TAJNÝ VESMÍRNY PROGRAM NACISTOV A USA - 1. časť : ANTARKTÍDA sa otvára - PROJEKTY POKROČILÝCH ZBRANÍ V PODZEMÍ ...
Na základe vášho záujmu vážení čiatelia, pokračujeme dnes ďalším článkom na tému utajovanej histórie ľudskej civilizácie, konkrétne nacistov a ich tajných operácií, ktoré realizovali aj v súčinnosti s najvyššími vládnymi špičkami USA, kde poukazujeme na temné vplyvy, ktoré vždy negatívne vplývali na celoplanetárny vývoj. Predtým, než začnete čítať tento článok, je vhodné si prečítať predchádzajúcich 17 článkov na tému utajenej histórie nacistov, z ktorých prvý bol zverejnený na našom webe 1. decembra 2022. Historia nacistov
Aj nacistické zvrátené monštrá a ich obludná filozofia smerujúca proti ľudskosti sa opierali o domnienku, že "práve oni sú tí vyvolení, ktorí držia opraty vývoja na Zemi". Podobne ako Hegerova banda (z odborného a ľudského mravného hľadiska ... degeneráti v demisii), na čele s Čaputovou si myslia, že práve oni "sú tí Bohom vyvolení, že skrze ich zdegenerované bytosti sa prejavuje Božia vôľa", že oni stoja "na správnej strane dejín".
Prezradíme vám duchovné pravdivé tajomstvo : NIE, nestoja :-)
Áno, dnes už existujú výskumy DNA, teda presnejšie povedané genetického programu ľudských bytostí, kde je možné preukázať degeneráciu vo vývoji ešte pred embryonálnou fázou, u sociopatov, psychopatov, ktorí sa tvária ako intelektuálne ozdoby spoločnosti. Viete zistiť "poruchy" tohto programu. Viete to zistiť aj pokiaľ máte ako čestná ľudská bytosť kvalitné a čisté duchovné vyladenie vysokých frekvencii, vtedy je vám to jasné, ako "čistá studňa v lese".
Dnes budeme v podstate pokračovať v predchádzajúcich článkoch o utajenej histórii nacistov, ktorá vás veľmi zaujíma, kde sa pozrieme trošku podrobnejšie, na základe rôznych pramenných zdrojov, na udalosti v Antarktíde, ako prebiehali procesy výroby pokročilých systémov a zbraní v podzemí, kde sú korene tajného vesmírneho programu nacistov a USA.
Najprv si pripomeňme záver článku zo dňa 20. februára 2023 :
Americké letectvo a americké námorníctvo zaujali veľmi odlišné prístupy pri dobiehaní tajného vesmírneho programu Štvrtej ríše z Antarktídy. Rozpory a štvanice boli veľké, i keď sa snažili navonok ich ututlať. V nádeji, že sa americké letectvo naučí spätne analyzovať mimozemské technológie, sa rozhodlo úzko spolupracovať so Štvrtou ríšou a jej temnými mimozemskými spojencami. Informátori ako Charles Hall, Bill Uhouse a David Adair odhalili rôzne aspekty spolupráce vzdušných síl s mimozemšťanmi a (alebo) nacistickými vedcami z oblasti Paperclip v ich úsilí o reverzné inžinierstvo.
Vedci z operácie Paperclip úzko spolupracovali s letectvom pri vývoji raketových technológií pre budúci tajný vesmírny program, ktorý by sa špecializoval na globálny dohľad a ochranu. Podľa podrobných výkladov Coreyho Goodea v súčasnosti americké letectvo udržiava najmenej dve Stealth vesmírne stanice umiestnené približne 500 míľ nad Zemou. Vzdušné sily využívajú flotily antigravitačných vozidiel TR - 3B operujúcich z Oblasti 51, na obsluhu svojich vesmírnych staníc a ako záchytné vozidlá pre mimozemských votrelcov.
Na druhej strane sú tu mimoriadne sofistikované formácie obranných vesmírnych energetických síl na báze technológii (o ktorých väčšina ľudí nemá ani najmenšiu šajnu) na strane Ruska a Číny, ktoré sú schopné brániť, resp. vedome eliminovať ohrozenie najcitlivejších ekliptických trajektórii a vektorov našej Slnečnej sústavy ...
