Sú DROGY v STAROM EGYPTE dôkazom existencie ATLANTÍDY?

Niektorí z čitateľov sa obracajú na nás v súvislosti s knihou, na ktorej pracujeme ... Atlantída a Ľudstvo Dneška. Zaujíma ich mnoho odpovedí. Práve odpovede na otázky, veľké množstvo informácii, faktov, dôkazov, duchovných prenosov, prienikov materiálno - duchovného charakteru a celistvej koncepcie poznania, pri pohľade na túto obrovskú etapu v živote ľudskej civilizácie na Zemi, prinesie už spomínaná kniha. Nie je možné fyzicky odpovedať na všetky otázky a dopyty čitateľov, termín vydania knihy ešte nie je pevný, malo by to byť na prelome rokov 2022 a 2023. 

Ako sme už uviedli ide okrem iného aj o preštudovanie tisícov textov, prastarých informácii a ich prekladov napríklad z čínskeho jazyka a rôznych tibetských odtieňov tohto jazyka a pod.. Preto občas prinesieme nejaké zaujímavosti v súvislosti s touto témou. Nech sa páči, každý človek sa môže namáhať a bádať ... prepracúvať sa k vyšším hladinám pravdy si vyžaduje sústavnú námahu, nestačí sedieť v obyvačke na gauči a sledovať mainstream pre sebaosprostenie ...

Koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia sa sústredili mnohé medzinárodné médiá na presun tela egyptského kráľa Ramzesa II. z káhirského múzea do Paríža. Bolo to uskutočnené 26. septembra 1976. Dôvodom bolo skúmanie poškodenia na koži a okolo krku mŕtveho faraóna. Asi dvadsať popredných francúzskych vedcov ponúklo svoje služby, v snahe zistiť, čo sa vlastne stalo.

Následne sa zistilo, že ide o akúsi inváziu chrobákov. Jednou z vedkýň, ktoré pracovali na tomto výskume, bola Michelle Lescot z Národného historického múzea v Paríži. Použila elektrónový mikroskop, aby zistila, či je v obaloch prítomná nejaká forma baktérie alebo vírusu. Bola ohromená, keď zistila, že hľadí cez šošovku na drobné vzorky rastliny tabaku. Lescot, presvedčená o svojich zisteniach išla na verejnosť a ako to už vo vedeckých, či pseudovedeckých kruhoch býva, jej kolegovia akademici ju okamžite napadli a zosmiešnili. Podľa ich názoru neexistoval žiadny iný spôsob, ako by sa mohol tabak nachádzať v obaloch, iba ak by došlo ku kontaminácii. Predpokladalo sa, že egyptológovia, ktorí v roku 1881 našli múmiu medzi takzvanou kráľovskou schránkou v hrobe Deir el-Bahri v južnom Egypte, museli v tom čase fajčiť. Ak áno, mohli neúmyselne vypustiť nejaký tabak, ktorý sa dostal do obalu. Pre niekoho s vedeckým titulom je aj takéto vysvetlenie postačujúce...

V snahe smerovať k pravde a odolať výsmešným tvrdeniam, bolo Lescotovej dovolené vykonať ďalšie testy pomocou vzoriek odobratých hlboko z tela múmie. Mikroskopické vyšetrenia opäť priniesli rovnaké výsledky. Zistilo sa, že v týchto vzorkách boli prítomné drobné stopy tabaku, čo úplne vyvrátilo pôvodné presvedčenie, že jeho prítomnosť je spôsobená padaním tabaku z fajky. Nezmysly sa začali rozpúšťať. Tieto nové výsledky ešte viac zvýšili pravdepodobnosť, že tabak sa dostal do obalov počas pohrebných procedúr faraóna, ktoré nasledovali po smrti kráľa, vláda ktorého trvala neuveriteľných 66 rokov, približne v rokoch 1290 - 1224 pred n. l.. Ešte viac testov odhalilo, že tam, kde boli vnútorné orgány tela odobraté na umiestnenie do baldachýnových nádob, bola plnka rastlinnej hmoty, ktorá okrem tabaku, žihľavy, ľanu, semien, čierneho korenia, harmančeka a pšenice, obsahovala aj nasekané listy. Keď táto zmes bola zavedená do múmie, aby pomohla zachovať jej telesné tkanivo, špekulovalo sa, že tabak bol použitý v procese balzamovania ako insekticíd a súčasne aj ako prevencia hniloby. Toto je zásadné.

Prítomnosť tabaku v Ramzesových múmiových obaloch a vo vnútri tela bola pre egyptológov aj botanikov totálnym prekvapením a to najmä z jedného dôvodu : rastlina tabaku totiž nebola v starovekom svete známa. Nedávalo to žiadny zmysel a hoci náhodný nález bol spomenutý v niekoľkých populárnych knihách o zvláštnych záhadách minulosti, žiadny hlavný egyptológ nebol kvôli fanatickým dogmám ochotný prijať alebo vysvetliť tento zásah do inak dobre overenej egyptskej histórie. 

