KNIHA DVE TRETINY - DEJINY NAŠEJ GALAXIE

17.06.2022

Milí priaznivci, vážení čitatelia. Vzhľadom k tomu, že sa mnohí obraciate na nás v súvislosti s knihou Dve Tretiny - Dejiny Našej Galaxie, ktorej slovenský preklad z anglického originálu Two - Thirds - A History Of Our Galaxy, autorov Davida Myersa a Davida Percyho, bol vydaný v roku 2019, sme sa rozhodli vás presne informovať v súvislosti s touto knihou. Kniha je vypredaná po opakovanej dotlači, mala mimmoriadny úspech. Predávaná bola exkluzívne u nás a v obchode na www.infovojna.sk.

Pokiaľ máte záujem o dotlač a zakúpenie tohoto knižného diela, je vhodné vyznačiť tento záujem prostredníctvom vyplnenia kontaktného formulára na našej webovej stránke TU.

Záujemcovia o knihu už v súčasnosti pribúdajú a v prípade, že ich počet bude dostatočný, spustíme na našej webovej stránke PREDPREDAJ tejto knihy, kde si ju budete môcť záväzne objednať, aj s uvedením dátumu fyzického dodania knihy. Cena knihy bude nezmenená 39,90 EUR.



V dnešnom článku uvádzame príbeh z prvej časti knihy, ktorej názov je ALTEA, konkrétne z časti dvanástej kapitoly, s názvom Smrť Altey (pozn. ALTEA bola domovská planéta Alteáncov, vyspelej civilizácie). Námahu, ktorú vynaložíte pri pochopení textu oceníte neskôr :-). Princíp konfliktu, ovládania, sa stal deštruktívnym v rôznych častiach vesmíru ...

...

Nech sa páči : 

Kapitola dvanásta

Smrť Altey

Spočiatku, keď letel s veľkou flotilou utečencov a ako tak nervózne očakával príchod druhej skupiny utečencov, Lotharián sa stále obával toho, čo by mohli urobiť tí dvaja zúrivci Edwards a Renford. V žiadnom prípade nemohol predpokladať, čo urobili iní dvaja blázni.

Lin Tiu bol nukleárny fyzik a dlhoročný zamestnanec komplexu transprodukcie energie pod vládou námorníctva, ktorý sa nachádzal neďaleko od Hurtey na Západe. Presnejšie, zaoberal sa transkonvertormi energie a ešte presnejšie sa zaoberal procesom, v ktorom sa zlato používa, aby premenilo torinum na tornum.

Veľké kryty s líniami v tvare delfínov - každé z nich obsahovalo nádobu plnú čistého zlatého zrna - sú naklonené na jednom konci vodiacimi guľami a tieto sú prepojené dlhou dutou rúrou pozdĺž osi zlatého delfína. Kryty a vodiace gule sú osadené vo veľkých vodiacich kruhových plášťoch, ktoré sú po zatvorení uzáverov vsunuté do guľovitého transkonvertora energie.

Plášte, delfíny a gule sú v jednej rovine s čelom, aby sa zabránilo prieniku radioaktivity. Čelná časť štvorčlenného obalu kryštáľu transkonvertorov energie tvorí štít, ktorý chráni pred únikom radioaktivity z gulí meniča energie.

Guľa zlatého delfína, pripojená smerom k uzáveru vonkajšieho plášťa, zahŕňa presne regulovaný žiarič neutrónov. Po ďalšom zlepšení (vykonanom vo vnútri zlatého delfína) sú jednoduché atomy zlata vystreknuté v súvislom prúde do dutej rúry, kde sú ostreľované neutrónmi. Prvých pár neutrónov, ktoré zasiahnu atóm zlata majú správnu rýchlosť, aby vyrazili päť neutrónov z jadra atómu zlata. Vzhľadom na ich rýchlosť, šiesty neutrón sa drží jadra atómu zlata, zaťiaľ čo siedmy neutrón ženie atóm zlata dole rúrou do oceľovej gule smerujúcej do gule transkonvertora energie. V tejto druhej guli sa uskutočňuje dôležitá nukleárna reakcia. Aj keď atómy zlata sa snažia rozpadnúť na dva iné prvky, počas 99 percent času je im v tom zabránené indukovanými silami v rámci nasmerovania gule. Mimo jedného percenta prípadov, kedy nastane rozpad, je vyžiarený pozitron. A je to pozitron, ktorý reaguje s torinumom a premieňa ho na tornum.


Po uvoľnení tohto pozitronu, sa radioaktívny zvyšok - 99 percent zlata a jedno percento dvoch odlišných prvkov - odvedie správne orientovaným potrubím z nasmerovanej gule tak, aby mohli byť rozdelené za striktnej čistoty a bezpečných podmienok. Radioaktívne zlato je reorganizované do svojej neradioaktívnej čistej zrnkovej podoby a je použité znova.