Naproti tomu americké námorníctvo sa podľa Williama Tompkinsa rozhodlo nadviazať úzky pracovný vzťah s "ľudsky vyzerajúcimi pozitívnymi alebo "nordickými" mimozemšťanmi. Títo Nordici boli hlavnými rivalmi temných entít mimozemského pôvodu, ktoré pomáhali nacistom a nemeckým tajným spoločnostiam rozvíjať ich základne v Antarktíde. Počnúc rokom 1942 začalo námorníctvo intenzívne spolupracovať s Douglas Aircraft Company na pochopení mimozemskej kozmickej lode získanej z náletu v Los Angeles.
Po októbri 1948 sa v Douglase uskutočnila interná divízia, ktorá oddelila ich interný think - tank na štúdium mimozemských technológií s názvom Advance Design od inej podobnej pracovnej skupiny v rámci ich zariadenia známej ako Project RAND. V dôsledku toho sa Project RAND presťahoval na nové miesto, aby sa stal RAND Corporation. Potvrdenie, že Projekt RAND (a v priamom združení Advance Design), študoval získané mimozemské vozidlá, dokazuje Majestátny dokument s názvom "White Hot Report". Tento kľúčový dokument uvádza projekt RAND medzi výskumnými organizáciami, ktoré študujú artefakty získané z havárie mimozemských vozidiel v Roswelli v roku 1947.
Podrobné analýzy projekcii a artefaktov získaných exponátov z oblasti 51 a udalosti v Roswelli, budeme rozoberať inokedy ... Ako to prebiehalo podrobne na Antarktíde po dohode "Holloman" zo dňa 11. februára 1955, ktorej sa zúčastnil Eisenhower? Dozviete sa nabudúce ...
...
Dnes pokračujeme :
Tajná dohoda dosiahnutá na stretnutí Holloman, konanom dňa 11. februára 1955, o ktorom sme písali v prechádzajúcich článkoch (zo dňa 6. februára 2023), AFB, viedla k plnej spolupráci medzi Eisenhowerovou administratívou a nemeckou odštiepeneckou skupinou v Antarktíde. Priamym výsledkom bolo, že medzinárodnému spoločenstvu bolo umožnené zriadiť zariadenia v Antarktíde, ale za určitých podmienok, ktoré mali zabezpečiť, že tamojšia nemecká kolónia nebude žiadnym spôsobom ohrozená. Táto medzinárodná spolupráca sa začala pod záštitou plánovania na nadchádzajúci Medzinárodný geofyzikálny rok 1957 - 1958.
The Antarctic Sun opisuje vo svojich viacerých článkoch, ako sa medzinárodné spoločenstvo stretlo v roku 1955, aby prediskutovalo vývoj v Antarktíde, najmä pokiaľ ide o geografické a geomagnetické južné póly, po ktorých túžili hlavní geopolitickí rivali, USA a ZSSR :
"Medzinárodná konferencia v roku 1955 blízko summitu Montparnasse vo Paríži spustila sled akcií, ktoré určili vedecký a politický osud celého kontinentu. Stretnutie zhromaždilo vedcov z 11 krajín plánujúcich výskum IGY v Antarktíde a ich úlohou bolo rozhodnúť, kde každý národ umiestni svoje výskumné zariadenia. Dramatickou udalosťou bol výber národa na vybudovanie a údržbu výskumnej stanice na geografickom južnom póle. Vladimir Beloussov zo Sovietskeho zväzu vyvolal senzáciu, keď povedal, že jeho krajina umiestni stanicu blízko pólu. Laurence M. Gould, americký delegát, oznámil, že Spojené štáty majú podobný zámer.".
Francúzsky predseda Georges Laclavère vycítil príležitosť udržať si prestížne miesto pre západných výskumníkov a poukázal na rozsiahlu dutinu v pokrytí IGY vo východnej Antarktíde. Vraj sa vyskytli zákulisné manévre. Keď sa Beloussov ďalej ujal slova, povedal: "Netrváme na geografickom póle." Sovietsky zväz prevzal zodpovednosť za geomagnetický pól vo východnej Antarktíde; Stanica Vostok tam zostáva aktívna dodnes. Spojené štáty sa zaviazali k geografickému južnému pólu.
