KATAKLIZMA na PLANÉTE ZEM v roku 9 564 pred n. l. (3. časť)

Tému gigantickej kataklizmy na Planéte Zem z obdobia 9 564 pred n. l. sme začali v našich článkoch preberať úvodným zo dňa 13. 8. 2022. Pokračovali sme v poradí druhým článkom zo dňa 21. 8. 2022, kde sme sa začali venovať interdisciplinárnym prienikom viacerých vedných odborov. Na najnovšie poznatky geológie v tejto súvislosti sme sa pozreli v treťom článku zo dňa 24. 8. 2022. Dnes pokračujeme ďalšími unikátnymi nálezmi, ktoré sú súčasťou veľkej mozaiky systémovej analýzy preukazujúcej, že ku kataklizme v období 9 564 pred n. l. skutočne došlo. S pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote je možné túto udalosť stotožniť so skazou posledných zbytkov ostrovnej ríše Atlantídy... Vhodné je čítať tieto články postupne za sebou, aby človek pochopil zásadné princípy kontextu a z toho vyplývajúce logické závery. Dnes sa pozrieme bližšie aj na prastaré legendy a tradície ...

Pozoruhodné dôkazy vzpriamených kostier zmrazených zvierat sa zachovali, ako prominentný aspekt biologického významu "pleistocénu" z Kalifornie, Južnej Ameriky a Afriky. Spomínané asfaltové a dechtové priesaky v Kalifornii, ktoré obsahujú veľmi pestrý sortiment vtákov, sú tiež cintorínmi pre bohaté zhromaždenie fauny a kvetinového života z konca "pleistocénu". Najpozoruhodnejšie veci sa udiali na Rancho La Brea. Pozostatky sú tu tesne "zbalené" do takmer neuveriteľného zhluku (ako posteľ kostí). Pozostatky boli tak hojné, že medzi rokom 1906, keď sa začali systematické vykopávky a rokom 1931, bolo získaných najmenej 700 lebiek len od živočícha - šabľozubého tigra (Smilodon), ďalej kone, ťavy, bizóny, mastodonty, mamuty, hlodavce, kojoti, vlci, leňochy a mnohé cicavce a vtáky. Pôvodne sa prisudzovali nálezy neskorému pliocénnemu staroveku, neskoršie štúdie ukázali, že tieto pozostatky sú podobné rastlinám a živočíchom neskorého "pleistocénu" zozbieraných z asfaltov Carpinteria. Veľmi významné sa ukázalo, že tieto rastliny sú typické pre nedávnu flóru, ktorá teraz prosperuje len o 200 míľ (320 km) ďalej na sever. Výnimočný počet zvierat v Rancho La Brea sa zvyčajne vysvetľuje tak, že niektoré zvieratá uviaznuté v smole, výkrikmi prilákali cicavce a vtáčie mäsožravce, ktoré sa snažili zabezpečiť si ľahké jedlo, práve tie sa chytili do lepkavej pasce a tiež padli za obeť a tento cyklus sa opakoval nespočetnekrát ...

Rôznorodé geologické a biologické dôkazy (fosílne a existujúce), ktoré sme doteraz spomínali ako preskúmané, sa zhodujú so skutočnosťou, že nedávno došlo z geologického hľadiska k úžasným celosvetovým geofyzikálnym zmenám. Zdôrazňuje to skutočnosť, že pôsobivá škála rastlinných a živočísnych foriem, ktoré sú v súčasnosti diskontinuálne distribuované v rôznych regiónoch sveta, predstavujú flóru a faunu tak nedávno rozmiestnenú, že jednoducho povedané neuplynul dostatok času na to, aby sa v rámci nich vyvinuli nové druhy, či hodnosti. 

Tieto zmeny boli evidentne náhle a násilné, ich hlavným viditeľným dedičstvom sú súčasné topografické podmienky vo svete - a všetko živé je potomkami zvierat a rastlín, ktoré ich prežili. Svedectvo fosílií navyše odhaľuje, že biologické decimácie boli hromadné a bez ohľadu na biologické triedy, počty, veľkosti, vek, pohlavie alebo zdravie obetí. 

Mnoho organizmov zahynulo tam, kde stáli, boli náhle pochované vzpriamene alebo dokonca v polohách chôdze, jednoznačne boli po svojom zániku natrvalo zmrazené mimoriadnou rýchlosťou. Nielen tieto anihilácie, ale aj ukladanie mnohých obalových nánosov ("drift") boli teda katastrofálne náhle.