Zvyšné jedno percento - dva radioaktívne prvky - je to, čo predstavuje postupnú stratu zlata v procese premeny, kde sa mení torinum na tornum. Tieto radioaktívne prvky poskytli Linovi schému.

Keď počul o Štíte, ktorý postavil Východ, Lin sa obával, že by sa Západ mohol stať obeťou neočakávaného útoku. Lin sa neobával ani tak nadvlády, či prežitia Západu, lebo mal sám dosť starostí so svojím prežitím a relatívne vysokým štandartom, ktorý si užíval. Udalosti ho veľmi zasiahli a Lin usudzoval, že primerané protiopatrenie vykonané Západom by obnovilo poriadok. Lin prečítal množstvo kníh o dejinách a tým sa aj niečo naučil. V rámci lekcií, ktoré si myslel, že boli určené pre neho, bol dojem, ze neuveriteľne silný odpudzovač vždy odpudzuje. V súlade s týmto zistením, Liu prišiel so svojou schémou. Navyše veril, že mohol obdržať istú mieru notorickej známosti, možno aj bohatsva, že sa stane známy ako vynálezca konečného odstrašovača.


S pomocou svojho zákonného brata, ktorý bol pomocným zamestnancom, Lin predstavil svoj plán priamo Edwardsovmu tímu. Skladal sa z nasledovných bodov :

Stále radioaktívne jedno percentné reziduum procesu transkonverzie energie by sa dalo prepraviť do rôznych komplexov na transprodukciu energie na Západe a uložiť v blízkosti energetickým transkonvertorov. V súčastnosti sa toto reziduum, nazhromaždené počas takmer dvoch miliárd rokov, zhromažďovalo v púzdrach a veľmi bezpečne naložené v presne navrhnutých a udržiavaných kryptách, ktoré nikdy nevypúšťali kontamináciu do ovzdušia planéty.

Všetky transkonvertory energie v transprodukčnom komplexe na Západe mohli byť prispôsobené na vysoko výbušné nálože. Detonačné zariadenie pripojené k výbušninám by sa zapojilo tak, že na rozkaz, by všetko explodovalo naraz.Tieto explózie by nielenže uvoľnili radioaktivitu obsiahnutú v energetických transkonvertoroch, roztrhalo by to aj uložené nádoby s radioaktívnym reziduom. Počas tohto procesu by stále radioaktívne reziduum bolo znova ožiarené a výsledkom by bolo uvoľnenie následkov výbuchu do atmosféry. Lin vypočítal, že rádioaktivite by to zabralo tak tri alebo štyri dni, aby kompletne zahalila Alteu smrťou.

Nastavenie krajného odstrašovača by sa muselo vykonať v plnej tajnosti, povedal Lin osadenstvu. Tí, ktorý budú pracovať na splnení tejto úlohy a tí, ktorí pracujú v komplexe energetickej transprodukcie nesmú mať žiadne podozrenie, čo sa robí. Východ nesmie vedieť o Odstrašovači - ako sa Lin náhle rozhodol označiť svoju schému - dokiaľ nebude celkom na mieste a aktivovaný takým spôsobom, že sa nebude dať deaktivovať.

Najdôležitejšou funkciou Odstrašovača - uviedol Lin, ešte viacej ohromený novým označením krajného odstrašovača ako sám rozhodol - bolo, že ak bol raz aktivovaný, bola automaticky spustená séria parametrov. Toto sa dalo dosiahnuť celkom jednoducho : všetky námorné aktíva Západu boli prepojené transkomunikáciou a počítačmi. Ak nastalo akékoľvek narušenie tejto siete, automaticky by sa vyslal signál na odpálenie výbušných náloží. Všetky fasety Odstrašovača by boli napojené na tú istú námornú transkomunikačnú sieť a akékoľvek prerušenie vnútorných alebo vonkajších častí odstrašovača samotného, by tiež aktivovali spúšťací signál.

Aj programovanie troch náhodne sa meniacich námorných počítačov Západu, ktoré mohli aktivovať Odstrašovač, by obsahovali ten istý parameter pre narušenie. Takže ak by sa niekto pokúšal deaktivovať program, by tiež aktivoval spúšť signálu. Plán a Odstrašovač boli dokonalé, uzavrel vec Lin, než odišiel z inštruktáže osadenstva Západu.


Na ďalší deň Lin obdžal predvolanie od Edwardsa. Po ich krátkom stretnutí začal Lin pracovať na Odstrašovači. V jeho predchádzajúcom pláne sa zmenila len jedna vec. Edwards trval na tom, aby bolo do Odstrašovača zabudované pol hodinové omeškanie, omeškanie, ktoré tajne vyžadoval Edwards, aby mohol bezpečne uniknúť, keby sa niečo stalo.

