PROFESOR JÁN ŠAFIN: DEJINY ÚCTY K SVÄTÝM BRATOM ... SLOVANSKÁ BOHOSLUŽBA, ... alebo aké boli snahy pápežov o sabotovanie ich misie ? (2. časť)

Dňa 5. júla 2023 sme zverejnili na našom webe prvú časť rozsiahlej práce prof. ThDr. Jána Šafina, PhD, k významnému sviatku Svätých bratov Cyrila a Metoda, ktorá prináša svetlo a pravdivý význam ich misie, jej hlboký zmysel. Dnes pokračujme druhou časťou tejto práce. 

Vzhľadom k tomu, že na slovenskej akademickej scéne sa česť výnimkám stále vynára a obnažuje množstvo analfabetov, ktorí prostredníctvom svojich často neopodstatnených titulov prinášajú fatálne lži a nepravdy, prinášame aj v oblasti misie sv. bratov Cyrila a Metoda pravdivé informácie. O tom, ako boli zo strany konkrétnych pápežov vyvíjané oficiálne snahy o sabotovanie misie sv. Cyrila a Metoda, prináša profesor Šafin podrobné pravdivé informácie na základe dlhoročného podrobného skúmania a sytémovej analýzy.

Mimochodom, v súčasnosti sa dejú zvrátenosti skutočne aj na úrovni OSN. Konkrétny predstaviteľ, ktorý sa zúčastnil jeho rokovania pred týždňom nám oznámil, že je faktom, ktorý je súčasne záverom rokovania OSN, že pokiaľ katolícky kňaz nebude ochotný sobášiť osoby rovnakého pohlavia, bude z cirkvi vylúčení, teda nebude môcť vykonávať svoje povolanie ... Toto sú čerstvé závery OSN, resp. jeden so záverov, ktoré svojim charakterom podľa vyjadrenia dotyčného zúčastneného hraničia s fašizoidnou diktatúrou. Uvedomte si princíp ... zvrátenosť a mravnú skazenosť ľudských bytostí podporuje samotná OSN. To je ako na Slovensku, keď menšine opierajúcej sa o filozofie - degenerácie a devolúcie ľudskej bytosti 2 000 ľudí samá prispôsobovať 5,5 miliónov obyvateľov.

Pre ľudské bytosti, ktoré nemajú možnosť čítania týchto dlhých prác na túto tému, sme pripravili ich verziu aj vo forme podcastov, v počte štyroch častí, ktoré si môžete vypočuť na našom webe v časti podcasty, resp. na telegramovej skupine Ariadne_knihy_podcasty.

...........

Nech sa páči, tu je pokračovanie práce prof.ThDr. Jána Šafina, PhD., ktorú sme zverejnili na našom webe 5. júla 2023 : 

Slovanská Bohoslužba

Vážnou otázkou, na ktorú by sme rozhodne nemali zabúdať v súvislosti s misiou sv. bratov a ich dedičstvom, je otázka akým obradom slúžili a s tým súvisiacim problémom vzťahu neskorších pápežov kpoužívaniu slovanského bohoslužobného jazyka. Zatiaľ čo v dogmatickej otázke je vec celkom jasná a obaja bratia sa nesporne pridržiavali toho cirkevného učenia, ktorému sa naučili doma, v Byzancii, a ktoré je doposiaľ držané v Pravoslávnej cirkvi, v obradovej oblasti existuje väčšie pole pre lavírovanie a komplikovanie tejto otázky. Preto nezaškodí pozrieť sa do histórie, čo nám k tomu hovorí.

Z dejín okrem iného vieme, že Arnulf, nemecký panovník, sa sedem rokov po smrti Metodovej a vyhnaní žiakov r. 892 z Veľkej Moravy, a desať rokov po ich prvom konflikte opäť stal nepriateľom Svätopluka - okolo roku 885 sa zmierili. Výsledkom je nový útok Arnulfa na Veľkú Moravu r. 893. O rok neskôr zomiera Svätopluk, Bavori drancujú Moravu a berú do zajatia Svätoplukovho syna, Svätopluka II., a zanechávajú po sebe spálenú krajinu. V tom istom roku zomrel veľký nepriateľ Moravanov Arnulf a vlády sa ujal najstarší Svätoplukov syn Mojmír, ktorý sa pravdepodobne snažil vzkriesiť bohoslužobný život na Morave v duchu cyrilo - metodskej misie. Preto posiela poslov k pápežovi Jánovi IX., nešetrí na daroch a prosí o vysvätenie arcibiskupa pre jeho krajinu. 