Zatiaľ čo krajiny, ktoré sa tlačili do Antarktídy, viedli globálnu verejnosť k presvedčeniu, že ľadový kontinent sa buduje na to, aby sa na ňom mohli uskutočňovať vedecké prieskumy a výskumy, tieto programy boli len šikovnou zásterkou používanou na zakrytie pravdy.
Ďaleko pod zamrznutými ľadovými príkrovmi Antarktídy sa nachádzali nacistické (mimozemské) základne, ktoré aktívne spolupracovali s americkým vojensko priemyselným komplexom, pri budovaní pokročilých vesmírnych flotíl pre globálnu dominanciu a medziplanetárne dobývanie.
Najohromujúcejším aspektom tejto spolupráce bolo, že nemecká nacisticko - americká aliancia uskutočňovala strašné experimenty s použitím otrokov (eugenického obludného charakteru), rovnako ako nacisti počas druhej svetovej vojny. O týchto priestoroch a udalostiach, ktoré v nich prebiehali existujú aj rôzne dôkazy a dokumenty vo forme videozáznamov, ktorými disponujú viaceré tajné služby na svete, samotný tajný vojenský archív SS - Schwarze Sonne, utajené sekcie a zložky KGB nevynímajúc. Aj toto sú sčasti dôvody prameniacej obrovskej nenávisti voči Rusku a jeho súčastiam, či nasledovníkom, v jeho viac než 1 000 ročnej histórii štátnosti.
V politike otrockej práce používanej nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny pokračovali nemecké spoločnosti, ktoré založili dcérske spoločnosti v Antarktíde na vybudovanie tajného vesmírneho programu. Historicky sa počas vojny od veľkých nemeckých spoločností vyžadovalo, aby používali otrokov. Dôvodom bol akútny nedostatok pracovných síl spôsobený rozsiahlymi vojenskými odvodmi, pri ktorých museli všetci muži vo vojnovom veku slúžiť na jednom z viacerých vojenských frontov. Najdôležitejšie je, že na rozdiel od spojeneckých mocností Hitlerova nacistická ideológia vyžadovala, aby nemecké ženy zostali doma, "aby sa vyhli morálnej korupcii" a aby si zakladali veľké rodiny, ktoré by tiež nakoniec poskytli čerstvých regrútov pre armády Tretej ríše. Tento postup kritizoval najmä Hitlerov mocný minister pre zbrojenie Albert Speer.
Veľké spoločnosti ako IG Farben, Siemens, Volkswagen, BMW všetky využívali otrockú prácu. Desaťročia po druhej svetovej vojne sa tieto spoločnosti alebo ich nástupcovia dohodli na kompenzačnom fonde pre bývalých otrokov. Po voľbách v roku 1998 sa novozvolená vláda... zaviazala zriadiť nadácie, ktoré sa budú starať o finančnú kompenzáciu. Dvanásť nemeckých priemyselných gigantov (Allianz, BASF, Bayer, BMW, Daimler Chrysler, Degussa Huels, Dresdner Bank, Fred Krupp, Hoesch Krupp, Hoechst, Siemens a Volkswagen) sa vo februári stretlo s nemeckým kancelárom Gerhardom Schroederom. V roku 1999 oznámili založenie fondu na vyplácanie svojich obetí, išlo o objem cca 3 miliardy nemeckých mariek.
Nemecké firmy plnili zákazky nielen pre Speerovo ministerstvo zbrojenia, ale aj pre Himmlerove nacistické SS. Po prepustení z väzenia Spandau, v roku 1966 Speer napísal knihu o paralelnom priemyselnom impériu, ktoré vyvinula Himmlerova SS. V knihe s názvom Infiltration: How Heinrich Himmler Schemed to Build SS Industrial Empire, Speer opisuje, ako dostal príkaz podporiť Himmlerovu SS pri budovaní jej paralelného priemyselného impéria, ktoré využívalo milióny otrokov na stavbu super zbraní v obrovských podzemných stavebných zariadeniach.