Admirál Harder Garth velil letke hviezdnych lodí Východu. Bol nesmierne frustrovaný nevyriešenou konfrontáciou medzi dvoma Alteánskymi zložkami. Harder nenávidel Plejáďanov a radšej im chcel ísť po krku, ako byť zapletený do vnútorného konfliktu. Pretože poznal Edwardsa z čias, keď spolu slúžili pred rozdelením, považoval Edwardsa, veliteľa Západu, za protivného a neústupného. Harder nemal oveľa lepší dojem z vlastného veliteľa Východu, pretože Renford sa ukázal ako oportunista vedený túžbou po moci.

Čím dlhšie Harder uvažoval nad svojou frustráciou, tým viac veril tomu, že jedinou cestou von zo súčasnej slepej uličky je prostredníctvom činov. Východ mal obrovskú výhodu, Harder to vedel, kvôli Štítu. Západ by sa nikdy neodvážil k útoku, pretože by jeho hviezdne lode boli zničené v priebehu pár minút. Na druhej strane, Harder veril, že Západ musí niečo podniknúť, aby vyrovnali nerovnováhu. Harder sa obával, že by to Reford nevidel skôr, ako už bude neskoro. Západ by dosiahol paritu s Východom a bezvýchodná situácia by pokračovala, zatiaľ čo skutočný nepriateľ - Plejáďania - by zostal nedotknutý.


Avšak najviacej schladila Hardera nie myšlienka parity so Západom, ale možná dominancia nadriadeného Západu. Nereagovali výstavbou vlastného Štítu. Čo chystali? Pýtal sa sám seba. Čím viacej sa Harder zaoberal týmito predstavami, tým viacej ho to štvalo. Harder sa rozhodol, že to musí byť on, kto skoncuje z bezvýchodiskovou situáciou. Muselo to byť ukončené a Renford by nikdy nebol schoný konať. V Harderovej mysli sa sformovala schéma: keď sa naskytne príležitosť, Admirál Harder Garth by osobne velil útoku - akémukoľvek útoku - svojej letky hviezdnych lodí na Západe. Uviedol by do pohybu konflikt, ktorý by sa nedal zastaviť, ale Harder veril, že Východ by hravo túto vojnu vyhral s malými stratami. Potom by sa Alteánska Námorná Služba mohla vrátiť k zabíjaniu Plejáďanov.

V tom istom čase zatiaľ Lin, s masívnymi zdrojmi veliteľa Západu za sebou, staval Odstrašovač. Každý deň a týždeň skĺbili dokopy jeho nové časti a schémy, ale ako Lin tak aj Edwards strácali trpezlivosť už pri najmenšom meškaní. Dokiaľ nebolo všetko na svojom mieste, aktivované a oznámené všetkým Alteáncom, Odstrašovač nebol vôbec žiadnym spôsobom odstrašujúci.

Život na Altee prešiel z netolerovateľného na strašný.
Námorné jednotky Východu a Západu ovládali všetko a obrovské planetárne zásoby boli spotrebované do značnej miery na obranu Altey pred jej druhou polovicou. Civilné obyvateľstvo uväznené v tomto beznádejnom močiari strácalo nádej, samo rezignovalo a odovzdalo sa existencii, ktorú si predstavovalo, že budú musieť znášať len zotročené miliardy bytostí Plejádskeho impéria.


V tom istom čase, Lothariáni, ktorí ostali na území Altey, pokračovali v prípravách na druhý útek, dúfali, že príde čoskoro, dúfali, že sa oslobodia od dvoch zúrivcov, Edwardsa a Renforda. Počas neprítomnosti ako jej manžela, tak aj Spaty Rogera, ktorý losoval odchádzajúcich, koordinovala Ell Lana všetko z Colchisu. Vonkajšia obrana spojených veliteľov Halburna a Mastersa pokračovala v úsilí, aby dala dokopy úložiská a plavidlá na druhý útek, zatiaľ čo sa udržiavali v neustálom strehu na rastúcu možnosť Plejádskeho útoku. Obaja sa dlhú dobu snažili udržať si svoje posty nech sa deje čokoľvek. Folenová Lana pracovala na dlhej a náročnej úlohe prepravy obyvateľov Altey na vonkajšie planéty, aby sa mohli pridať k druhému úteku. Sofy a Astir upadali čoraz zúfalejšie do zamilovanosti - a beznádeje.

Harder pripravoval svoju letku na útok a netrpezlivo čakal na príhodnú chvíľu. Dokonca zatajil pred svojím Číslom Jeden svoje pravé dôvody, ako sa letka zapojila do série cičení za účelom nabrúsenia pripravenosti k boju.