Tieto nánosy, ktoré sa zvyčajne pripisujú dlhotrvajúcej a masívnej ľadovej akcii, často presahujú rozsiahle územia, pričom ignorujú už existujúcu topografiu a niekedy sú nesmierne hrubé. Ich akumulácia sa vyskytla v kolosálnom meradle, a to z hľadiska objemu aj lineárneho rozsahu.

Mimoriadna rýchlosť, obrovský rozsah, veľké násilie a nerozvážne konanie sú teda rovnaké významné faktory v geologických aj biologických záznamoch sledovaného obdobia. Typické "drfitové" ložiská sa vyskytujú ďaleko, mimo údajne zaľadnených oblastí, alebo naopak chýbajú v mnohých iných, o ktorých sa predpokladá, že boli silne zaľadnené. Abnormálne pochované organické zvyšky v inak typických "driftových" ložiskách sa často vyskytujú v zemepisných šírkach, ktoré sú nepriaznivé pre rozsiahle ľadové akcie. Toto sú nevyvrátiteľné dôkazy, vhľadom k obrovskému množstvu empirických dát z celej Planéty Zem, ktoré preukazujú vyššie uvedené vysvetlenie existencie týchto ložísk.

Ako už bolo spomenuté, špeciálne geologické obdobie "pleistocén" postavili mnohí geológovia výslovne na "objatie" týchto útvarov, na základe skutočnej existencie týchto bývalých zaľadnení. Keďže však ľadová činnosť je prirodzene veľmi pomalá, čas vyčlenený na tieto zaľadnenia a výsledné nahromadenie "driftu" je primerane dlhý. V súlade s tým bolo bežné vyhradiť si rozpätie dvoch alebo viac miliónov rokov na trvanie "obdobia" pleistocénu. Tieto koncepcie sú jednoznačne v rozpore s terénnymi dôkazmi, pretože ak zaľadnenia ortodoxie ("doba ľadová") nikdy v skutočnosti neexistovali a ak by sa im pripisované singulárne "driftové" nánosy hromadili pomerne veľkou rýchlosťou, potom trvanie epochy pleistocénu muselo byť v skutočnosti nečakane krátke (zhruba na úrovni tzv. "vrchného pleistocénu teda od obdobia spred 126 000 rokov až po hranicu 10 000 rokov").

...

Pozn.: Ako potvrdzuje mnoho dôkazov a informácii, obdobie zhruba 150 000 až 9 564 pred n. l. je považované za poslednú etapu existencie Atlantídy, tzv. veľkého vedecko - technického rozvoja, ktorá skončila zneužívaním rôznych typov energii na Planéte Zem, čo bolo jedným z hlavných dôvodov jej konečnej katastrofy, ktorá prebiehala v niekoľkých štádiách.  

...

Opakované objavy v "driftových" ložiskách zmiešanej flóry a fauny súčasne zahŕňajú klimaticky nekompatibilné "severné" a "južné" druhy, modernú a starodávnu biotu alebo formy, ktoré už neprekvitajú v zemepisných šírkach, kde sa teraz vyskytujú ich pozostatky. Tie jasne preukazujú náhle a násilné vyhynutie. Dispozícia pevniny a mora sa pred začiatkom týchto zmien tiež musela výrazne líšiť a predtým existovali rovnako rozdielne meteorologické podmienky, ktoré výrazne ovplyvňovali geografické rozšírenie a všeobecnú hojnosť fauny a flóry.

S odstránením doby ľadovej konvenčnej koncepcie a geologickým zistením, že mnohé údajne "typické" zvieratá z "doby ľadovej" (napr. mamut, nosorožec srstnantý, atď.) neboli v skutočnosti dobre prispôsobené ľadovým podmienkam potvrdzujú, že fauny a flóry boli v pleistocéne "unesené" a ich ložiská museli v skutočnosti prekvitať počas predchádzajúcich období - pliocén. Všeobecne nerovnaké podmienky charakteristické pre časy pliocénu boli veľmi priaznivé pre vývoj a šírenie foriem života všetkých druhov a v tomto ohľade sa podstatne nelíšili od rovnako geniálneho obdobia miocénu, ktoré mu predchádzalo. Zmes dávnych (miocén) a menej starých (pliocénnych) organizmov, vrátane údajne arktických druhov počas pliocénu prekvitala bok po boku a pretrvávala až do svojho krátkeho a náhleho kataklizmatického uzavretia cca pred 11 500 rokmi, (presnejšie 9 564 pred n. l.). Hovoríme, že počas kataklizmatickej formácie došlo k deponovaniu "únosu" počas ktorého boli vo veľkých množstvách zničené.

