VOJNA A MIER V 90. ROKOCH ... STRACH SA VYNÁRA PRETO, ABY SME HO PREKONALI ...

Názov tohto článku korešponduje s jednou z kapitol knihy Výnimočná Planéta. Na základe záujmu mnohých priaznivcov a čitateľov zrejme budeme pripravovať aj ďalšiu knihu k tejto knihe ako výkladovú podporu prekladu v slovenskom jazyku (rozšírené vydanie), nakoľko sa jednalo o preklad z archaickej angličtiny a význam niektorých častí je vhodné a potrebné rozviesť podrobnejšie. 

Práve táto kapitola prináša aj pohľad na význam a zmysel strachu, ktorý sa vynára z hlbín našich bytostí ako energia uviaznutá z minulosti, práve preto, aby sme ju frekvenčným vzostupom ľudskej bytosti rozpustili a prekonali vyššou kvalitou Vedomia a teda aj myslenia. Bojíme sa totiž väčšinou toho, čo nepoznáme, strach ovláda a neumožňuje rozvoj vyváženosti a tvorivosti.

...

Nech sa páči, Kapitola 16 (časť, str. 168 - 170 knihy Výnimočná Planéta) ... Vojna a Mier v 90. rokoch

Zatiaľ, čo v roku 1994 by sa zdalo trochu zastarané opustiť predchádzajúce komunikácie týkajúce sa bezprostrednej hrozby nukleárnej katastrofy, v tomto vydaní sú odpovede Toma stále úplne relevantné k tomu, ako sa vysporiadať so silou myšlienok, silou strachu.

Prenosy sú zoradené v chronologickom poradí. Prvé diskusie sa uskutočnili v roku 1981, došlo k nim v čase, keď došlo k rozšíreniu nukleárnych zbraní ...

HOSŤ: A čo nukleárna vojna? Zdá sa, že súčasný stav (1981) je nebezpečný a riziká stúpajú ...

Tom: Vždy sme hovorili, že nedovolíme zničenie tejto Planéty. Nedovolili by sme, aby bola táto planéta zničená hlúposťou. Pochop, že keď sa uskutočnia pokusy o zničenie, vytvárajú ďalšie formy, ktoré potom môžu viac podporiť rozptýlené energie. To je dôvod, prečo je meditácia dôležitá.

ANDREW: Áno, ak tomu dobre rozumiem, dovoľte mi parafrázovať to, čo som pochopil, že ste povedali pri iných príležitostiach: nie ste v zásade proti ľudstvu, ktoré sa učí z malej série nukleárnych udalostí, je to správne?

Tom: V tejto interpretácii sme to nemysleli vážne.

ANDREW: Prepáč. Objasnil by si to?

Tom: Chceli sme, aby ste pochopili, že v súčasnej situácii, ak došlo k malej konfrontácii, bola by to možno dostatočná lekcia v inom svete a v inej dobe; ale v tomto čase a priestore je to hlúposť - to by nestačilo. Keby sa dalo poučiť bez škôd na civilizácii ... ale to nie je možné.

ANDREW: Chápem, čo hovoríš. To je to, čo nazývame "mexická vlna"?

Tom: To znamená, že každá strana je pripravená a každá sa bojí, pričom nepozná silu toho druhého?

ANDREW: Áno.

Tom: Áno. To je vaša situácia. Bolo by to možné prekonať, ale národy Východu a Západu sa musia spojiť a zbaviť sa strachu, vtedy sa veľa vecí môže zvládnuť.

ANDREW: Áno, rozumieme tomu, ale nie je to dlhodobý proces? Hovorili sme o transformácii veľmi skostnatených myslí.

Tom: Vedz toto: prvky podstaty energií sa môžu šíriť veľmi rýchlo. Pretože máte médiá, čo je forma komunikácie a je nevyhnutná, bude iba otázkou dní alebo týždňov transformácie, aby sa zvýšila frekvencia energií, aby boli čo najvyššie. Vedzte toto: vaša planéta Zem je na pokraji transformácie.

HOSŤ: Čo nazývate na krátke obdobie?