Viching už najskôr nebol medzi živými a jeho vplyv nebránil tomu, aby sa Moravania opäť vydali po stopách svätých bratov z Byzancie. V odpovedi na Mojmírovu prosbu pápež poslal na Moravu troch biskupov, ktorí chirotonizovali jedného arcibiskupa a troch biskupov. Zároveň opätovne začínajú silnieť nároky nemeckého duchovenstva. Bavorskí biskupi na koncile v Risbachu zostavili protestnú listinu a 13. júla roku 900 zaslali ju pápežovi Jánovi IX., žalujúc sa na jeho nariadenie. V tejto žalobe je vyjadrený aj vzťah bavorského duchovenstva k moravsko - panónskej cirkevnej provincii. Bavorskí biskupi sa v nej nezmieňujú o Metodovi, ignorujú založenie moravsko - panónskeho arcibiskupstva. Ich nároky boli podporené najsilnejším možným duchovným predstaviteľom v Nemecku, kolínskym arcibiskupom Gattonom, v ktorého liste môžeme vidieť diplomatické umenie 10. st. Koho vysvätili rímski legáti za arcibiskupa nad Moravou presnejšie nevieme - či východného alebo západného smerovania. Taktiež nevieme, akú odpoveď dal pápež Gattonovi. Jedine čo vieme, je to, že ešte okolo roku 900 a snáď aj dva - tri roky neskôr ešte boli na Morave biskupi. A možno aj neskôr. No Moravu pustošili Maďari, Nemci, Poliaci; ešte rok - dva a Morava zmizla zo zoznamu európskych národov. 

Polozničené obranné valy, dymiace rozvaliny, spálené obydlia sotva pripomínajú slávnu dobu Moravanov, dobu, kedy tam "pravú vieru v zrozumiteľnom jazyku" hlásali svätí bratia Cyril a Metod. Ako slovanská bohoslužba, tak aj jej prví šíritelia v slovanských krajinách viedli hrdinský zápas so svojimi nepriateľmi a s dvojtvárnym charakterom politiky rímskeho dvora a tou istou pochybnou pevnosťou názorov rímskych pápežov. Historické svedectvá, napriek svojej zdanlivej skúposti, hovoria totiž jednoznačnou rečou. 

Spomeňme pápeža Jána IX., ktorý poslal, po Mojmírovej prosbe, na Veľkú Moravu arcibiskupa Jána a biskupov Benedikta a Daniela, ktorí tam vysvätili arcibiskupa a troch biskupov, avšak obradu latinského. Približne štyridsať rokov po listoch Štefana VI. a následnej fyzickej likvidácii cyrilo - metodskej misie, a štvrť storočia po Jánovi IX., napísal taktiež pápež Ján, teraz už X. r. 924 chorvátskemu kráľovi Tomislavovi, chlumskému kniežaťu Michalovi, splitskému arcibiskupovi Jánovi, všetkým jeho sufragánom i všetkému ľudu v Slavónii a Dalmácii, že zakazuje bohoslužby v cudzej barbarskej slovanskej reči a veriacim spomenutých krajín a krajov vyčíta, že nedbajú na evanjeliové učenie, ani kánonické knihy a apoštolské predpisy a utekajú k učeniu Metodovmu, ktorého on - pápež Ján X. - vraj v žiadnej knihe medzi svätými spisovateľmi nenachádza. je veľmi dôležité si pamätať tieto temné vplyvy konkrétnych pápežov z Vatikánu.

Ján X. (914-928) v liste biskupovi a biskupom spalatrského chrámu doslova hovorí nasledovné (citát) : "Dostalo sa nám do uší, že vo vašej provincii sa šíri učenie, ktoré nestretávame vo Svätom písme, a že vy svojím mlčaním s tým súhlasíte, nad čím úprimne smútime. Nie je dôstojné verných, klaňajúcich sa Christovi a ktorí sa nádejali, že si svojimi skutkami zaslúžia Kráľovstvo nebeské, opovrhovať učením evanjelia a nasledovať učenie Metoda, ktorého meno nestretávame medzi svätými otcami. Dohovárame vám, aby ste božskú službu vslovanskej zemi konali podľa obradu rímskej cirkvi, t.j. v latinskom jazyku, a nie v akomkoľvek inom.". 