Tu sa dostávame k problému, ktorým je egyptológia mnohých vedcov známa, ako jej charakter "neomylnosti" a úmyselného vytvárania dymovej clony, ako bariéry pre poznanie pravdy. Poznáme to aj zo skúmania pyramíd v Gíze, či samotnej Sfingy. Mnohí štátni egyptológovia sa snažia "anektovať" pravdu. Oveľa väčší problém sa otvoril tým, že tabaková rastlina sa považovala a považuje za pôvodnú výlučne v Amerike (Južná Amerika, Peru, prípadne časti Strednej a Svernej Ameriky). Samozrejme, že túto problematiku všetci potichu zmietli zo stola ...

Vec odpočívala až do roku 1992, kedy nemecká doktorka toxikológie Svetlana Balabanová, spolupracujúca s Inštitútom súdneho lekárstva v Ulme, začala vykonávať sériu unikátnych testov na vzorkách odobratých z egyptských mumifikovaných pozostatkov zachovaných v Mníchovskom múzeu. Pochádzali z jedného kompletného tela, jedného neúplného tela a siedmich oddelných hláv neznámych bytostí. Zachované telo pochádzalo od Henuttawy, kňažky a speváčky v Amonovom chráme v Tébach, približne 1000 rokov pred Kristom. Jej hrobka bola odkrytá na nekropole Egypta. Existujú informácie, že táto múmia bola predaná zo strany cestovateľa menom Dodwell, Ludwigovi I., kráľovi Bavorska. Ten so svojou rodinou vybudoval veľkú zbierku starožitností, ktoré následne vytvorili základ vlastnej zbierky múzea, ktorá je dnes umiestnená v starom kráľovskom paláci.

Z mumifikovaných pozostatkov skúmaných v Ústave antropológie a ľudskej genetiky na Mníchovskej univerzite, vedkyňa Balabanová odobrala kostné a kožné tkanivo, ako aj vzorky hlavy a brušného svalu. Výsledky, ktoré priniesla boli mimoriadne - výnimočné, následne práve z tohto dôvodu poslala vzorky do troch ďalších laboratórií, ktoré potvrdili jej pôvodné zistenia. Zdá sa, že všetky testy ukázali, že mumifikované pozostatky obsahovali veľké množstvo drôg. Vo všetkých deviatich prípadoch skúmaných vzoriek bol potvrdený hašiš, aj keď to nebolo až také prekvapenie, nakoľko vedci uznávajú, že hašiš bol faraónskym Egypťanom voľne dostupný vo forme konope. Záhadu však doplnila prítomnosť nikotínu, narkotickej zložky tabakovej rastliny v ôsmich z deviatich tiel. Totálne ohromujúca záležitosť, bolo jednoznačné preukázanie kokaínu v každom jednom tele, konkrétne psychoaktívneho alkaloidu prítomného v rastline koky.

Babalanová okamžite poznala dôsledky svojich zistení. Vysvetlenie tabaku bolo náročné, i keď sa ho zhostila na vysokej úrovni. Kokaín a jeho nález však bola celkom iná záležitosť, pretože sa po prvý krát vyrábal v roku 1859 a až koncom 19. storočia sa objavil v kruhoch vysokej spoločnosti (High society) v Európe. Jeho pôvod je čiste a jednoznačne juhoamerický. V rokoch po dobytí Peru Pizzarom v roku 1532 španielski cestovatelia v Andách v Peru a Bolívii zaznamenali, že domorodé obyvateľstvo akoby neustále žuvalo usušené listy nazývané koka. Zrolovali ich do gule a vložili do úst s troškou popola a vápna, čím vzniká chemický proces, ktorý odblokoval obsah kokaínu. Príkladom je text napísaný Galvaom v roku 1563 : "Aj na týchto poliach rastie napriek veľkému teplu dobrá kukurica, zemiaky ale aj bylina, ktorú nazývajú Coca, ktorú neustále prežúvajú a nosia v ústach, uspokojuje totiž hlad a smäd, nakoniec jej účinky viedli k používaniu na zmiernenie bolesti, únavy a pod..".