Ubehol takmer rok od úteku prvej skupiny Lothariánov, ale ich zmiznutie - aj známeho Ell Dan 'Art Huriana' - prešlo bez toho, aby to zistili Alteánske úrady a Halburn a Masters na to nič nepovedali. Ell Lana nielenže udržiavala Lothariánsky spolok v chode, taktiež tajne často transkomunikovala so svojím veľmi vzdialeným manželom, informujúc ho o napredovaní. Lotharián neprestával mať veľké obavy, hoci mu jeho žena povedala, že druhý útek sa uskutoční už len o týždeň. Odstrašovač bol dokončený v rovnakom čase, ale nikto mimo Edwardsa, Lina a pár ďalších nevedeli o jeho existencii. Lin tlačil na zverejnenie, ale Edwards meškal. Chcel urobiť svoj dramatický prejav pri príležitosti prvého devastujúceho útoku Alteánskej Námornej Služby na Plejádske územie, útok, vďaka ktorému bolo zabavené obrovské množstvo zlata v časoch, kedy Alteánske dodávky nevyhnutného zlata boli takmer vyčerpané. Podobne ako oživenie v tom čase, Edwards chcel ohlásiť ďalšie znovuzrodenie Altey. Východ, vo svojej pochabosti, by pod vplyvom Odstrašovača kapituloval a znovuspojení Alteánci by porazili ich skutočného nepriateľa - Plejáďanov.


Sofy a Astir určili deň svojej svadby na rovnaký deň, ako druhý útek. V jedno popoludnie by ich zosobášili a po svadobnej hostine by sa nalodili na prepravu smerujúcu na Colchis, kde by si užili svoju týždňovú svadobnú cestu - ich dni blaženosti - čo im vybavila Folenová Lana. Čo by ale Sofy a Astir tiež boli bývali robili počas svojich dní blaženosti, pomáhali by so záverečnými prípravami na evakuáciu.

Jedného dňa podvečer, hlboko vo vykopávkach pochovaného mesta nachádzajúceho sa na planéte, kde kedysi neskôr žil Waldark, pracovníci narazili na extrémne tvrdý kovový 'tanier.' Zavolali svojho nadriadeného - jedného z hľadačov, ktorý uchovával veci pred vykrádačmi hrobov - a ten ich okamžite prepustil. Keď bolo nálezisko prázdne, zvolal ostatných hľadajúcich a spoločne našli veľké púzdro, vyrobené z niečoho, čo sa vtedy nazývalo titánová oceľ. Spoločne to tajne vykopali a odviezli púzdro z náleziska k sebe domov.

Otvorili púzdro a v ňom našli - zaizolované silnou vrtsvou niečoho, čo bolo neskôr známe ako syntetický azbest - drevenú tabuľku uzatvorenú v priehľadnej kocke z materiálu neskôr známeho ako živica. Tabuľka bola výnimočná, jej povrch vykladaný rôznymi druhmi dreva, zobrazoval stĺpovitú štruktúru plnú štýlu a elegancie. Boli ohromení tým, čo našli.

Našli aj písomný odkaz, zastrčený na jednej strane živicovej kocky, medzi živicou a izoláciou. Až po pracnom preklade, podľa predtým vyhľadaného lexikonu, boli schopní odkaz prečítať. Odkaz bol adresovaný komukoľvek, kto objaví tabuľku, adresoval ho ten, kto chcel zaistiť jeho bezpečnosť v čase vážneho nebezpečenstva. Odkaz uvádzal, že tabuľka pochádza z čias pisateľa, spred 20 miliárd rokov a pôvodne patrila mužovi menom Eumares. Potomkovia Eumaresa si dosku tak obľúbili, že ju so sebou nosili od galaxie ku galaxii uzavretú v ochrannej živicovej kocke, aby sa tabuľka neznehodnocovala. Pisateľ ukončil odkaz požiadavkou, aby sa o uzatvorenú tabuľku dobre postaral, nech už ju nájde ktokoľvek, a aby bola zasa odovzdávaná od galaxii ku galaxii.


Hľadači sa dohodli, že svoj objav budú udržovať v tajnosti do konca ich života a zvolili jedného z nich za správcu uzavretej tabuľky. Ako sa ukázalo, prešlo veľa generácií, než sa vedelo o jej existencii. Uzavretá tabuľka bola odhalená potomkom pôvodného správcu planéty, ale až po tom, čo ona usúdila, že nastal správny čas. Oveľa neskôr, keď bytosti tejto galaxie podnikli prvé, dnes už historicky zaznamenané medzigalatické putovanie, ešte neskorší potomok prvého správcu uzavretej tabuľky ju odprevadil do svojho ďalšieho galaktického domova a zodpovednosť za správu bola odovzdaná ďalej a ďalej a ďalej nasledujúcim členom rodiny.

Zapečatenú tabuľku postihlo počas cesty z galaxie do galaxie veľa dobrodružstiev, hlavne v časoch, keď medzigalaktické putovanie bolo vlastne útekom. V galaxii predchádzajúcej súčasnej galaxii, bola zverená múzeu na zelenej planéte tejto galaxie jedným zo správcov a ostala tam, dovtedy, než Hermuriánsky 'kabalisti' plánovali svoj útek.