Čo sa týka Antarktídy a povojnového plánu pre otrokársku ekonomiku, Hitler poveril nacistické SS, aby pripravili plány pre ekonomiku po 2. svetovej vojne, ktorá by pokračovala vo využívaní otrockej práce v ére mieru medzi dvoma zostávajúcimi vojenskými mocnosťami, nacistickým Nemeckom a Spojenými štátmi americkými. S predpokladaným víťazstvom nacistov nad Sovietskym zväzom a ukončením vojenských bojov v Európe by Tretia ríša začala s obnovou európskeho hospodárstva a zároveň by sa pripravovala na budúci konflikt so Spojenými štátmi. Nielenže SS použili milióny otrokov na vojnové úsilie, ale plánovali pokračovať v používaní otrokov v čase mieru na prípravu na nevyhnutnú vojenskú konfrontáciu s USA, ale ako Speer opisuje, komplexnú víziu nacistickej SS o povojnovej ekonomike otrokárskej práce.
Rozhodujúce je, že Speerova kniha presne opisuje politickú ekonómiu, ktorú používala nemecká antarktická kolónia v období po druhej svetovej vojne. Keď sa nemecké operácie v Antarktíde rozširovali do vesmíru, otrocká práca bola naďalej využívaná v ich tichých prípravách na hroziacu budúcu konfrontáciu s USA. Je možné, že Speer napísal svoju Infiltráciu ako skryté varovanie, pretože chápal prichádzajúce vážne svetové dôsledky plánov pre Štvrtú ríšu, založenú na superzbraniach vyvinutých nemeckým antarktickým programom.
Nemecké spoločnosti, ktoré založili dcérske spoločnosti v Antarktíde, začali vyrábať množstvo komponentov pre flotily kozmických lodí, ktoré sú nevyhnutné pre ambiciózne vesmírne misie na Mesiac, Mars, do pásu asteroidov a dokonca aj za hranice slnečnej sústavy. Výroba rôznych vesmírnych lodí typu Haunebu, Vril a Andromeda sa čoraz viac zrýchľovala, zatiaľ čo nemeckí vedci pokračovali v dosahovaní zásadných prelomov v oblasti antigravitačného pohonu, navigácie a špeciálnych materiálových vied.
Spomedzi mnohých tisícov pozorovaní UFO videných po celom svete po neúspechu operácie Highjump začiatkom roku 1947, mnohé z nich boli v skutočnosti kozmické lode tajne operujúce z Antarktídy. V skutočnosti práve admirál Richard Byrd, vodca tejto osudnej operácie, verejne varoval pred nepriateľom, ktorý by mohol lietať z pólu na pól, vo svojom rozhovore v roku 1947 čílskej tlače, predtým, ako mu Pentagon zabránil robiť ďalšie rozhovory pre médiá.
V skutočnosti mal Byrd na mysli nemeckú antarktickú kolóniu, ktorá počas vojenského stretnutia s jeho flotilou amerického námorníctva šikovne predviedla svoje úspechy v zbrojení technológií lietajúcich tanierov.
Je dôležité mať na pamäti, že pred druhou svetovou vojnou a počas nej bolo veľa amerických spoločností, ktoré nadviazali úzke vzťahy so svojimi nemeckými partnermi. Vplyvné osobnosti USA ako Henry Ford, rodina Rockefellerovcov a bratia Dullesovci boli špičkou amerického ľadovca, pokiaľ ide o rozsiahlu hospodársku spoluprácu s nacistickým Nemeckom. Po druhej svetovej vojne niektoré z najvýznamnejších amerických elít postúpili do prominentných politických pozícií, ktoré by uľahčili úzku spoluprácu medzi kolóniami USA a Nemecka v Antarktíde. Začiatkom roku 1953 sa Nelson Rockefeller stal hlavným poradcom prezidenta Eisenhowera a reorganizoval americkú byrokraciu. John Foster Dulles sa stal Eisenhowerovým štátnym tajomníkom, zatiaľ čo Allen Dulles sa stal riaditeľom CIA. Títo traja predstavitelia boli v centre toho, čo sa stalo veľmi blízkym vzťahom medzi USA a Nemcami sídliacimi v Antarktíde.
