ÚCTA K SLOVENSKEJ ŠTÁTNOSTI a histórii národa ...

Okrem zahanbujúcej nenormality, na základe ktorej evidujeme dnešným dňom, že Slovensko "má prezidenta", naše štátnické a politické pseudoelity nijakým spôsobom netvoria nič také, čo by sa vzhľadom k ich mentálnej poddimenzovanosti nedalo očakávať. Duchovný pád, vytvorený duchovnými mŕtvolami je nezadržateľný ...

Pre zachovanie štátu Slovenskej republiky je v súčasnosti potrebná odvaha bežných občanov nesúca nádej, túžbu po Mieri, hrdinstvo a maximálna snaha o sformulovanie elementárnych pilierov konceptuálnych téz záchrany Slovenska, čo je výlučne otázka duchovnej vyspelosti ukotvenej v materiálnom svete. Ide jednak o kvality z hľadiska etickej a mravnej úrovne, avšak vo vyváženom spojení s odbornosťou. Problematické však je a bude otázka, ktorá politická strana dokáže pripustiť, že moc musí dať priestor odbornosti v každej sfére sociálnej, ekonomickej, vzdelávacej, zdravotníckej, atď, všetkých vo vzájomnej vyváženosti k prieniku spoločných myšlienok pred chorobným hašterením sa o ovládnutie štátu. Nie sme presvedčení o tom, že na Slovensku je vyzretosť a pripravenosť obyvateľstva pre takéto úrovne priaznivého vývoja, i keď je mnoho Ľudí, ktorí sa snažia každodennými maličkosťami pracovať na lepšej verzii seba a teda prispieť tak aj pre kvalitný celok. To zrejme bude kľúčové aj pri akýchkoľvek formáciách a to aj v prípade predčasných volieb, ktoré z nášho pohľadu nepredpokladáme.

Kolektívne vedomie (nevedomie) totiž nepustí. Zodpovednosť a najmä to "neviditeľné", čo má spájať a dávať zmysel existencii štátu, akoby na Slovensku absentuje. Taká je realita, i keď sa to mnohým nepáči. Výnimiek je na Slovensku dosť, ale nie je isté, či je to dostatočné množstvo. 

Je veľmi dôležité prejaviť nespokojnosť vláde SR, ktorá škodí a v podstate zničila národ, resp. spôsobila obrovské škody, ktoré sa budú dlho hojiť. Podstatné je však to, čo musí nasledovať potom, čo opakujeme dookola ... vytvorenie úplne nových konceptuálnych téz smerovania Slovenska. Nie opakovať tie isté chyby, nežiť v prázdnych politických sebaklamoch. 

Pokiaľ to bude sústavne len o politických kompromisoch, ktoré sa svojim charakterom podriaďujú moci a ovládaniu a nie spájaniu na princípoch a úplne nových myšlienkach priaznivého vývoja, nič sa nezmení, akurát farba rovnošiat. Toto vidíme ako zásadný problém. Vyššie má slúžiť nižšiemu a nie naopak. Frekvenčne vyššie a čistejšie kvality energií majú viesť a pozdvihovať to nízke, nie naopak.

Príklady? Pozrime sa už len na úctu k vlastnej štátnosti. Okrem Eduarda Chmelára a pár ľudí, ktorých poznáme na akademickej pôde, si na Slovensku nikto nespomenul na deň 19. september 1848. Tento deň by mal byť ako tvrdí Eduard Chmelár štátnym sviatkom, s čím je možné len súhlasiť. Slovenská národná rada bola založená 16. septembra 1848 v jednom viedenskom hostinci. Nakoľko sa však Štúrovcom nezdalo dôstojné, aby sa takáto procedúra uskutočnila v krčme, zopakovali to o 3 dni na Myjave. Kde by boli tí dnešní všelijakí pobehaji a tajtrlíci, ktorí sa rozdrapujú napríklad aj v Národnej rade SR bez tejto zásadnej udalosti?

Žiaľ, najmä mladé generácie nemajú ani šajnu o týchto hodnotách štátnosti, pretože im indoktrinácia vzdelávacieho procesu vymýva mozgy. Vieme o tom svoje, máme k dispozícii školské učebnice aj základných škôl, strednej školy, či gymnázia. Vysoké školstvo ... kapitola sama o sebe. Je to fakt nízka miera pravdivosti v mnohých predmetoch. K čomu takéto vzdelávanie smeruje? Kľúčová je kvalita vyučovania dejín a histórie, filozofie ako duše dejín, tam sú princípy sebaúcty k samému sebe aj k vlastnému národu. Kultúra, jej srdce, a kreatívne prvky sú totiž oporným prvkom každého národa.

Slovania majú svoje poslanie v dejinách o to viac náročné, čím vyššie úlohy majú v praktickom živote prejaviť a ukotviť pre obohatenie civilizácie ako celku. 

Je to mravná intuícia, ktorá je niečo neviditeľné, čo povznáša, zušľachťuje ako nekonečná studnica poznania a dáva zmysel filozofii, evolúcii ľudskej civilizácie, pokroku a prosperite. Už aj z tohto vyššieho princípu by Slovania a Slováci o to viac, nemali hazardovať s vlastnou existenciou, nadosobným poslaním na úkor nízkych stimulov spočívajúcich v meraní kvality života spotrebou konzumného egoizmu, ktorá vždy končí skazou civilizácie.

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, september 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, september 2022