Práve z týchto dôvodov sa typické miocénne a pliocénne druhy vyskytujú s prekvapivou frekvenciou popri tých, ktoré sú údajne mladšieho "pleistocénneho" veku, alebo sa vyskytujú popri rôznych špeciálne prispôsobených organizmoch, ktoré sa teraz tešia z geografického diskontinentálneho rozšírenia. Výskyt miocénnych a pliocénnych rastlím a živočíchov, ako sú Deinotherium, Hipparion, Eumetopias a Carcharodon, v neskorých "pleistocénnych" ložiskách, či prežívanie rôznych živých živočíchov a rastlín s porovnateľne dávnym pôvodom tak prestáva prekvapovať. Pri uvolení predsudkov a starých dogiem s nízkou úrovňou pravdy sa otvára nové poznanie. Nepoznáme žiadnu inú schému, ktorá by uspokojivo alebo komplexne zohľadňovala takéto inak anomálne biologické výskyty. Namiesto toho, aby bol pleistocén osobitnou geologickou epochou značného trvania, zdá sa, že pleistocén (stelesnený "driftovými" formáciami a sprievodnými javmi), bol o niečo viac ako skôr krátka "fáza". Čas, ktorý údajne zaberali glaciálne a interglaciálne epizódy konvenčnej pleistocénnej chronológie, v skutočnosti neexistoval. Naopak, obdobie pliocénu pretrvávalo do oveľa mladších čias, ako sa doteraz bežne predpokladalo.

Mnohé národy na celom svete si zachovali staroveké vzácne správy, ktoré jasne a zrozumiteľne popisovali niektoré z obrovských katastrofických udalostí, ktoré ukončili epochu pleistocénu. Je mimoriadne náročné aj z časového hľadiska preštudovať tisícky textov zo všetkých kútov sveta. Pre niekoho ide o rozprávky pre deti, pre iného ide o tradície starých kmeňov a národov, ktoré sú pre nich ako korene existencie veľmi dôležité a posvätné. Veľmi vzácne legendy, ktoré sa úzko pridržiavali skutočne pravdivej interpretácie dávnych udalostí minulosti sú Indiánske legendy. Legenda má totiž mnohokrát nepriateľa a tým je samotná civilizácia. Intelekt sa často stáva skeptickým, krátkozrakým, obmedzeným. Na druhej strane básnici radi pravdivé legendy "vyzdobia" ku chrumkavosti a prehnanosti. Práve tie komplikované tradície, kde sa sústredí pozornosť na detaily, bývajú tie najpravdivejšie. 

Na základe výskumov viac než 500 hlavných známych tradícii z celého sveta, týkajúcich sa potopy a veľkej katastrofy sa zhodujú významne v jednom bode, že všetci boli vopred varovaní niekým alebo niečím. Snažili sa teda zachrániť pred blížiacou sa katastrofou, hľadaním vyvýšenín, stromov, rôznych predmetov, pomocou ktorých by sa vznášali. Tu je prehľad analýzy starých textov legiend a tradícii, ktoré sa zhodujú v tých istých princípoch, detailoch, svojim charakterom o veľkej potope.

Starý svet (Európa): Británia (Druidské), Fínsko (Fíni), Nemecko (Nemci), Grécko (Starovekí Gréci), Island (Nórske ságy), Taliansko (Rimania), Laponsko (Laponci), Litva Rusko (Vogulovia), Škandinávia (Nórske tradície), Sicília, Slavónsko (Slovania), Transylvánia Wales (Druidské triády), Afganistan (Afgánci), Andamanské ostrovy, Arábia, Arménsko, Babylonia (Hasisadra alebo Xisuthrus), Barma (Chingpaws, Karens), Kambodža a Lagos (Bahnars, Bannavs), Chaldea (Hasisadra), Čína (Yunnan, Lolos).

Nový svet Severná Amerika: America Aleuti (Aleuti), Algomguiny, Ashochimi (Kalifornia), Athabascani (Kanada), Bella Coola (Kanada), Caddoque, Cayus, Cegiha, Cherokee, Chewkee (Dakota), Chimakums (Washongton) Chippewa, Chocktaw (Oklahoma), Cree (Kanada), Delaware Dogrids (Kanada), Eskimáci (Kanada, Aljaška, Grónsko), Gros - Ventres (Montana), Haida (Severozápadné pobrežie Tichého oceánu), Indiáni zajačie kože (Kanada), Hopi (SW štáty USA), Iroquois (severovýchod), Kaska (Brit. Kolumbia), Kathlamet, Kato (Kalifornia), Klamath (Oregon), Koluš (Aljaška), Kinsteneax (Missouri) Kootenay, Kwakiutls (Severozápadné pobrežie Tichého oceánu), Lenni - Lenapes, Lilluets Luisenos (Kalifornia).

