TROŠKU HISTÓRIE O KRYME ...

V 14. storočí. časť území, ktoré získali Janovčania sa stali zdrojmi konfliktov. Kolaps Hordy v roku 1441 viedol k rozdeleniu Krymu medzi Krymský chanát, Theodoro kniežatstvo a janovské kolónie. Od roku 1478 sa chanát stal protektorátom Osmanskej ríše. V 15. storočí. Turci stavajú na Perekope pevnosť Or-Kapa, ​​ktorá sa stala pohraničnou základňou, odkiaľ chanát neustále podnikal nájazdy na ruský štát a Commonwealth, zachytával otrokov a predával ich na tureckých trhoch. Rusko-turecká vojna (1768-1774) ukončila osmanskú nadvládu v dejinách Krymu. Podľa mierovej zmluvy Kyuchuk-Kainarji (1774) sa Turci vzdali nárokov na polostrov.

V roku 1783 vydala Katarína II. manifest o prijatí Krymu do Ruskej ríše. Ruské jednotky Alexandra Suvorova vstúpili na polostrov. Pri Chersonesose bolo založené mesto, ktoré neskôr dostalo názov Sevastopoľ. Dátum jeho založenia je 3. (14.) jún 1783. V roku 1787 odcestovala na Krym Katarína II. Po vstupe do provincie Novorossijsk v roku 1796 tvoril polostrov v roku 1802 administratívnu jednotku. V 19. storočí začína hospodárska obnova, kladú sa cesty. Za princa Michaila Vorontsova sa Jalta začína rozvíjať, južné pobrežie sa mení na letovisko. 

V polovici 19. storočia sa v Sevastopole vytvárala hlavná základňa Čiernomorskej flotily, odkiaľ v roku 1853 odišla ruská eskadra admirála Pavla Nachimova, ktorá porazila tureckú flotilu v bitke pri Sinope. Potom sa v dôsledku nevyriešených politických rozporov začína Krymská vojna medzi Ruskom a Tureckom, Anglickom, Francúzskom a neskôr Sardíniou. V roku 1854 pristála nepriateľská výsadková sila neďaleko Evpatoria. Vrchný veliteľ ruskej armády knieža Alexander Menšikov, ktorý sa snažil oddialiť postup nepriateľa, prehral bitku na rieke Alma, ale nedovolil nepriateľovi blokádu Sevastopolu. Začína sa obliehanie, ktoré trvalo od septembra 1854 do septembra 1855. Obrancov vedú vynikajúci vojenskí vodcovia: admiráli Vladimir Kornilov a Pavel Nakhimov, ktorí zomreli pri obrane mesta. Obrana, ktorú vytvoril opevniteľ generál Eduard Totleben, pomáhala úspešne odolávať nepriateľovi. 

Pod Balaklavou Rusi úspešne vykonali operáciu, ale čoskoro boli porazení v bitke Inkerman. V máji anglo-francúzska flotila zachytí Kerč a vstúpi do Azovského mora. V júni zlyhal pokus nepriateľa zaútočiť na Sevastopoľ. Porážka na Čiernej rieke vedie k zajatiu Malakhovského Kurganu Francúzmi, po ktorom obrancovia opustia južnú stranu Sevastopolu, ktorý bol na konci vojny vrátený Rusku výmenou za určité ústupky.

 
V roku 1874 bola na Kryme postavená železnica, ktorá ho spájala s pevninským Ruskom. Odteraz sa polostrov začína rozvíjať ako letovisko impéria. Pokojný život v dejinách Krymu prerušili udalosti prvej svetovej vojny (1914-1918). Hlavnú úlohu plnila Čiernomorská flotila, ktorej lietadlové lode po prvý raz na svete podnikli v roku 1916 bombardovanie tureckého prístavu Zonguldak zo vzduchu. Po revolučných udalostiach v Petrohrade v roku 1917, v januári 1918 boľševici prevzali moc vo Feodosii, Kerči, Jalte a Simferopole. 