Tesne pre útekom, počas jedného z posledných tajných stretnutí vedúcich predstaviteľov Hermuriánskych 'kabalistov,' Trosumer povedal, "Musíme so sebou zobrať zapečatenú Eumaresovu tabuľku."
"Dostaneme ju."

Trosumur pracoval v novinách, oslovil múzeum a povedal im, že by o zapečatenej tabuľke chcel napísať článok a spýtal sa, či by on a jeho rodina mohli prísť do múzea, aby získali informácie a odfotili ju. Dostal kladnú odpoveď. Sereena a Trosumur spolu s ich deťmi Rissurou a Pasorunom nastúpili na medzigalaktické plavidlo pre pasažierov z Hermuru na zelenú planétu galaxie a ubytovali sa v hoteli neďaleko múzea. Počas svojej práce Trosumur tajne transkomunikoval s ostatnými Hermuriánskymi 'kabalistami,' ktorí pracovali na palube dopravného plavidla, ktoré smerovalo na zelenú planétu, príchod malo načasovaný tak, aby sa zhodoval s Trosumurovuvým časom na premiestnenie zapečatenej tabuľky. Nakoniec bolo všetko naplánované a Trosumur so svojou rodinou išli do múzea, aby odfotili zapečatenú tabuľku.

Keď fotili, pod dohľadom zástupcov múzea a ochranky, Hermuriánsky 'kabalisti' odrazu prerazili kryštáľovú klenbu stropu miestnosti. Trosumur a jeho rodina to očakávali a ihneď sa skrčili a ukryli pod lavičky pozdĺž zakrivených stien miestnosti. Vo vzniknutom zmätku Hermuriánsky 'kabalisti' - preoblečení za rebelov z inej časti galaxie - vpadli do miestnosti a obkľúčili zástupcov múzea a ochranku, pričom všetci boli omráčení náhlym neočakávaným útokom, niektorých zranili padajúce kúsky kryštáľu. Z Trosumura a jeho rodina sa tiež stali 'zajatci.'


Následne z vesmírneho plavidla vznášajúceho sa nad hlavami spustili do miestnosti zatvorený obal z titánovej ocele. Hermuriánsky 'kabalisti' opatrne umiestnili tabuľku do tohto obalu a bol zdvihnutý do čakajúceho vesmírneho plavidla. Za revu poplašného systému boli vyzdvihnutí do čakajúceho vesmírneho plavidla aj 'kabalisti,' aj so zajatcami Sereenou, Rissurou, Pasorunom a Trosumurom. Skôr ako ich stihli zatknúť, upaľovali 'kabalisti' preč vo svojom vesmírnom plavidle a vrátili sa do Hermuru tesne pre plánovaným časom úteku. Kvôli množstvu galaktických síl, ktoré hľadali na nesprávnych miestach, čelila Hermuriánskym utečencom len jedna galaktická hviezdna loď na rutinnej hliadke.

Potomkovia Trosumura nikdy neodovzdali správu nad zapečatenou Eumaresovou tabuľkou a prihodilo sa, že otec Spatyho Astira sa stal jej správcom. Menoval Astira novým správcom tesne pred jeho svadbou a s pomocou Folen Lany dopravil Astir zapečatenú tabuľku v drevenej prepravke označenej "Náhradné diely" k Ell Lane na Colchise.

Ako Cunardová Anna tak aj Fosgoodová Lura, spoluzakladateľky Lothariánskeho hnutia, boli na svadbe, Folenová Lana zohnala pre obidve miesta o pár dní neskôr prepravou, ktorá smerovala na inú vonkajšiu planétu. Ani Sofyini ani Astirovi rodičia sa nevedeli donútiť opustiť Alteu, ale vkladali veľa nádeje do mladej dvojice a boli vďační za to, že Sofy a Astir sa rozhodli zosobášiť predtým, než na veky odletia.

Počas svadobnej hostiny sa dopočuli o útoku hviezdnych lodí Východu cez Štít. Ich strana začala vojnu! Harder sa dočkal svojej chvíle. V rámci všeobecného výmeny letiek hviezdnych lodí sa Harder a jeho hviezdne lode nachádzali v pozícii neďaleko hraníc. Rutinné cvičenia zahŕňali simuláciu útoku cez Štít a cez hranice, ale hviezdne lode sa vždy v poslednej chvíli otočili, keď ich veliaci dôstojník obdržal automaticky odvolávací rozkaz z centrálneho velenia.