India: Assam: Ahoms, Anals, Lushais, Singpos, Bengálsko: Hos (Larka Kols), Kamars, Mumdas (Mundaris), San - tahs, Stredná India: Bhilos, Kamars, Kašmír.

Indonézia: Borneo (Kalimantan), Ot-Danoms, Dyaks, Ceram, Alfoors, Sumatra: Bataky, Engano, Nias, Timor, Roth, Mamberano.

Malajzia: Benna Jakim, Kelantan

Súostrovie Merqui: Selungs

Palestína: Feničania, Hebrejci (zdroje písma: Genesis, Exosdus, Jób, Jozua, zjavenia)

Perzia, Filipíny, Frygia (Anatólia)

Sibír: Buriati, Tatári, Kalmaci, Sikkim

Srí Lanka: (Kalyani)

Summer, Soria, Taiwan (Formosa): Ami, Bunun a domorodé kmene

Tibet: Lepcha

Turkestan: Bokharas, Tatári, Loucheux: (Dinjieh) (Brit. Kolumbia)

Maidu (Kalifornia), Maitaquais (Kanada), Muskwaki (Kanada), Matchez (Mississippi), Nez - Perces Ojidway (Kanada), Oraibi, Papagos (Arizona), Pawnee Pima (Arizona), Quilentes (Washington), Shoshona (Colorado-Utah), Indiáni otrokov (Kanada), Snolionish (Puget Sound) Snoqualmi (Kalifornia), South River Indians (Kalifornia), Južná Ute (Kalifornia), Taculli (Takahli, Kanada), Indiáni Tahoe (Nevada), Tchiglit (Tingit, Aljaška) Thompson Indians (Kanada), Tinneh (niekoľko verzií), Tolowa (Oregon), Tsimshian, Indiáni Tuleyome (Kalifornia), Ute (Colorado), Washo (Kalifornia), Witchia (Oklahoma), Wintun (Kalifornia), Wyandot, Yana (Kalifornia), Zuni (Nové Mexiko).

Afrika: Bantu, Basutto, Bermagai, Kartáginci, Egypťania (niekoľko verzií), Hottentoti, Kangas, Loangas, Massai (pravdepdobne požičaný), Ovahereros, Somálčania, sudánsky, Wanyoros.

Austrália & Oceánia: Queensland (Aborigéni) Viktória: Kurnai, kmeň L. Tyres, Nový Zéland: Maori, Papua Ociania: Mikronézia, Polynézia, Fidži: Fidžijčania, Havaj: Havakčania, Hudsonove ostrovy: Nanumanghan Leeward Islands (vrátane Tahiti).

Nové Hebridy: Pelewské ostrovy, Samoa, Sendvičové ostrovy, Spoločenské ostrovy.

Stredná Amerika: Guatemala: Maya, Mexiko: Aztec, Maya, Mixtec, Toltec, Cora, Huichol, Michoacans, Tarahumare, Texpis, Zuni, Nikaragua, Panama: Cunas, Salvador, Karibik: Karibovia, Haiťania

Južná Amerika: Argentína: Araucanianas, Ohňová zem. Brazília: Indiáni Aberderys, Bororo, Cabo Frio, Caraga, Cashinaua, Caura, Chincha, Indiáni Coroado (kainganag), Guarani, Ipuriana, Kataushy Indians, Maypures, Parray, Timanacs, Tupi. Bolívia: Yurucares, Čile: Araucas, Kolumbia: Chibcha alebo Muyscaya, Cuna, Ekvádor: Carari, Jivaro, Peru: Chiriguana, Inkovia (niekoľko verzii), Paraguaj: Mbocobi, Venezuela: Tamanaki.

Zmiznuté regióny: Atlantik: Atlantída, Stredná Ázia: Gobi More, Indická oceán: Lemúria, Arktída: Hyperborea, Tichomorie: Mu (Lemuria), sverná Afrika: Tritonis.

Berúc do úvahy tieto faktory a dáta, môžeme seriózne prijať charakter týchto dávnych spomienok, ktoré predstavujú obrovskú svetovú katastrofu, o tom niet pochýb. Konkrétne aspekty a detaily popisov sú totožné, je teda vylúčené, aby si ich mohli jednotlivé kmene, národy vymyslieť. Zásadná črta tradícií bude preskúmaním preukázaná v nasledovných častiach textu. 