Tom: Keď rádiová vlna obieha vašu planétu Zem, obklopuje ju alebo ju vysiela z výšky nad vašou planétou Zem, tak správnou komunikáciou by väčšina civilizovaných krajín mohla porozumieť za tri z vašich mesiacov.

JOHN: Uvažovali by ste, v prípade nukleárneho výbuchu, o zásahu do televízie a rozhlasu, ako sa o tom už predtým uvažovalo? Bol by to jeden z vašich intervenčných prostriedkov?

Tom: Budem konzultovať ... Áno, v niektorých oblastiach, ale hlavne by to vychádzalo z energie zvuku, ktorý nepočujete, táto by spôsobila na určitý čas paralýzu mechanizmov.

JOHN: Môže sa teda stať, že budú vystrelené rakety, ale môžu zlyhať a to by bolo veľmi silným znamením pre všetkých ľudí, že situáciu ovládalo niečo mimozemské, je to tak?

Tom: Zaznel by zvuk, ktorý by to odvrátil a vibrácie by cítili všetci, ale nepočuli by ich ako zvuk.

JOHN: Kto by to inicioval?

Tom: Tí z Dvadsať-Štyri civilizácií.

JOHN: Má Altea stále na starosti túto operáciu?

Tom: Áno, Altea.

JOHN: V mierovom hnutí sa deje paradox. Ja som naznačil, že by sme sa nemali báť Rusov, ale mierové hnutie je do veľkej miery založené na strachu z nukleárnej vojny a myslím si, že strach má negatívny efekt ...

Tom: Strach privedie do fyzickej existencie to, čoho sa obávame.

JOHN: Ako môžeme čeliť tomuto paradoxu, ako hovoria mieroví bojovníci, že sa musíme zľaknúť, pretože strachom dosiahneme, aby ľudia začali niečo robiť?

Tom: Musíte si byť vedomí toho, že strach nič nedosiahne, iba ničí. Strach je najväčším nepriateľom všetkého, čo existuje na planéte Zem. Strach je otroctvo, strach nie je sloboda.

JOHN: Predpokladám, že hovoríš o kataklyzme, ktorú môže spôsobiť nukleárna vojna, pretože v súčasnosti existuje mnoho strachu práve z tohto?

Tom: Áno.

JOHN: Môžete mi poradiť, ako presvedčiť ľudí, že si musia byť vedomí situácie a konať bez toho, aby boli motivovaní strachom?

Tom: Nesmú byť vtiahnutí do plánu situácie niekoho iného. To je ako magnet, zrazu sa všetky piliny pritiahnu k sebe a vytvoria magnetické silové pole.

ANDREW: Ak je nevyhnutné, aby sme prežili, aká bude potom naša práca, za predpokladu, že nedovolíte úplné zničenie, aj keď môže dôjsť k menšiemu zničeniu ako lekcia ?

Tom: Modlili by sme sa, aby to nemusel byť ani ten najmenší kúsok.

ANDREW: Dobre.

Tom: Je dôležité informovať ostatných, že energie myšlienkových foriem sú ničivejšie ako nukleárne hlavice, pretože nielen v súčasnosti, ale najmä v budúcnosti sa energie tak zdokonalia, že myšlienka je a bude kontrolným faktorom.

ANDREW: Áno. Teraz sa smiem opýtať, či v priebehu vývoja ľudského života na Zemi človek niekedy mal tento druh technologických možností a kapacity pre totálne zničenie?

Tom: Nie, bolo to lokalizované. Na vašej planéte došlo k posunom kôry Zeme. To však nepriniesol nukleárny chaos. V istom zmysle to malo rovnaký typ žiarenia, ale nevytvorili ho ľudia. Rozumiete rozdielu?

ANDREW: Áno, rozumiem. Dobre, jedná sa o ojedinelú udalosť v histórii ľudstva?

Tom: Je to prvýkrát na vašej planéte Zem, kedy je tak husto osídlená a existuje forma komunikácie, ktorou sú všetci okamžite informovaní a je to prvýkrát, čo sú generácie bytostí zapuzdrené v negatívnom myslení, ale tiež prvýkrát, keď je toľko tých, ktorí existujú v službe pre planétu Zem a usilovne pracujú na tom, aby prestalo ničenie a umožnili taký vývoj Zeme, ako to malo byť v minulosti.