Harder spočiatku veril, že aby mohol uskutočniť svoju schému na útok, musel by navrhnúť nejaký spôsob, ktorým by anuloval odvolávací rozkaz. Hoci niekoľko simulácií útoku vykonaných jeho letkou ho presvedčili o tom, že to nie je možné. Namiesto toho by jednoducho prehliadol odvolávací rozkaz, pokračoval by za hranice a napadol tam jednotky Západu. Ak by tak aj vykonal, osobne by nariadil veliacemu dôstojníkovi jeho letky, aby ho nasledovali a radšej zaútočili, ako by sa otáčali. Týchto veliacich dôstojníkov sám vyberal a preto cítil, že sú mu osobne oddaní. Museli by sa rozhodnúť v zlomku sekundy. Harder cítil, že by ho nasledovali.


Pre nácvik útoku zaujala letka formáciu voľnej línie vedľa seba, s veliteľovou loďou uprostred. Táto formácia nútila nepriateľa k použitiu nezávislého zameriavania a sledovania každej hviezdnej lode, tiež to napomáhalo udržať zdanie rozkazu pre letku. Harder využil túto formáciu, aby sa prepracoval dopredu pred ostatné hviezdne lode. Keď prišiel odvolávací rozkaz, Harder osobne zobral kormidlo a zamieril smerom k hranici. Ďalej Harder hľadel na veliaceho dôstojníka svojej hviezdnej lode a rozkázal mu útočiť. Potom Harder transkomunikoval rozkaz všetkým ostatným veliacim dôstojníkom letky, aby ho nasledovali a zaútočili cez Štít a cez hranicu. Všetci až na dvoch sa podriadili rozkazu.

Jednotky Západu boli pripravené. Nasledovala hrozná vzdušná bitka a Harder, jeho velitelia, spolu s ich posádkami a hviezdnymi loďami - boli všetci zničení.
Zopár hviezdnych lodí Západu bolo tiež zničených.
Transkomunikačné spojenie Západu bolo prerušené.

Zastrašovač bol aktivovaný.
Po celom území Západu vybuchovali hrozné explózie, ktoré zničili komplexy na transprodukciu energie. Veľké kúdele ohňa a dymu sa vznášali Alteánskym ovzduším. Smrteľná radiácia sa začala uvoľňovať hroznou mierou do Alteánskej atmosféry.
Planéta začala umierať.

Lin práve vstával, keď začul zvuk vzdialených výbuchov. Prebehla ním jediná myšlienka: títo blázniví chlapi niečo začali a Odstrašovač ma teraz zabije. Lin vedel, že je neskoro. Vošiel do kúpelne, naplnil vaňu a utopil sa.
Edwards už sedel za svojím stolom na centrále v Huree, keď obdržal prvú transkomunikáciu, ktorá ho upozorňovala na útok hviezdnych lodí Východu cez hranice tisíce míľ na západ. Hneď ako obdržal druhú správu - ohlasujúcu celkové víťazstvo, ale dokladovala obete Západu - Edwards vedel, že Altea bola stratená.
Veliteľ Západu vydal rozkaz - všetci do útoku. Pár chvíľ nato počul Edwards rovnaké vzdialené zvuky, ohlasujúce výbuchy, rovnako ako Lin. Edwards okamžite opustil svoju kanceláriu, nastúpil do súkromného výťahu, ktorý ho vyviezol do obrneného podzemného hangáru a nalodil sa na svoju súkromnú hviezdnu loď, na ktorej bola vždy posádka a pripravená na odlet. Pár chvíľ na to, Edwards odštartoval svoju hviezdnu loď a vydal sa do bezpečia - bezpečia v špeciálne pripravenom bunkri na vonkajšej planéte. Edwards vošiel do toho bunkra a čakal.

Vzdialený bunker Edwardsa nezachránil, ani Renforda nezachránil bunker na Altee.

Asi do 15 minút od Edwarsovho rozkazu na útok všetkých síl, hviezdne lode Západu začali dobre koordinovaný útok na Východ, za cenu hrozných obetí, kvôli Štítu, ale napriek tomu spôsobili Východu ťažké škody. Renford vydal rozkaz na protiútok a hoci dym stúpajúci nahor z explózií, ktoré spôsobil Odstrašovač, hviezdne lode Východu začali napádať Západ.

Následkom otravy radiáciou začali Alteánci všade zomierať.

Správy o útokoch zničili svadobnú hostinu Sofy a Astira, lebo sa z nej stala svadobná hostina pod paľbou. Zistenie, že ich plán na únik je zmarený, okamžite prebehlo mysľou mladej dvojice. Ostatní - vrátane prítomných Lothariánov - okamžite odišli do svojich domovov.
Na vonkajšie planéty sa nekonali žiadne lety.

Len Astirov dobrovoľný najlepší sluha a najlepší priateľ: Douglas Lee dožíval. Premohli ho vyhliadky na to, čo príde, ale napriek tomu poprial všetko najlepšie svadobnému páru.
"Ďakujem ti, Lee," odpovedal Astir. "Bol si mi najoddanejším priateľom. Nik by nemohol žiadať viacej, ako to, čo si pre mňa znamenal."