I keď hovoríme pri kolíziách trosky nazývanej Nimiru s Planétou Zem, už v 19 prípadoch cyklov a katastrofických udalostí v dávnej minulosti bolo viacero, v danom prípade sa opakovane potvrdzujú jednotlivé princípy, ako opisovanie obrovského požiaru so všeobjímajúcu gigantickou potopou (často stotožňovanú s Noemovou archou), čo je dôveryhodným údajom s vysokou úrovňou pravdivosti (aj štatisticky).

S výnimkou Atntarktídy sú katastrofické tradície známe zo všetkých kontinentov, pričom najväčší počet má Amerika a najmenej Afrika. Je jednoznačné, že predstava obrovskej potopy bola očividne zakorenená v ľudskej pamäti tak, že sa na ňu nedalo zabudnúť. Systémovou analýzou dochádzame k záveru, že sa jednalo o udalosť mimoriadneho rozsahu a závažnosti. Určité zdroje tradícii potvrdzujú aj už spomínané prastaré texty, o ktorých sme sa zmieňovali aj z tibetských kláštorov. Išlo o jedno alebo aj viac menších kozmických telies, kroré sa jednoducho "zapojili do vojny na nebi". Skutočnosť, že takáto myšlienka sa opakuje v mnohých tradíciách, je otázkou, prečo by mali presne rovnakú myšlienku zdieľať početné a často nepríbuzné národy, keď žiadna takáto "nebeská vojna" nebola v historických dobách v rámci dejín pozorovaná?

Napríklad správa, ktorú nám odkázal Ovidius o efektoch spôsobených veľkým svetovým požiarom sprevádzajúcim obrovské tektonické otrasy, opísaných graficky v mnohých tradíciách a písomných správach je nasledovná: "K Zemi sa priblížilo nebeské teleso, Zem vzplanie, jej najvyššie časti ako prvé, následne sa rozštiepi na hlboké trhliny a všetka vlhkosť vyschne. Lúky sú spálené na popol, stromy, všetko zelené a zrelé obilie je palivom na svoju vlastnú skazu, veľké mestá hynú svojimi padajúcimi hradbami a obrovský požiar spáli celé národy na popol ...". Klasický grécky spisovateľ Hesiodos vo svojom diele Teogónia jasne opísal účinky tohto veľkého požiaru, ktorý predchádzal potope a bol pripisovaný nebeskému telesu Tyfón (Nimiru), podobne tak ďalší spisovateľ Apollosorus poskytol ďalšie podrobnosti a uviedol: "Tyfón (Nimiru) bol taký veľký, že prekonával všetky hory a jeho hlava často doslova "omieľala" hviezdy. Bol taký veľký, že keď hádzal rozhorené skaly so syčaním a výkrikmi smeroval do neba a chrlil obrovský prúd ohňa. Jeho ústa na hore Haemus zdvihli celé hory ...".

Legenda o Tyfónovi sa spájala najmä s preddynastickým Egyptom, kde sa nazýval Tyfón aj iným menom, blízkym pre biblického Satana. Rímsky spisovateľ Plínius ho opísal ako Seta: "Obyvatelia Etiópie a Egypta videli strašnú kométu, ktorej dali svoje meno Tyfón, kráľ tej doby. Mal ohnivý vzhľad a bol skrútený ako zvitok a bol veľmi ponurý na pohľad. Nebola to určite hviezda, skôr by sa dalo nazvať ohnivá guľa.". Strabo zaznamenáva, že egyptské pobrežie Červeného mora sa kedysi nazývalo Typhonia. Zaujímavé je stará Arabská tradícia tvrdí, že: "Červené more je jednoducho voda, ktorá nevyschla po Noemovej potope.". Ďalšia vzácna informácia z legendy v Perzii hovorí: "More vrelo a všetky brehy oceánu vreli a celý jeho stred vrel. Príčina tohto zahrievania bola pripisovaná "hviezde" Tisrtrja, ktorá mala byť vodcom hviezd proti planétam".".

Niekoľko severoamerických tradícii sa konkrétne týka fenoménu prehriatej vody: "Zrazu sa objavili obrovské oblaky, prišla mimoriadna horúčava, až voda zovrela. Ľudia síce skákali do jazier a potokov, aby sa ochladili ale v konečnom dôsledku zomreli.". Ďalej na juh, na pobreží Tichého oceánu, iné indiánske legendy s neuveriteľnou podobnosťou uvádzajú, že: "Veľmi sa rozpálilo podnebie a veľa zvierat skočilo do vody, aby sa zachránili, voda však začala vrieť.".