Na jar 1918 je Krym okupovaný nemeckými jednotkami. S ich podporou prechádza moc na krymskú regionálnu vládu, ktorú v novembri 1918 vystriedala Druhá krymská regionálna vláda, už pod patronátom Dohody. Od apríla do júna 1919 bol Krym v rukách vlády Krymskej sovietskej socialistickej republiky. V júli už bol polostrov pod kontrolou vlády južného Ruska generála Antona Denikina, ktorého potom nahradil Pyotr Wrangel.

V januári až marci 1920 jednotky generála Jakova Slashcheva bránili Krym pred útokmi sovietskych armád. Po ťažkých bojoch Červená armáda v novembri 1920 prelomila Perekop. Biela armáda opustila Krym a odišla do exilu. 

V roku 1941 sa začala Veľká vlastenecká vojna. Až do júla 1942 sovietske jednotky hrdinsky bránili Krym a Sevastopoľ. Posádka, ktorá odolala trom útokom, iba pod tlakom nadradeného nepriateľa, zbaveného podpory z pevniny, opustila mesto. Straty boli obrovské. Zároveň zomreli nielen námorníci a vojaci, ale aj civilisti. Na východe polostrova sovietske jednotky, ktoré nestihli odísť do Tamanu, pokračovali v obrane v lomoch Adzhimushkay. V apríli 1944 začali sovietske vojská 4. ukrajinského frontu bojovať o oslobodenie Krymu od nacistických vojsk. Do 13. apríla boli oslobodené Simferopol a Feodosia. 9. mája- Sevastopoľ bol v roku 1945 na príkaz najvyššieho veliteľa vymenovaný za mesto hrdinov. 

Polostrov Krym v našej dobe

Pripojenie Krymu k Rusku

Udalosti 2013-2014 v Kyjeve vyvolali nielen politickú krízu na Ukrajine, ale prinútila aj obyvateľov Krymu a Sevastopolu k väčšej aktivite po návrate polostrova Rusku. 23. februára 2014 bola nad mestskou radou Kerč spustená ukrajinská vlajka a vztýčená štátna vlajka Ruska. K hromadnému odstraňovaniu ukrajinských vlajok došlo 25. februára v Sevastopole. 

27. februára 2014 bola nad budovou Najvyššej rady Krymu vztýčená ruská vlajka. Najvyššia rada Krymu a Mestská rada v Sevastopole prijali 11. marca 2014 Deklaráciu nezávislosti Krymskej autonómnej republiky a Sevastopolu. 

16. marca 2014 na Kryme sa konalo referendum, na ktorom sa podľa oficiálnych údajov zúčastnilo asi 82 ​​% voličov, z toho 96 % hlasovalo za pripojenie k Ruskej federácii.
17. marca 2014 Krymská republika a Sevastopoľ požiadali o pripojenie k Rusku.
Dňa 18. marca 2014 bola podpísaná medzištátna dohoda medzi Ruskou federáciou, Krymskou republikou a Sevastopolom o ich prijatí do Ruskej federácie. 

Čiernomorský polostrov s rozlohou 27 000 km, ktorý zo severu obmýva Azovské more, sa k Rusku pripojil dvakrát - v roku 1783 za cisárovnej Kataríny II. a v roku 2014 za ruského prezidenta Vladimira Putina.

...

Príbeh

Domorodci Tauridských a Cimmerských kmeňov, grécki hľadači zlatého rúna a skýtski kočovníci, dobyvatelia Rimania a arménski kupci, horda tumens, ktorí rozdrvili Polovcov a janovských obchodníkov, janičiari a vezíri Osmanskej ríše a krymskí Tatári držiaci rovnátka - napr. stovky rokov až do polovice 18. storočia sa na polostrove vystriedali (a zmiešané) národy a kultúry a hádzali polená do unikátneho taviaceho kotla Krymu. 

Heléni a severní Taliani založili mestá pozdĺž pobrežia. Súčasný Kerč - v minulosti grécke Panticapaeum, sa pred dva a pol tisíc rokmi stal hlavným mestom kráľovstva Bospor, ktoré obchodovalo s pšenicou, solenými rybami a vínom a pred jeden a pol tisíc rokmi sa ukázalo, že je to severovýchodná pevnosť Ríma. Potom tu boli Turci z Khazar Khaganate a od 10. storočia Slovania z Kyjevskej Rusi, ktorí založili kniežatstvo Tmutarakan na severnom Kryme a v Azovskom mori. Po Horde a Byzancii prišli Janovia v 14. storočí do Kafa-Feodosie a v 15. storočí Osmanská ríša dobyla janovské kolónie na Kryme, pod "strechou" ktorej takmer tri roky prekvital Krymský chanát pol storočia.