Douglas Lee sa otočil a odišiel z haly, v ktorejsa kedysi konala radostná svadobná hostina.
Astir držal Sofy, ako tak osamote stáli v strede tanečného parketu.
"Dokážeme to Sofy," povedal. "Nevzdávaj nádej."
Ani Sofy ani Astir ale nevedeli o Odstrašovači. Ľahko by mohli prežiť vojnu, lebo by sa obe strany veľmi rýchlo vyčerpali a nasledoval by nový mŕtvy bod, len pár hodín potom, ako nepriateľstvo vypuklo. Ani jedna strana nemala kapacitu spôsobiť druhej strane viacej škôd.

Len Odstrašovač šiel neúprosne vpred.
Bolo to ráno na ďalší deň na Východe, keď sa Sofy a Astir dozvedeli o hroznej radiácii, ktorá pokračovala v obkľúčení Altey. Astir už nemohol dlhšie hovoriť Sofy, aby sa nevzdávala, vedel, že sú stratení. Astir vedel, že im spolu ostáva nejaký čas a chcel ho čo najlepšie vužiť. Astir ešte raz zobral Sofy do svojho náručia.
"Sofy, milujem ťa - navždy."

Len dva dni nato, toto boli tiež posledné Astirove slová, ktoré povedal Sofy, ako tak spoločne ležali v ich tajnom úkryte, kam sa vrátili, aby tam čakali na koniec, a aby si vychutnali spomienky a jeden druhého. Sofy nikdy neodkladala pruhovanú sieťku na vlasy, ktorú mala na sebe, keď sa dala dokopy s Astirom, ale ona a Astir dali preč jej tiaru a jej klobúk a schovali sa vo svojom tajnom úkryte.

Ich úkryt obklopovalo mŕtve mesto, v ktorom Sofy a Astir vyrastali, mesto na južnej pologuli Altey, ktorému dali meno domorodé bytosti takmer pred dvoma miliardami rokov, mesto sa volalo Danebury. Keď zverili medzigalaktickým pútnikom pomenovanie Hurtey, nového hlavného mesta Altey, trvali na tom, aby sa takto pomenovalo druhé najväčšie mesto Altey. Novoprišelci boli celkom zaskočení, keď im oznámili, že sa toto mesto volá Danebury - čakali, že domorodé bytosti vyberú meno z ich domorodého jazyka.

"Meno Danebury," povedali miestni, keď oznamovali svoju voľbu, "znamená hora tých, čo sú veľmi odvážni, myslíme."
Medzigalaktickí pútnici boli zlomení. Slzy tiekli. Uspeli. Ani jedna skupina neupadala.
Teraz bolo Danebury mŕtve.

Teraz bola Altea mŕtva.
Alteánci, ktorí žili na Colchise a na ostatných vonkajších planétach sa dozvedeli o tejto hrôze a boli zničení.
Lothariáni boli naprv zmätení z toho, ako by mali pokračovať, ale Ell Lana, ktorá transkomunikovala so svojím vzdialeným manželom im povedala, "Odídeme podľa rozvrhu. Nemôžeme povedať všetkým, ktorí nie sú Lothariáni, čo chystáme, lebo ak im to povieme, nastane chaos. Velenie vonkajšej obrany je stále schopné brániť nás pred Plejáďanmi, takže tí, ktorí ostanú za nami, budú mať veľké šance na prežitie. Jedného dňa sa všetci môžeme znova spojiť."
Pár hodín po tom Plejáďania udreli.
Dobre si vedomí udalostí, ktoré sa prihodili na Altee, velitelia impéria verili, že budú v prípade útoku čeliť len jednotkám vonkajšej obrany, a že neprídu žiadne posily z Altey ako tomu bolo v minulosti. Nastal čas konečne sa zbaviť svojho nenávideného nepriateľa a velenie Plejádskeho impéria tento moment využilo.


Rozmachom cez hranice medzi Alteánskym a Plejáďanským priestorom v bezprecedentnom počte, vlna za vlnou Plejáďanských lodí zaútočila na Velenie Vonkajšej Alteánskej Obrany. Na Colchise, Halburn a Masters, okamžite pochopili čo sa deje. Spojení velitelia okamžite zapojili všetky svoje jednotky a osobne velili silnej flotile, ktorá bola vyslaná na stret s impériom.