Aj napriek tomu, že sa o týchto informáciách v školách neučí, o to viac sú pravdivé. Budeme sa snažiť priblížiť ich čo najpodrobnejšie. Prostredníctvom operácie Paperclip sa podarilo mnohým nacistickým monštrám a špičkovým vedcom, vrátane dôležitých dokumentov o histórii dostať do viacerých sídiel v Južnej Amerike, Antarktíde, ale aj na iné menšie utajované lokality v blízkosti Južnej Ameriky (rôzne ostrovy). Následne vďaka svojim vedeckým technológiám, poznatkom a obrovskému množstvu nakradnutého, nazhromaždeného finančného kapitálu, sa infiltrovali so silnou a arogantnou tendenciou germanizácie do amerického establishmentu, s chápadlami v CIA, FBI, Pentagone, mnohých tajných službách, mafii, Prezidentskom úrade, vláde USA, Londýne, Vatikáne, Amsterdame, Benátkach ... Proste všade, stáli totiž "nad tým". Ide o tzv. Deep State, či koreňe tieňovej vlády nadnárodného kriminálneho syndikátu.
Práve vojensko - priemyselný komplex a fanatizmus nacistov s potrebou totálnej moci na planéte Zem vytvoril možnosť obrovského rozmnožovania kapitálu, kde aj dnes vidíme mnoho nacistických pohrobkov v samotných štruktúrach Európskej únie. Chceme, aby vám takéto monštrá v ľudských telách určovali, čo máme robiť, ako máme žiť? Alebo sme tak tupí (česť výnimkám), že nám stále vymyjú mozog z uslintanými rečami o šírení demokracie po celom svete. Chráňme najmä deti a mladé generácie pred propagandou, veďme ich k pravde, čestnosti, etike, svetlu, pretože tento systém, v ktorom žijeme, im nielen vymýva mozgy, ale sa im snaží vykradnúť aj srdce.
Na úplný záver ešte jedna informácia.
4. apríla 1944 o 04,40 hod. ráno, vyplávala nemecká ponorka U 859 na utajenú cestu k neznámemu cieľu v južnom Atlantiku. Na palube bolo 67 mladých vojenských osôb a v nákladnom priestore viezla 33 ton čistej ortute. Ponorka bola potopená jednou z britských ponoriek, aj na základe informácii KGB. Zachránený námorník z nemeckej ponorky popísal presne veľký náklad, čo následne potvrdili aj podmorskí potápači výskumom. Prečo asi nacisti potrebovali toľko ortute?
Tí, ktorých napadlo, že ide o používanie ortute ako zdroja energie do antigravitačných pohonov, ste na správnej adrese. Prastaré texty z kláštorov Bonn - po z tibetskej Lhasy a niektoré vzácne knihy, potvrdzujú tieto zdroje sily ako laghima (levitácia). Nie je to však také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Existujú rôzne esencie a zdroje energie pre nalaďovanie frekvencie levitačných energii a antigravitačných pohonov, pre našu realitu blokované pred zneužitím. Pri spomínanej potopenej ponorke sa neskôr zistilo, na základe výsluchov kapitána ponorky U 977, že sa "lúčil" a vracal na základňu Base 211 do Antarktídy.
Memorandum spísané vyšetrujúcou komisiou tajných služieb nebral nikto z amerických predstaviteľov vážne až do času, keď sa pri inventarizácii nacistického ponorkového parku zistilo, že chýba najmenej 120 veľkých ponoriek. Tieto údaje potvrili aj materiály z odtajnených archívov SS - Schwarze Sonne. Išlo o ponorky najvyššej triedy skupín XXI. a XXIII. Plány a technologické parametre týchto ponoriek sa stali základom pre nové typy ponoriek amerických a sovietskych ponoriek.
Mnoho ďalších zaujímavostí z otajnených informácii o histórii nacistov a celoplanetárneho vývoja, sa dozviete v ďalších článkoch ...
© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, marec 2023
© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, marec 2023