ANDREW: Teraz predpokladajme, ako jednu z možností, že nebude vážne použitie nukleárnych zbraní: znamená to, že dôjde k prírodným katastrofám a budú stále pokračovať ako prirodzený priebeh deštruktívnych udalostí?

Tom: Opäť sa pokúsime vysvetliť: Ak je vštepený strach, vytvára sa energia, ktorá to môže uskutočniť. Ale ak existuje dostatok pozitívnej viery v budúcnosť, potom vy ľudia tiež môžete zmierniť tlak na celej vašej planéte a pomaly ho uvoľňovať, aby sa znížilo množstvo energie, ktorá môže planétu zničiť. Nebude možné v každom okamihu vylúčiť každé ničenie, pretože aj v súčasnosti dochádza k zemetraseniam. Ale môže byť čiastočne odvrátené uvoľnením tlaku na planéte Zem.

ANDREW: Zaujímalo by ma, ako by sme sa niekedy mohli zbaviť hrozby nukleárnych zbraní a samozrejme pekným spôsobom by bolo dematerializovať ich a vyhodiť ich v nejakej čiernej diere vo Vesmíre, ale zjavne ...

Tom: Človek by potom vytvoril viac negativity.

ANDREW: Takže to nie je skutočná lekcia, dobre.

Tom: Keď sa ich nukleárna hrozba dotkne priamo, potom to náhle ľudí všetkých národov môže priviesť k vedomiu. Iba ľudia môžu meniť ľudí. My nemôže meniť ľudí. Odstránenie hračiek ich nezmení.

ANDREW: Áno. Preto ste dovolili pokračovať vo vynaliezaní, vývoji a výrobe nukleárnych zbraní?

Tom: Nebolo to tak. Vysvetlíme vám to. Vynález má veľkú hodnotu. To, čo s tým robia vaše národy - to je ich cesta, ich voľba. Majú na výber, slobodne si môžu vybrať ísť z jedného extrému do druhého bez sebaobmedzovania. Vy tomu rozumiete.

ANDREW: Áno, rozumiem.

MIKI: Aké využitie nukleárnej technológie má väčšiu hodnotu?

...

Strachu sa nie je potrebné báť. Je potrebné ho pozorovať. Pozrieť sa naň zvonku ... položiť si otázku "Čoho sa bojím? Koho sa bojím? Prečo sa to deje, že mám strach?". Pozorujeme seba samých a postupne analyzujeme, až sa "rozjasní", zistíme a zachytíme impulz, riešenie situácie, ako keby nám svitne niečo nové, čo sme do vtedy nepoznali.

V skutočnosti je za tento strach zodpovedná v našom tele amygdala, tzv. naše egočko v mozgu, emocionálne centrum. Ona s nami "cvičí" ako chce, pokiaľ sami seba nepoznáme do hĺbky a nemáme sa pod kontrolou. Pokiaľ ale neprijímame jej hru a začneme ju pozorovať, zrazu máme potrebný nadhľad nad situáciou a strach už je pre nás výzva na pozitívny posun, jednoducho odznie, rozpustí sa ... 

Potom sme na seba hrdý, že sme sami seba prekonali a posunuli sa "do neznáma, do neistoty" a spoznali niečo nové, lepšie ... už nás neovláda to, čoho sme sa báli.

Keď sa to nepodarí na prvý krát, podarí sa na druhý ... Nádej a Odvaha spočívajú v tom, priznať si úprimne slabosť a strach brať ako výzvu k premene samého seba, k svojmu rastu, nie ako bariéru, ktorá ma ovládne a uväzní. 

V nadväznosti na predmetný článok pripravujeme podcasty na telegramovom streame ARIADNE_knihy_podcast nové relácie s vedeckou tematikou týkajúcou sa špičkových utajených výskumov o objektívnej existencii dobra a zla ako úplne odlišných nosných typov energie. 

Prajeme pekné slnečné letné dni :-)

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, jún 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, jún 2022