Ruské impérium

Začala sa výstavba Sevastopolu, budúcej hlavnej základne našej Čiernomorskej flotily. Niekoľko krymských miest dostalo otvorený štatút. Začal sa prílev obyvateľstva a investícií, vrátane zahraničných. Ruská šľachta začala stavať paláce na južnom pobreží polostrova. Boli založené svetoznáme vinice Massandra (knieža L. S. Golitsyn).

Význam

Krym je jedinou zátokou v ríši, ktorá po celý rok nezamŕza, ktorej hĺbka a konfigurácia umožňujú umiestniť takmer všetky lode a ponorky námorníctva a lodenice. Teraz sa nazýva nepotopiteľná lietadlová loď. Vlastníctvo Krymu je kontrola situácie v celom čiernomorskom regióne. Hľadali to najskôr Turci, potom Briti a Francúzi, potom Nemci.
Na prelome 19. a 20. storočia vtedajší analytici vyhlásili: "Krym je prirodzeným strážcom Ruska, Dardanel a Suezského prieplavu; Krym je prirodzeným obchodníkom so Smyrnou, Trebizondom, Cyprom a Aténami. Z Krymu bude Rusko vlastniť celý susedný Juh, Kaukaz, Arménsko, Balkánsky polostrov."
Krym je jedným z dvoch bodov na mape Ruska, kde môžu milióny ľudí po celý rok obnoviť svoje zdravie.
Krym je miestom, kde sa bez vysokých klimatických rizík dajú pestovať poľnohospodárske plodiny, ktoré sa u nás takmer nikde inde pestovať nedajú (od bavlny a ryže po citrusy, olivy, vavrín).

Udalosti našej doby

Vo februári 1954 sa vodca ZSSR Nikita Chruščov rozhodol previesť Krym z RSFSR do Ukrajinskej SSR - aby "vyspelá Ukrajina" vytiahla "zaostávajúci" polostrov na svoju úroveň a aby neexistovali organizačné a technické problémy pri výstavbe severokrymského vodného kanála. Mal piť vody Dnepra (presnejšie nádrže Kakhovka) vyprahnutých stepí a polopúští na severe a v strede polostrova. Dekrét Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR "O prevode krymskej oblasti z RSFSR do Ukrajinskej SSR" bol vydaný 19. februára 1954. A Najvyšší soviet Sovietskeho zväzu prijal zákon o prevode o dva mesiace neskôr. Dekrét aj zákony podpísal v tom čase druhý človek v krajine, Kliment Vorošilov. 

19. novembra 1990 podpísali RSFSR a Ukrajinská SSR zmluvu na obdobie 10 rokov, kde sa zaviazali v čase podpisu vzájomne rešpektovať hranice republík. Vo februári 1991 sa po referende stal Krymský región autonómnou republikou. V októbri 1991 Prezídium Najvyššej rady Krymu prijalo vyhlásenie, že akt prevodu polostrova na Ukrajinu bol vykonaný "bez zohľadnenia názoru ľudí". A 21. mája 1992 Najvyšší soviet Ruskej federácie vyhlásil, že rozhodnutie Prezídia Najvyššieho sovietu RSFSR z 5. februára 1954 "nebude od okamihu prijatia právnej moci". Dôvodom je porušenie Ústavy RSFSR a legislatívneho postupu. Neskôr ruský parlament usúdil, že otázka štatútu Krymu je predmetom dohody medzi Moskvou a Kyjevom, ktorá zohľadňuje vôľu Krymčanov. 