Čiastočne strávené zvyšky listov koky boli získané zo skládok odpadu starých peruánskych kultúr, ktoré siahajú až do roku 2500 pred Kristom, zatiaľčo rozšírené líca človeka "žuvača" koky, sa objavujú na kamenných idoloch z Kolumbie, ktoré sa datujú približne do roku 1500 pred Kristom. Mnoho dôkazov o tomto zvyku bolo odhalených počas vykopávok niekoľkých hrobov v Peru, ktoré obsahovali telá mumifikovaných jednincov z obdobia medzi rokmi 200 pred n. l. až 1500 n. l.. Tieto boli taktiež podrobené testom podobným tým, ktoré vykonala Balabanová a jej kolegovia na mníchovských múmiách, a taktiež sa ukázali pozitívne na kokaín. Veľmi zaujímavé zistenia vykopávok boli, že mnohé z peruánskych tiel boli nájdené pochované so zväzkami listov koky stále v lícach, pravdepodobne vo viere, že zosnulý bude mať z ich účinkov v posmrtnom živote úžitok.

Vedkyňa Balabanová nie je žiadny idealista. Je súdnou toxikologičkou, takže jej výsledky, vzhľadom k poctivému opakovanému overovaniu majú vysokú úroveň pravdivosti. Podľa duchovných zdrojov poznania, je pravdivosť jej vedeckých zistených údajov viac než 95 %, čo je vynikajúce. Napríklad pri svojom výskume, vzhľadom k jej zosmiešňovaniu, svoje zistenia ako ochranu proti nečestnosti, podložila aj chromatografiou. Ide o proces, ktorý odhaľuje jednotlivé podpisy a metabolity (produkty biochemického rozkladu produkované telom), prítomné v chemikáliách izolovaných z jednotlivých vzoriek. 

Veľmi dôležitý je Balabanovej výskum aj z hľadiska podrobenia mumifikovaných pozostatkov tzv. testu vlasového hriadeľa, ktorý vychádza z poznatku, že pokiaľ človek pred smrťou užil alebo bol vystavený drogám, jedom, aj keď nepatrného množstva, absorbujú sa do špecifického vlasového proteínu. Odkedy vykonala Balabanová svoje testy na vzorkách z mumifikovaných tiel z Mníchovského múzea, jej vedeckí kolegovia vykonali nie menej ako tritisíc podobných testov na iných zachovalých telách v krajín ako je Egypt, Sudán, či Nemecko. Drvivá väčšina týchto vzoriek potvrdila prítomnosť nikotínu alebo kokaínu, z hľadiska datovania veku sa exempláre pohybovali medzi 800 až 7000 rokmi pred n. l., či dokonca ešte staršie. 

Na podporu tvrdení môžeme uviesť napríklad výskumy Rosalie Davidovej, egyptologičky z Manchesterského múzea v Anglicku, ktorú tvorcovia dokumentu Channel 4 Equinox, požiadali aby overila Balabanovej tvrdenia. Preskúmanie dôkazov Balabanovej Davidová potvrdila ako ohromujúce.

Samozrejme, že pre svet mainstreamovej vedy sú snahy aj naďalej zosmiešňovať tieto vedecké výskumy, i keď sú pravdivé. Pravdivosť nie je zaujímavá najmä, pokiaľ by ste náhodou potvrdením nových hypotéz mohli zbúrať staré pomníky vedy, prinášajúce zisky z rôznych grantov a fondov, na ktorých lipnú skrivené paradigmy a dogmatické tvrdenia. Pre dokreslenie obrazu uvádzame, že aj samotná múmia egyptského faraóna Ramzesa Veľkého, jednoznačne potvrdila na základe podrobného skúmania vo vnútri obalov múmie tela prítomnosť tabakových listov.

... Pri hlbšom štúdiu sa vynára mnoho otázok. 

Napríklad ako sa dostali tabakové rastliny pochádzajúce výlučne z Južnej Ameriky (Peru) do Starovekého Egypta? Ide o migračný most (obchodné cesty) počas existencie Atlantídy, alebo po jej zániku? Je náhodou, že ide o zjavnú podobnosť s Platónovými spismi o Atlantíde? 

Ako je možné, že sa našli tabakové rastliny a nikotín, či kokaín v múmiách z obdobia veku nie menej ako 800 až 7000 rokov pred n. l.? Prečo boli tieto omamné látky súčasťou okultných a magických obradov, balzamovania a mumifikovania v Starom Egypte? 

Ako je možné, že slávni egyptológovia aj v súčasnosti tvrdia, že nikdy nenašli stopy po vdýchnutí dymu v Starom Egypte (fajčení) pred "arabskými časmi"? Alebo existoval iný spôsob ako sa absorboval nikotín do ľudských tiel v tomto období? ...

Ďalšie zaujímavosti, detaily komplexnej systémovej analýzy a tajomstvá, ktoré vychádzajú na povrch sa môžete dozvedieť v nami pripravovanej knihe Atlantída a Ľudstvo Dneška ...

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, júl 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, júl 2022􏰗􏲇􏲍􏱩􏰲􏰳􏰋 􏰲 􏰍􏰑􏰐