FANATIZMUS NACISTOV sa opieral o OKULTIZMUS A MÁGIU ... utajená história nacistických základní na Antarktíde ... (9. časť) 

V poslednom minuloročnom článku na túto tému, zo dňa 23. decembra 2022, sme si zrekapitulovali prvých osem článkov. Ide nám o pravdivé poznanie minulosti, nakoľko najmä v súčasnosti sa predkladá mladým ľuďom v školách mnoho bludov a lží o poznaní histórie, dokonca aj také zvrátenosti, že v 2. svetovej vojne nás oslobodili USA a nie Sovietsky zväz (Červená armáda). Vzdelávací systém vedie kvalitatívnu úroveň školstva k debilizácii a ešte si aj tlieska. To je strašné, čo v súčasnosti dementi aj medzi politickými pseudoelitami v našom parlamente (Brusel nevynímajúc), predkladajú ako pravdivú históriu. Skutočne je možné hovoriť o úrovni klinickej klasifikácie idiotov a imbecilov medzi politikmi nielen na Slovensku, ale na celom svete. Na Slovensku platia aj ďalšie "duchovné" axiómy, ako napríklad ... je to podobné ako s pravidlom, že "čím je "influencer" väčší idiot, alebo grázel, tým viac "followerov" má na sociálnej sieti". To je kvalita mládeže na Slovensku, česť výnimkám.

V dnešnej časti sa obzrieme za utajovanými projektami nacistov na nehostinnom kontinente Antarktída v 20. storočí ...

Rozsiahle časti Antarktídy si nárokoval najmä kapitán Alfred Ritscher, ktorý bol nacistickým poskokom a poverencom v rokoch 1938 a 1939 počas prvej nacistickej výpravy do Antarktídy. Lietadlová loď Schwabenland vyslala mnohé lietadlá, aby vykonávali rozsiahly letecký dohľad nad týmto "novovyhláseným" regiónom, ktorý dostal názov Neuschwabenland. Medzi ciele tejto expedície patrilo zriadenie niekoľkých základní v Antarktíde, o čom podal svedectvá aj William Mills Tompkins. 

Ako vyplývalo z jeho výpovedí a dôkazov, nacistom bola opakovane poskytnutá pomoc entít mimozemského charakteru aj prostredníctvom média Marie Orsič, o čom sme už písali v predchádzajúcich článkoch. Navigáciou sa dostali nacisti k obrovskému systému podzemných jaskýň, ktoré boli ideálnym miestom na postavenie základní. Nacisti sa teda dostali k mimoriadnym podzemným priestorom veľmi ľahko, bez prieskumu.

Informácie Williama Tompkinsa potvrdzuje aj Corey Goode, ktorý veľmi presne tvrdí, že v tajnom vesmírnom programe amerického námorníctva "20 a späť", čítal digitálnu verziu brífingových dokumentov, ktoré pripravil osobne Tompkins z informácii od špiónov. Konkrétne sa jednalo o tri základne na Antarktíde a niekoľko základní v Argentíne, ktoré boli založené nacistami, čo potvrdzujú aj duchovné zdroje poznania na základe telepatickej komunikácie  (Planéta Zem ...). 

V roku 2017 austrálski a novozélandskí vedci oficiálne objavili existenciu veľkých prírodných jaskýň v Antarktíde, ktoré sú tepelne vyhrievané priľahlými sopkami. Teplota dosahuje v jaskyniach príjemných 25 stupňov C a podporuje rôzne formy života. Chris Pash, reportér z Busines Insider Australia o zisteniach vedcov napísal: "Okolo Mount Erebus, aktívnej sopky na Rossovom ostrove v Antarktíde, para vyhĺbila rozsiahle jaskynné systémy.". Dr. Ceridwen Fraser z Fenner School of Environment ANU (Australian National University), tvrdí, že forenzné analýzy vzoriek pôdy z týchto jaskýň odhalili zaujímavé stopy DNA z rias, machov a malých zvierat. Dr. Charles Lee, ďalší spoluvýskumník z University of Waikato, hovorí, že v Antarktíde je mnoho ďalších sopiek, takže subglaciálne jaskynné systémy by mohli byť bežné na celom ľadovom kontinente.

Existenciu rozsiahlych sietí tajomných podzemných jaskýň vyhrievaných blízkymi sopkami ešte posilňujú ďalšie nedávne vedecké poznatky. V auguste 2017 vedci zverejnili štúdiu odhaľujúcu objav 91 nových sopiek, okrem 41 predtým nájdených, čím sa vytvorila najaktívnejšia sopečná oblasť na svete hlboko pod ľadovými príkrovmi Antarktídy. Robert McKie, reportér denníka Guardian, napísal: "Vedci objavili najväčšiu sopečnú oblasť na Zemi - dva kilometre pod povrchom rozsiahleho ľadového príkrovu, ktorý pokrýva západnú Antarktídu. Projekt výskumníkov z Edinburghskej univerzity odhalil takmer 100 sopiek - z ktorých najvyššia je vysoká ako Eiger, ktorý má vo Švajčiarsku výšku takmer 4000 metrov ..."

Vedecké objavy potvrdzujú do bodky informácie Williama Tompkinsa a Corey Gooda.

Koncom 30. tych rokov sa zriaďovanie nacistických antarktických základní stalo dôvodom skutočného znepokojenia prezidenta Roosevelta. Vydal rozkaz na uskutočnenie vojenskej expedície s cieľom spochybniť rastúcu prítomnosť nacistov v regiónoch Antarktídy považovaných za súčas západnej pologule. The New York Times informovali 7. júla 1939: "Prezident Roosevelt sa dnes rozhodol zabrániť možnému rozšíreniu nemeckých nárokov na antarktické oblasti na západnú pologuľu tým, že nariadil skutočnému admirálovi Richardovi E. Byrdovi, aby v októbri odišiel na územie v rámci sféry vplyvu Monroeovej doktríny ... je zrejmé, že táto vláda bola pripravená zaujať v prípade potreby stanovisko, že akékoľvek pokusy cudzích mocností zriadiť základne na západ od 180. poludníka v Antarktíde, by sa považovali za nepriateľský čin ...".