Súčasne s týmto listom poslal Ján X. poučenie svetským aj duchovným hodnostárom a všetkému obyvateľstvu Slavónie a Dalmácie, pevne sa pridržiavajúceho latinského jazyka pri bohoslužbe. Znenie poučenia bolo : "Akýže tak milovaný syn svätej rímskej cirkvi ako ste vy dá súhlas na to, aby bola Božská liturgia na barbarskom, t.j. slovanskom jazyku?"

V tom istom roku sa práve v Splite konal miestny cirkevný snem, na ktorom za prítomnosti dvoch pápežských legátov bolo uznesené, že žiadny biskup tejto oblasti nesmie svätiť kňazov slovanského obradu. Autor V. Bilbasov k tomu píše: "Miestny splitský snem r. 925 ešte prijal rozhodnutie, že "žiaden biskup nemôže vysväcovať na akýkoľvek hierarchický stupeň kohokoľvek, kto pozná iba slovanský jazyk; tí, ktorí už sú vysvätení, môžu byť iba klerikmi alebo mníchmi; poznajúci iba slovanský jazyk nemôže byť pripustený k vykonávaniu Božích služieb, jedine vtedy (môže byť výnimka), pokiaľ by bol nedostatok kňazov, a aj to nie inak ako s vopred vyproseným predbežným súhlasom pápeža". Pápež Ján X. toto snemové rozhodnutie potvrdil !".

V "Kozmovej kronike" zasa nachádzame správu - pápežov list - o tom, že pápež Ján VIII. (965-972) dáva súhlas na zriadenie pražského biskupstva, avšak pripomína, že nesmie ísť o "obrad alebo sektu národa bulharského, či ruského, čiže jazyka slovanského" (secundumritus aut sectam BulgariaegentisvelRuziae, aut Slavonicaelinguae), a kvôli spokojnosti celej rímskej cirkvi duchovní musia byť vyberaní iba spomedzi zvlášť znalých latinského jazyka. K tomuto listu ešte dodajme, že preto, lebo sa zachoval iba v skrátenej forme a navyše len v Kozmovej kronike, niektorí bádatelia usudzujú, že je podvrhnutý. Môže však ísť o predpojatý názor, lebo ako sme videli, a ešte uvidíme, zďaleka nejde o jediný záznam neprajníctva voči slovanskému rítu medzi pápežmi. 

Stačí pripomenúť pápeža Benedikta VII. (974-983), ktorý napriek rozhodnutiam svojich predchodcov Hadriána II. a Jána VIII. osobitným listom "udeľuje salzburgskému arcibiskupovi Fridrichovi a jeho nástupcom tú moc nad Bavorskom, Panóniou a Moravou, akú predchodcovia arcibiskupa Fridricha obdržali od predchodcov Benediktových, a to: nikto v tých krajinách okrem salzburgského arcibiskupa nemá právo zmocniť sa pallia, ustanovovať biskupov a vykonávať akékoľvek služby, ktoré sú hodnosti salzburgského arcibiskupa prisvojené". 

Tým pápež Benedikt VII. definitívne zničil Moravsko - panónske arcibiskupstvo a podčinil ho salzburgskému arcibiskupovi. Alebo Alexandra II. (1061-1073). Tento pápež, súčasník veľkej schizmy (r. 1054), potvrdzuje rozhodnutie jedného miestneho snemu, konaného na začiatku druhej polovice 11. storočia - išlo o splitský snem z r. 1069, ktorý zopakoval rozhodnutie už spomínaného splitského snemu z r. 925, a to, aby bol obnovený zákaz slovanskej bohoslužby i svätenia kňazov slovanského obradu, pričom v dôvodoch tohto zákazu bolo uvádzané, že (vraj) gótske písmo, ktoré sa pri slovanských bohoslužbách používa, bolo vynájdené akýmsi heretikom (kacírom) Metodom, ktorý v slovanskej reči mnoho lživého proti katolíckej viere napísal ("utnullusdecaetero in linguaslavonicapraesumeret divina  mysteriacelebrare... necaliquisejusdemlinguaepromoberetur ad sacrosordines. Dicebantenimgothicaslitteras a quodam Methodiohaereticofuisserepertas, quimultacontracatholicae (?) fideinormam in eademsclavonicalinguamentiendoconscripsit"). "Nikto nech sa neopováži vykonávať Božie služby v slovanskom jazyku, ale len latinsky a grécky, rovnako ako ani jeden Slovan nemôže byť uvedený do kňazskej hodnosti." A nakoniec ešte spomeňme skutočného zakladateľa pápežstva, Gregora VII. Hildebranta (1073-1085).