Máme podrobne zmapované aj tradície, podľa ktorých došlo k dvom povodniam. Nazývané sú Deucalionská potopa a Potopa. V podstate je potrebné rozlišovať (potvrdzujú to aj mnohé duchovné komunikácie, telepatické prenosy s Univerzálnym informačným poľom tohto vesmíru a Planétou Zem), dve rozlišné potopy, jedna v období 9 564 pred n. l. (zánik Atlantídy) a druhá v roku 3 449 pred n. l., ktorá je nazývaná Biblickou potopou (Noemova archa). Zásadné je, že ide o dve samostatné kolízie Nimiru s Planétou Zem v perióde 6 115 rokov. Potvrdzujú to aj zdroje poznania v materiálnom svete.

Rozdiely medzi potopami zachytáva aj staré písmo. Správa o Noemovej potope v knihe Genesis je zrejme najznámejšia z tradícii. Je však neúplná a neposkytuje ani zďaleka výklad o skutočnej príčine udalosti. Kniha Zjavenia spája katastrofu so Satanom ako príčinu uvádza, že "po vojne v nebi bol Satan zvrhnutý z neba na Zem, a po jeho páde z jeho úst vyšla veľká potopa a utopila celý svet.". Veľký babylonský epos o Gilgamešovi, z ktorého je biblická správa o Noemovej potope, obsahuje detaily odvodené a spoločne zdieľané, ktoré nie sú zahrnuté vo verzii Genesis. Text hovorí o pôvode "veľkého krupobitia z neba a obrovskej víchrici alebo cyklónu, ktorý sa prehnal z neba, a ktorý sprevádzala potopa, následne potopa rýchlo vystúpila do hôr.". Sanskrtské prastaré texty hovoria o "potope, ktorá bola skutočnou vodnou horou ako vodná stena alebo o obrovskej penovej vodnej lavíne.". Nehovorí sa nikde o bežnej riečnej povodni.

V Ovidiovej správe o tejto katastrofe sa dozvedáme, že "Slnečný voz, poháňaný Phaetonom (správne Nimiru), sa už nepohol rovnakým smerom ako predtým, že kone, ktoré ho ťahali sa uvoľnili zo svojho kurzu, bezcieľne sa rútili proti hviezdam zasadeným hlboko na oblohe a že súhvezdia Studených medveďov sa pokúsili ponoriť do oceánu.". Toto je dôležitý moment, pretože tento popis pohybu hviezd je presne to, čo by pozorovateľ na Zemi videl, keby sa geografické póly pohybovali, alebo inak povedané, ak by prebiehal axiálny sklon. To, čo Ovidius naznačil, sa potvrdilo aj neskôr v jeho správe, keď napísal: "...nebesia sa neustále otáčajú, nesú so sebou vznešené hviezdy a víria ich rýchlym pohybom. Táto sila ukazuje, že som unášaný opačným smerom ako rýchly svet.".

Axiálnu odchýlku Zeme (zemskej osy) potvrdzujú aj staroveké čínske texty: "...Stĺpy podpierajúce oblohu sa rozpadli a reťaze, na ktorých bola zavesená Zem, sa triasli roztrhané na kusy. Slnko, Mesiac a hviezdy sa rozliali na severozápad, kde sa obloha znížila, rieky a moria sa zase rútili na juhovýchod, kde sa Zem potopila. Vypukol obrovský požiar a zúrila povodeň, divé zvery a obrovské hrozné vtáky si urobili z ľudí svoju korisť.".

Na druhej strane sveta si Indiáni Pawnee z Ameriky zachovali v podstate podobné veľmi vzácne spomienky na dávne časy, keď si severná polárna hviezda a južná polárna hviezda "vymenili miesta" alebo "išli na návštevu". Grónski Eskimáci vo svojich tradíciách hovoria o tom, že v čase prvých misionárov sa Zem pred vekmi "prevrátila". Dôsledok naklonenia zemskej osi, ako sa navrhuje v týchto tradíciách by znamenal premiestňovanie svetových oceánov. To, že táto gigantická udalosť prebehla potvrdzuje mnoho tradícií a legiend, ktoré potvrdzujú obrovský hluk, ktorý sprevádzal túto udalosť. Napríklad jedna arabská tradícia spomína, ako bol legendárny "Irem zo stĺpov" v jeden osudný deň zničený hromovým zvukom a ohnivým výbuchom z neba. Podobne tak hinduistické prastaré texty hovoria o ďalšom dôkaze na túto udalosť, zvuk ako "najhlasnejší hrom a ozvena sa odrazila a otriasla všetkými časťami Vesmíru.".