31. mája 1997 bola v Kyjeve podpísaná Zmluva o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ruskom a Ukrajinou. Strany v ňom potvrdili nedotknuteľnosť hraníc medzi nimi. V septembri 2018 prezident Ukrajiny Porošenko oznámil vypovedanie tejto dohody, 277 poslancov Najvyššej rady v decembri 2018 potvrdilo neobnovenie zmluvy. De facto väčšinu jeho ustanovení Ukrajina porušuje už dlhé roky, de iure sa jeho účinnosť skončí 1. apríla 2019.

Krymský konflikt

Od začiatku a počas trojmesačných povstaní protivládnych síl v Kyjeve a na západnej Ukrajine od novembra 2013 do februára 2014 na Kryme väčšina obyvateľstva a významná časť ľudí v mocenských štruktúrach polostrova výslovne alebo nepriamo demonštrovali svoju podporu oficiálnym orgánom a odmietanie metód a ašpirácií Majdanu. A iba Mejlis krymskotatárskeho ľudu od 21. do 23. februára organizovali v Simferopole akcie na podporu tých, ktorí v týchto dňoch zvrhli právoplatne zvoleného prezidenta krajiny Viktora Janukovyča, ktorý bol evakuovaný s rodinou na Krym a neskôr do Rostova na Done. Autobusy s Krymčanmi, ktorí sa vo februári 2014 vracali z Kyjeva na polostrov, napadli ukrajinskí nacionalisti, autá boli spálené, ľudia zomreli.

Prístupový pokrok

Do výkonných orgánov Sevastopolu prišli 23. až 24. februára 2014 noví proruskí ľudia. O dva dni neskôr sa predstavitelia Mejlisu spolu s militantmi z Kyjeva pokúsili zablokovať krymský parlament v Simferopole. Ale 27. februára ráno ho prepustili. Poslanci Najvyššej rady odvolali bývalý kabinet ministrov. Sergej Aksenov, vodca ruskej strany Jednota, bol vymenovaný za nového premiéra republiky. Bolo oznámené, že tí, ktorí sa násilím zmocnili moci v Kyjeve, neboli uznaní. Vedenie Ruskej federácie sa obrátilo so žiadosťou o zabezpečenie mieru a pokoja na území polostrova. 

Dôsledky pre Rusko

Napriek tomu, že Ukrajina, Spojené štáty a ďalší členovia NATO dôrazne odmietli výsledky vôle ľudu Krymu a jeho návrat do Ruska, ako aj sankcie, ktoré západné krajiny na čele s Američanmi uvalili od jari 2014 proti Rusku v dôsledku "anexie Krymu", integrácia polostrova do Ruskej federácie za posledných päť rokov prakticky prebehla.
Ostrov dostal energiu, dopravu, potravinovú nezávislosť od Ukrajiny, čo celé roky "nezávislosti" držalo polostrov na hladovej diéte. 

Najväčším infraštruktúrnym projektom pre Rusko v 21. storočí bol Krymský most (viac ako 229 miliárd rubľov). Automobilová doprava na ňom prebieha od mája 2018, železnica začne koncom roka 2019. "Pokračovaním" mosta bude federálna diaľnica "Tavrida". Prepojí východ a západ polostrova vysokorýchlostnou diaľnicou, od marca 2019 bola jej pripravenosť viac ako 60 %. Jedným z najväčších vo východnej Európe a najmodernejším sa stalo nové letisko Simferopol "Krymská vlna". Tri energetické bloky s celkovou kapacitou až 500 MW, uvedené do prevádzky v priebehu rokov, a energetický most z Krasnodarského územia umožnili odmietnuť dodávku elektriny z Ukrajiny. 

Problémom zostáva zásobovanie poľnohospodárskeho priemyslu republiky vodou - kvôli zablokovaniu severokrymského vodného kanála Ukrajinou.
Kvôli sankciám na polostrove nepôsobia najväčšie ruské banky a telekomunikační operátori, no popredné letecké spoločnosti v krajine lietajú do Simferopolu z väčšiny najväčších miest európskej časti Ruska. Napriek tomu, že významná časť členov OSN de iure neuznáva vstup Krymu do Ruska, za posledných 5 rokov polostrov de facto navštívili delegácie z väčšiny európskych krajín, a to aj za účasti poslancov republikánskej resp. mestské parlamenty, ale aj veľkopodnikatelia.

...