Počas druhej svetovej vojny rozsiahla podmorská aktivita v oblasti Antarktídy naznačovala, že nacisti okrem tej, ktorú zriadila výprava kapitána Ritschera, budujú ďalšie základne. Špióni amerického námorníctva informovali, že keď to bolo možné, veľké nemecké spoločnosti zapojené do nacistického vojenského priemyselného komplexu začali presúvať vybavenie, zdroje a personál dole do Antarktídy pomocou obrovskej flotily ponoriek nacistického Nemecka, tvrdí William Tompkins. Spoločnosti ako IG Farben, Krupp, Siemens, Messerschmitt, United Steelworks atď, boli len niektoré z mnohých zapojených do operácií v Antarktíde, ktoré si Tompkins špecificky spomína z informácií námorných špiónov.

Keďže mal Corey Goode prístup k týmto istým informáciám od roku 1987 do roku 2007, dokáže si z pamäte overiť podobné veci, ako sú body vyjadrené v Tompkinsovom svedectve. Goode potvrdzuje, že operácie v Antarktíde mali na starosti nemecké tajné spoločnosti, nie Hitlerova nacistická vláda, s poprednými korporáciami zapojenými do stavebných činností, ktoré sa tam odohrávali - využívajúc nútenú prácu.

Rozsiahle operácie na Antarktíde riadil admirál Wilhelm Canaris, šéf nemeckej vojenskej rozviedky (1935 - 1944), ktorý využil svoje predchádzajúce skúsenosti v utajení. Išlo napríklad o prestavbu nemeckých ponorkových flotíl po prvej svetovej vojne, Canaris mal záujem, aby sa niečo veľmi podobné podarilo urobiť v Antarktíde. Tentoraz by to boli kozmické lode, a nielen ponorky, ktoré by Canaris zariadil postaviť pomocou medzinárodnej siete nemeckých spoločností a bánk spolu s ich zahraničnými partnermi. Ako už bolo spomenuté, Canaris úzko spolupracoval so spoločnosťou Thule pri dosahovaní jej dlhodobých cieľov, pričom diskusia zostávala len o tom, či bol alebo nebol riadnym členom.

Hitler bol starostlivo opakovane nasmerovaný na to, aby veril, že nepriepustná bašta, ktorá sa stavia v Antarktíde, zabezpečí jeho osobné budúce blaho. Toto bol jeden z Hitlerových fanatických cieľov podporovaný aj činnosťou, mágiou a okultizmom spoločnosti Thule a Vril. Iste, toto naznačoval admirál Karl Dönitz, keď sa pri troch rôznych príležitostiach chválil vzdialenou (Antarktickou) základňou a ako by Hitlerovi poskytla bezpečné útočisko, ak by to niekedy potreboval.

Rudolf Hess a ďalší známi kolegovia zo spoločnosti Thule, ktorí infiltrovali nacistickú stranu, úzko spolupracovali s Canarisom pri nasmerovaní značných zdrojov do Antarktídy. Nemecké námorníctvo bolo v tom čase kľúčovou zložkou, pretože len ono mohlo poskytnúť veľké nákladné ponorky Type X (XB) U - člny, ktoré postavila dcérska spoločnosť Krupp v Kieli, na presun všetkého potrebného dole do Antarktídy. Ešte dôležitejšie je, že inherentná podobnosť medzi konštrukciou ponoriek a kozmických lodí, plus zhodný výcvik posádky pre oba typy operácií vozidiel, urobili z nemeckého námorníctva vojenskú službu najvhodnejšiu na vedenie operácií v Antarktíde.

Nemecké námorníctvo bude musieť v budúcnosti splniť veľkú úlohu. Nemecké námorníctvo pozná všetky úkryty v oceánoch, a preto bude veľmi jednoduché priviesť Führera v prípade potreby na bezpečné miesto, kde bude mať príležitosť vypracovať svoje konečné plány.

Napokon, Dönitzove poznámky na jeho norimberskom procese s vojnovými zločinmi jasne identifikovali Antarktídu ako miesto, kde boli najpokročilejšie technológie Nemecka tajne premiestnené veľkou ponorkovou flotilou ich námorníctva. Na procese sa chválil "nezraniteľnou pevnosťou, rajskou oázou uprostred večného ľadu".

Podľa duchovnej komunikácie s pamäťovými jednotkami Planéty Zem sa nám viacerým podarilo zistiť informácie, ktoré potvrdzujú viaceré vedecké dôkazy materiálneho charakteru a objavy, ako aj významné pravdivé svededctvá, že ciele spoločnosti Thule (nacistov) nemeckého námorníctva boli v prípade Antarktídy trojaké. 

Prvým bolo nájsť a premeniť rozsiahle jaskyne nachádzajúce sa hlboko pod antarktickým ľadom na plne vybavené základne, ktoré by mohli hostiť veľké množstvo personálu a vybavenia. 

Druhým, bolo založiť veľké výrobné závody v Antarktíde na stavbu flotíl kozmických lodí schopných medziplanetárneho a prípadne medzihviezdneho letu. 

Napokon posledným cieľom bolo vytvoriť z Antarktídy bezpečný prístav pred peripetiami ďalšej naplánovanej európskej vojny...

Pokračovanie v ďalšej časti ...

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, január 2023

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, január 2023