Halburn zveril celé velenie Mastersovi.
Napriek hrdinskému činu Halburna, Masters a celá flotila Alteánskej vonkajšej obrany, pozostatok Alteánskej Námornej Služby, bola porazená náporom Plejáďanov.
Neprežila ani jediná Alteánska hviezdna loď, pretože ani jedna jediná Alteánska hviezdna loď nemohla pokračovať v lete, dokiaľ nebola zničená.
Colchis a ostatné vonkajšie planéty ležali bezbranne pred jednotkami impéria, ktoré ich obkľúčili, aby nikto nemohol uniknúť.
Lothariáni a všetci ostatní Alteánski obyvatelia týchto planét boli v pasci.
V deň, keď bol naplánovaný útek druhej skupiny Lothariánov, Plejádske kozmické lode začali do atmosféry Colchisu a ostatných vonkajších planét vypúšťať jedovatý plyn.
Všetko zahynulo.

Edwards zomrel vo svojom bunkri. Ostatní Alteánci zomreli vo svojich domovoch.
Plejáďania verili tomu, že vymazali Alteáncov z galaxie.
O pár rokov neskôr sa Plejádska vesmírna loď vrátila do blízkosti na náhodnú hliadku a jej veliteľ - jeden Halbert Sarkneson - sa rozhodol osobne ustanoviť, ako by mohol vyzerať Colchis po tom, čo bol dlho opustený. Z paluby jeho osobnej prieskumnej vesmírnej lode zostúpil Sarkneson na povrch planéty. K jeho prekvapeniu prístroje ukazovali, že Colchis nemal ďaleko od toho, aby bol znova obývateľný. Sarknesonov ďalší peší prieskum v ochrannom odeve odhalil, že životne dôležité rotujúce disky planéty, ktoré dodávali gravitrony, vypovedali službu a rotácia planéty do istej miery ustala, rotujúce disky boli v tak dobrom stave, že mohli byť pripravené na obnovenie prevádzky. Obnovením chodu týchto rotujúcich diskov, by Colchis znova dostal dávky gravitronov, čím by sa zvýšila účinná hmota planéty a obnovila vy sa požadovaná rotácia v intervale 23 hodín, 56 minút.


Keď sa Sarkneson chystal transkomunikovať tieto informácie späť do strediska impéria, zasiahla ho náhla predstava: Ja, Helbert Sarkneson, si toto miesto ponechám a urobím z neho moju vlastnú oblasť. Hoci Sarkneson o tom nevedel, nebol prvým Plejáďanom s takýmto nápadom. Kedysi dávno, rovnako vychytralý, zradný a sebazveličujúci Plejáďan menom Carl Halverson sa pokúšal odkrojiť si niekde inde kus impéria sám pre seba - s hroznými následkami.


Sarkneson nevedel nič ani o Halversonovi alebo jeho katastrofickom scenári. Sarkneson neoznámil svoje zistenia o Colchise svojmu imperátorovi. Dokonca schovával tieto zistenia aj pred tými, čo boli na palube plavidla impéria počas jeho spiatočnej cesty na Plejády.


Keď bol doma, Sarkneson, ktorý už v tom čase bol veľmi bohatým Plejáďanom imperiálnej skupiny, sa pustil do uskutočnenia svojho najtajnejšieho projektu, vybudovať súkromné impérium pre seba na Colchise a tým sa stať ešte bohatším a vplyvnejším. Následne viedol súkromnú expedíciu na Colchis a sprevádzali ho jeho synovia a zopár dôveryhodných členov jeho družiny. Keď dorazili ma Colchis, reštartovali rotujúce disky a v priebehu len pár mesiacov vrátili planéte náležitú rotačnú rýchlosť.

Sarkneson nevedel nič ani o Halversonovi alebo jeho katastrofickom scenári. Sarkneson neoznámil svoje zistenia o Colchise svojmu imperátorovi. Dokonca schovával tieto zistenia aj pred tými, čo boli na palube plavidla impéria počas jeho spiatočnej cesty na Plejády.

Keď bol doma, Sarkneson, ktorý už v tom čase bol veľmi bohatým Plejáďanom imperiálnej skupiny, sa pustil do uskutočnenia svojho najtajnejšieho projektu, vybudovať súkromné impérium pre seba na Colchise a tým sa stať ešte bohatším a vplyvnejším. Následne viedol súkromnú expedíciu na Colchis a sprevádzali ho jeho synovia a zopár dôveryhodných členov jeho družiny. Keď dorazili ma Colchis, reštartovali rotujúce disky a v priebehu len pár mesiacov vrátili planéte náležitú rotačnú rýchlosť.

Tak vzniklo súkromné impérium rodiny Sakrnesonovcov.

...

Kniha Dve Tretiny - Dejiny Našej Galaxie úzko súvisí s knihami Výnimočná Planéta a Rozhovor s mimozemšťanom, v neposlednom rade Mimozemská inteligencia a cesta na Mars, sú v nich evidentné prieniky informácii. Odporúčame čítať tieto knihy v súvislostiach, pre skladanie mozaiky celistvého poznania.


© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, jún 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, jún 2022



https://www.ariadneknihy.sk/