Nebeské teleso Nimiru ako "smrtiace kyvadlo", troska bývalej planéty našej Slnečnej sústavy Maldek, spôsobilo veľké zmeny svetovej topografie, sa spomína v mnohých tradíciách. Samojskí ostrovania napríklad tvrdia, že "More vzniklo tak, že pri úžasnej katastrofe sa zem ponorila do mora, Nová zem Samojské ostrovy povstala z lona poslednej zeme.". 

Podobne tahinská tradícia hovorí, že: "V dávnych dobách Taaroa, hlavný boh, podľa ich mytológie, stvoriteľ sveta, nahnevaný na ľudí pre ich neposlušnosť voči jeho vôli, prevrátil svet do mora, keď sa zem potopila do vody, okrem niekoľko aurusov, ktoré zostali nad jeho povrchom a tvoria súčasné zhluky ostrovov.".

Významné posledné dve tradície naznačujú, že tieto tichomorské ostrovy boli kedysi súčasťou veľkého, dnes už zmiznutého kontinentu. Predkolumbovský vzácny mayský rukopis, známy ako Troana Codex, zjavne opisuje jeho zničenie: "Nastali strašné zemetrasenia, ktoré bez prerušenia pokračovali až do 13. Chuen. Krajina kopcov bahna, krajina Mu (Lemuria), bola obetovaná, keď sa dvakrát zdvihla, v noci náhle zmizla a kotlina bola neustále otrasená vulkanickými silami. Spôsobili to, že sa krajina potopila a na rôznych miestach sa niekoľkokrát zdvihla. Nakoniec povrch povolil a desať krajín bolo roztrhaných na kusy a tieto boli roztrúsené. Neschopní vydržať silu záchvevu aj so svojimi 64 000 000 obyvateľmi sa potopili 8060 rokov pred napísaním tejto knihy.".

Jednoznačnú podporu tejto legendy dávajú havajské tradície. Havajčania v staroveku verili, že existuje jeden veľký kontinent, ktorý sa tiahne od Havaja, vrátane Samoa, Lalakoa (havajská verzia Rarotongy) a siaha až po Nový Zéland, zaberá aj Fidži a tam boli aj niektoré nížiny medzi týmito vyššími krajinami. Toto všetko sa nazývalo jedným menom Ka-houpo-o-Kane, Solar-Plexus Kane a táto rozsiahla lokalita bola pohltená Veľkým pohlcujúcim oceánom, nazývaným Mohana-nui-kai-oo". Mixtékovia z Mexica vo svojich mýtoch hovoria o zmiznutej krajine na východ od súčasného Amerického pobrežia: "Za jeden deň bolo všetko stratené, dokonca aj hory klesli do vody a následne prišla veľká potopa, pri ktorej zahynulo mnoho synov a dcér bohov.".

Tento odkaz na potopenie rozsiahlej pôdy v Atlantickom oceáne naznačuje, že to mohla byť Atlantída Platónovho diela Timaios a Critias. V dlhom rozprávaní Platón napísal: "Tamojší oceán (Atlantik) bol v tom čase splavný, lebo pred ústami, ktoré vy Gréci nazývate "Heraklové stĺpy" ležal ostrov, ktorý bol väčší ako Lýbia a Malá Ázia spolu. Cestovateľom tej doby bolo umožnené prejsť z neho na ostatné ostrovy a z ostrovov na celý kontinent oproti nim, ktorý teraz zahŕňa ten skutočný oceán. Tam sa nachádza krajina, ktorú je možné nazvať najpresnejšie a najpravdivejšie kontinentom. Na tomto ostrove Atlantída existovala konfederácia kráľov, veľká a úžasná mocnosť, ktorá vládla nad celým ostrovom a nad mnohými ďalšími ostrovmi. Vládli v rámci úžiny (Gibraltár) aj nad Líbyou až po Egypt a nad Európou až po Toskánsko. Neskôr sa vyskytli strašné zemetrasenia a záplavy a jeden ťažký deň a noc ich postihli, keď kompletne celé telo ostrova Atlantis pohltilo more a zmizlo. Preto sa oceán stal na tomto mieste teraz nepriechodným a je zablokovaný veľkým bahnom, plytčinami, ktoré ostrov vytvoril, keď sa usadil...".