Tento muž, ktorého učený ruský slavjanofil Alexej Chomjakov nazval prvým reformátorom cirkvi, autor skutočného manifestu totalitného myslenia, známeho pod názvom "Dictatus papae", odpovedal českému panovníkovi Vratislavovi II., žiadajúcemu o všeobecné schválenie slovanskej liturgie, že mu v žiadnom prípade nemôže vyhovieť, keď doslova napísal: "Vedz, že prosbe tvojej urodzenosti, aby sme dali súhlas k slúženiu Božích služieb v jazyku slovanskom u vás, v žiadnom prípade nemôžeme vyhovieť. Po častom uvažovaní sa nám zdá byť jasným, že nie bez dôvodu sa ľúbilo všemohúcemu Bohu, aby Sväté písmo bolo v niektorých miestach utajené, aby, keby bolo všetkým zjavné, snáď nezovšednelo a nestalo sa predmetom opovrhnutia, alebo keby bolo zle pochopené, aby neuviedlo prostých ľudí do omylu. Nie je možné na ospravedlnenie uvádzať, že niektorí zbožní muži zhovievavo niesli, alebo bez opravy pripustili, čoho si ľud prostou mysľou žiada, pretože prvotná Cirkev privierala oči nad mnohými vecami, ktoré neskôr po utvrdení kresťanstva a vzrastu náboženstva boli podrobne vyšetrené svätými otcami, a boli napravené. Kvôli čomu, aby sa nestalo skutkom, čo je od vašich ľudí neprozreteľne žiadané, mocou svätého Petra to zakazujeme a tebe prikazujeme, aby si ku cti všemohúceho Boha tejto nerozumnej nerozvážnosti sa vzoprel...".

Ako sme mohli vidieť, odmietavý postoj pápežov voči cyrilo - metodskému dedičstvu, v historickom čase, nasledujúcom po smrti sv. Metoda, podstatne súvisí aj s bohoslužobným jazykom. Otázka trojjazyčnej herézy, akéhosi pilátnictva, tvorí popri Filioque jeden z hlavných problémov, ktoré viedli k likvidácii cyrilo - metodského dedičstva. Dodajme, že snaha niektorých autorov považovať Byzantíncov tej doby, na čele so svojimi hlavnými predstaviteľmi, teda aj sv. Fótiom, za východných trojjazyčníkov, ako sa to pokúšal vidieť, na základe obrany cirkevnoslovanského jazyka napísanej mníchom Chrabrom, napr. Alexander Dmitrijevič Voronov, je historicky prinajmenšom nepresná. Tento názor, ktorý zdieľal okrem iných tiež Fr. Hýbl, je typickým príkladom takej interpretácie faktov, ktorá viedla k ich pozmeňovaniu alebo jednoducho len diletantstvu. Keby si učení autori otvorili a podrobne osvojili už spomínané dielo sv. Fótia, latinsky známe pod názvom "Opusculum contra Francos", konkrétne paragraf 19, dočítali by sa tam tieto slová : (Frankovia si zaslúžia pokarhanie, pokiaľ hovoria, že modliť sa je možné iba v troch jazykoch: hebrejskom, gréckom, latinskom).

Dôkazy o takejto úcte sa uchovávajú v mesačnej zbierke najstaršieho ruského datovaného rukopisu - Ostromirovského evanjelia, prepísaného diakonom Gregorom v roku 1056 pre Novgorodského starostu Ostromira, kde je spomienka na svätca uvedená pod 14. februárom Cyril. Existuje podobný odkaz na pamiatku svätého Cyrila v Archanjelskom evanjeliu 1092. Príbeh o duchovnom hrdinstve bratov rovných apoštolom sa zachoval v Príbehu minulých rokov, zostavené v XII.

Dôkazom starodávnej úcty bratov rovných apoštolom v Rusku je aj obraz svätých Cyrila a Metoda na freske XII storočia v oltári a na stĺpoch z južnej uličky v mene svätých Antona a Theodosia v Katedrále sv. Sofie v Kyjeve. Cirkevné uctievanie je nemožné bez uctievania liturgického - najstaršie cirkevné bohoslužby na počesť svätých bratov sa zachovali v ručne písaných zoznamoch zo storočí XI-XIII. Tieto cirkevno-liturgické poriadky (činy) boli do Ruska prinesené taktiež z bulharskej cirkvi.

