "väčšina" (menševici alebo menšinstvo znamenali "menšina"). Hnutie sa uchytilo pomaly a v roku 1907 malo už len 17 členov, no čoskoro ich bude mať vyše 40.000. Dostal finančnú podporu od Fabianovcov, vrátane príspevku 15.000 dolárov od Josepha Felsa, amerického výrobcu mydla a Fabiana.

George Bernard Shaw, jeden zo zakladateľov Fabianistov, nazval Lenina, "najväčšieho Fabianistu zo všetkých", a v prejave, ktorý predniesol v Moskve v roku 1931, povedal: "Pre mňa, starého muža, je skutočnou útechou byť schopný vkročiť do môjho hrobu s vedomím, že civilizácia sveta bude zachránená... práve tu v Rusku som sa skutočne presvedčil, že nový komunistický systém je schopný vyviesť ľudstvo zo súčasnej krízy a zachrániť z úplnej anarchie a skazy."

Lenin bol zástancom populistickej doktríny, ktorú vyvinul autor Alexander Herzen v 60. rokoch 19. storočia. Cítil, že roľnícke komúny by mohli byť socialistickou spoločnosťou budúcnosti, a žiadal, aby ruský socializmus vychádzal zo starodávnej roľníckej tradície. Roľnícke povstanie sa neskôr rozvinulo do totálnej revolúcie. V roku 1881 sa im podarilo zavraždiť cára Alexandra II. a naďalej fungovali ako konšpiračná organizácia. Mnohí populisti začali obhajovať marxistickú doktrínu a v roku 1883 pod vedením Georgyho Plechanova založili marxistickú "Skupinu oslobodenia práce".

Lenin chcel populistov využiť na zvrhnutie vlády a zavedenie socializmu. Do populistickej teórie pridal dva marxistické prvky - pojem triedneho boja a potrebu, aby Rusko prešlo fázou kapitalizmu. Viedol ľudí k presvedčeniu, že účelom jeho hnutia je pomáhať robotníckej triede. V Amerike počas 19. storočia vytvorila aliancia rôznych farmárskych skupín v roku 1892 Populistickú stranu, ktorá sa stala známou ako Národná ľudová strana. So svojím sloganom "Ľudia proti magnátom" bojovali za zvýšenie obehu meny, voľné striebro, reformu práce, odstupňovanú daň z príjmu, vládne vlastníctvo železníc a priamu voľbu amerických senátorov. V roku 1896 boli takmer úplne integrovaní do Demokratickej strany, zatiaľ čo ich princípy neskôr prijala Progresívna strana.

Progresívna strana bola koalíciou socialistov, robotníckych vodcov a farmárov, ktorú v roku 1911 zorganizoval republikánsky senátor Robert M. LaFollette z Wisconsinu s cieľom postaviť sa proti konzervativizmu Republikánskej strany a bojovať za agresívny program sociálnej legislatívy. Neskôr sa znovu zjednotili s Republikánskou stranou až do roku 1924, kedy koalícia liberálov, farmárov, republikánskych progresivistov, socialistov a ľavicových robotníckych lídrov reorganizovala Progresívnu stranu, keďže LaFollette sľúbil, že z federálnej vlády vymietne konzervativizmus. Chcel "skoncovať s kontrolou vlády a priemyslu súkromným monopolom", mať verejnú kontrolu nad prírodnými zdrojmi, verejné vlastníctvo železníc a zníženie daní.

Keď v roku 1925 zomrel, strana sa rozpadla, ale v roku 1948 bola oživená vodcami komunistickej strany a ľavicovými robotníckymi vodcami. Ich platforma zahŕňala zákon o občianskych právach a vyzývala na rokovania s Rusmi. Dôveryhodnosť strany bola poškodená, keď sa ukázalo, že jej vedenie bolo ovládané komunistami. Progresívna strana bola schopná disponovať dostatočným vplyvom na to, aby pomohla prijať zákon o federálnej rezerve, federálnu daň z príjmu a 17. ústavný dodatok, ktorý umožňoval priamu voľbu amerických senátorov, namiesto toho, aby ju menovali zákonodarcovia štátu. Poskytli tiež podporu úsiliu, ktoré nakoniec dalo ženám právo voliť. Mnohé z ich cieľov boli dosiahnuté počas vlády prezidenta Franklina D. Roosevelta.

...

Vo vývoji ľudskej civilizácie sa neustále potvrdzuje, že absencia pravdivého poznania minulosti ľudstvo zacykľuje v časopriestore, uviaznutím v časovej smyčke, kedy sa nedokáže "vymotať" z tých istých omylov a chýb. 

Opakuje tie isté chyby a omyly, pretože nechápe princípy, prečo sa deje to, čo sa deje. Chýba dostatočný duchovný nadhľad nad situáciou, pravdivé poznanie minulosti celostne. 

Dokonca aj tí, ktorí sú v často ako bytosti v páde a rozklade sa tvária, že ich záujmom je "ukázať cestu druhým" k priaznivej evolúcii, k lepším zajtrajškom, pričom práve oni, sú často najviac obmedzení nízkou úrovňou svojho Vedomia. Sedliacky rozum síce je veľmi potrebný, ale dnes už pre priaznivú evolúciu ľudskej civilizácie nepostačuje. 

Prekonať strach primitivizmom, hulvátstvom, či aroganciou, je stále len a len úpadok a duchovný pád, ktorý nič nové lepšie pre vývoj neprinesie. Mnohí, ktorí podporovali svojou činnosťou a produktivitou väčšinu života temné systémy západnej civilizácie (v princípoch zárodkov NWO), dnes chcú na Slovensku kázať, čo je správne, čo je spravodlivé. Jednoducho je to málo, to nestačí. 

Je potrebné priaznivé vzostupné celkové frekvenčné vyladenie a vzostup ľudskej bytosti, práca na svojej lepšej verzii u ľudskej bytosti a nie oslavy hlúposti, arogancie, tuposti, etickej a mravnej úbohosti ... 

Každý skôr či neskôr narazí na úrovne Vedomia, kde peniaze na podplácanie nepomôžu, a je len vizitkou úbohosti a malosti ľudí, ktorí tomu neveria ...

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, január 2023

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, január 2023