Odkazy na to, čo mohlo byť tiež bývalým kontinentom v Indickom oceáne, sa vyskytujú vo viacerých juhoázijských tradíciách. Jedna zo Srí Lanky hovorí: "V minulosti pohltilo more citadelu Rawana, 25 palácov a 400 000 ulíc. Potopená zem bola medzi Tuticoreen a Manaar. Pozostatky Manaaru je to, čo zostalo z toho, čo bolo kedysi veľkým územím. Táto legenda, bez ohľadu na zjavné zveličovanie, pokiaľ ide o rozsah následkov, môže byť založená na skutočnosti, pretože hinduisti a iné národy majú podobnú tradíciu, pričom Cejlón bol v minulosti asi pred 120 000 rokmi väčší ako je v súčasnosti." V tom čase existoval ostrov s názvom Taprobane, ktorý zohral dôležitú úlohu v dávnej histórii ľudstva, o tom si ešte napíšeme.

Dokonca aj Selungovia zo súostrovia Mergui pri južnej Barme označujú tento kontinent a jeho existenciu. Hovoria, že "predtým mala ich krajina veľké kontinentálne rozmery. Lenže dcéra zlého ducha hodila veľa kameňov do mora. Potom sa zvihli vody a pohlitili celú zem. Všetko živé zahynulo okrem toho, čo sa dokázalo zachrániť na jednom ostrove, ktorý zostal nad vodami. Predkovia Selungov potom praktizovali veľmi silnú mágiu, na základe ktorej klesla voda. Potom vznikli aj ďalšie ostrovy, ktoré Selungovia odvtedy obývali.".

Indiáni Kato z Kalifornie sú ďalšími z očitých svedkov spomínanej katastrofy. Popisujú ju nasledovne: "Každý deň pršalo, každú noc pršalo. Všetci ludia spali, akokeby veľmi unavení. Zrazu obloha spadla a pozemok pod nohami nebol. Nebolo vidieť vo veľkejj vzdialenosti žiadnu pevninu, vody oceánov sa spojili. Zvieratá všetkých druhov sa utopili. Stromy sa strácali, ľudské bytosti a zvieratá boli odplavené, vznikla veľká tma ...".

Mimoriadne sú tradície a podrobné spomienky Indiánov kmeňa Hopi na juhozápade Ameriky. Ich legendy hovoria aj o veľkej seizmickej aktivite. Podľa ich textov "božstvo veľkého hada bolo nahnevané" a nasledovali ťažké udalosti: "Svet sa prevrátil hore nohami a voda vytryskla cez kivas (názov pre potopené posvätné obydlia) a cez krby domov. Zem bola roztrhnutá vo veľkých priepastiach a voda pokrývala všetko okrem jedného úzkeho hrebeňa blata. Hadie božstvo takýmto spôsobom povedalo všetkým ľuďom, aby sa presúvali, odišli preč. Zlé bytosti sa pošmykli, a spadli do tmavej vody, tí dobrí ľudia sa po mnohých dňoch dostali na suchú zem.". Presne tie isté charakteristické črty a princípy popisujú tradície z Peru, Brazílie, napríklad záznam Indiánov Zuni, ktorý graficky opisuje priebeh katastrofy: "Zemetrasenia otriasli svetom a roztrhali ho. Tvory sa stali neľútostnými, stali sa dravými šelmami a ostatní sa stali plachými a stali sa ich terčom. Rozmohol sa hlad, čierna mágia sa stala zdrojom moci a utrpenia, vojna a strach vstúpili do sŕdc ľudí a tvorov. Ľudia prišli o majetok, obydliam, stali sa tulákmi žijúcimi zo semien tráv, požierali mŕtve telá a zdochliny...".

Z vedeckého hľadiska ide o jednoznačný vnútorný súlad dát a informácii, ktoré poskytujú mnohé tradície. Potvrdzujú matematickým vyhodnotením kolektívne (celoplanetárne), presným opisom najúžasnejšiu epizódu histórie Zeme, o ktorej ortodoxia reprezentovaná astronómiou, geológiou, archeológiou väčšinou dogmaticky mlčala. Rôzne kultúry zo všetkých kútov sveta zrozumiteľne potvrdzujú, že k tejto udalosti došlo. Poukazujú v podstate aj na potrebu celistvého poznania, teda prienikov rôznych zdrojov poznania, pokiaľ máme úprimný záujem poznať pravdu aj o dávnej histórii ľudstva.

Viac podrobností týkajúcich sa legiend, tradícii, mýtov, starovekých vzácnych historických písiem a textov z rôznych častí Planéty Zem, budú uvedené v pripravovanej knihe Atlantída a Ľudstvo Dneška.

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, august 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, august 2022