Zachovali sa nám aj hagiografické texty, ktoré boli v obehu na Rusi. Ručne písaný pamätník 13. storočia - "Uspenskij zborník" - zahŕňa Život svätého Metoda a Pochválu svätým bratom ale najstarším opisom života svätého Cyrila je rukopis 15. storočia z knižnice Moskovskej duchovnej (teologickej) akadémie.

Na konci 14. storočia začína nový vzostup cirkevno - liturgického čiže bohoslužobného uctievanie svätých osvietiteľov, ktorý bol spojený s masovou emigráciou pravoslávnych Slovanov na Rus, aby ušli spod tureckého jarma, o čom jasne svedčia ručne písané služby na počesť slovanských apoštolov, ktoré sú uložené v Štátnej verejnej knižnici v Peterburgu. Následne, vďaka MinaChetyam svätiteľa Makária Moskovského bolo v ruskej liturgickej tradícii schválené všeobecné slávenie svätých Cyrila a Metoda a to 11. mája. Do Čet-Mineji boli zhromaždené všetky druhy Životov svätých Cyrila a Metoda, ako aj pochvalné slová slovanským arciučiteľom. V zostavených sv. Dimitriom Rostovským na konci 17. storočia "Životoch svätých", boli za základ zobrané rozsiahlé opisy ich životov. Sv. Dimitrij ich doplnil o rozsiahlý historický materiál, slovanský aj grécky. Tento materiál bol ním starostlivo pripravený, detailne vybraný a kriticky preskúmaný. Toto hagiografické vydanie sa stalo najrozšírenejším v Rusku, čo nepochybne prispelo k posilneniu úcty k svätým osvietiteľom Slovanov.

Isté oslabenie liturgickej úcty k svätým Cyrilovi a Metodovi nastáva na konci 17. - začiatku 18. storočia. Dôležitú úlohu v tomto ohľade zohrala Revízia oficiálneho tlačeného mesačného kalendára v roku 1682.

Za to ale v 19. storočí začína vzostup národného povedomia v mnohých slovanských krajinách a národoch. Prirodzene, že pravoslávne Rusko na to nemôže nereagovať. Začiatkom roku 1861 biskup Antonij Smolenskij (Amfiteatrov) adresoval petíciu prokurátorovi Svätej synody grófovi Tolstojovi, v ktorej napísal, že pamäť zo slovanských apoštolov Svätých Cyrila a Metoda, ktorým sú slovanské národy vďačné za osvietenie Christovou vierou a za preklad Svätého Písma a liturgických kníh do ich rodného jazyka, bol položený v pravoslávnej Cirkvi 11. máj, a tento sviatok, toto pamätanie na svätých bratov by patrične tomu aj malo vyzerať.

("Slovanská bohoslužba" je kapitolka z knihy "Cyrilometodské dedičstvo a Európa", Prešov 2014, s. 289-294)

© prof. ThDr. Ján Šafin, PhD

..................

Záver :

Vyššie uvedené dielo prof. Šafina prináša svetlo na pravdu práve v súvislosti s problematikou temných vplyvov pápežov rímsko - katolíckej cirkvi. Tieto informácie sú mnohokrát utajované, avšak Pravoslávna cirkev, ale aj mnohí západní cirkvení katolícki bádatelia svojim dlhodobým výskumom prinášajú nepochybný záver, že misia sv. Cyrila a Metoda, ktorí sa snažili o dobrovoľnú možnosť liturgii v slovanskom jazyku na území Veľkej Moravy a teda aj dnešného Slovenska, bola sabotovaná práve konkrétnymi pápežmi. Podobne tak aj fakt, že pôvodná kresťanská viera na Slovensku sa opiera práve o korene a čistejšie a spravodlivejšie princípy Pravoslávnej cirkvi nie je populárna pre mnohých cirkevných dogmatikov. To však nič nemení na tom, že pokiaľ si uvedomíme pravdivo duchovné pozadie sveta a jeho prepojenia na svetské dejiny odohrávajúce sa priamo v materiálnom svete, niet pochýb o pravdivosti týchto empirických dát, práve naopak, dodáva im to ešte vyšší punc pravdivosti o infikovaní herézou v katolíckej cirkvi a aj viere západu (viď cirkevné snemy ako Ferraro - Florenský koncil, Vyhlásenie Brestlitovskej únie a iné)...

zverejnili : 

© Andrea Svinčiak, © Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, júl 2022, júl 2023