Prof. Ján ŠAFIN: Pápežský primát ... pravoslávni neuznávajú pápeža ako najvyššiu autoritu ...

V minulosti sme na základe spolupráce a dohody s prof. ThDr. Jánom Šafinom, PhD, uverejnili niektoré z jeho prác, ktoré ešte neuzreli pre mnohých ľudí svetlo sveta. Tieto práce sú významné z hľadiska pochopenia fatálnych omylov a dogiem aj v oblasti viery. Očisťujú svojim spôsobom skriveniny, na ktorých mnohí ľudia ešte aj v súčasnosti lipnú a tým sa v podstate uväzňujú, či už vedome, tak veľmi často aj nevedome.

Dnes prinášame stručný článok v súvislosti s uvedomením si princípu, že pravoslávni neuznávajú pápeža ako najvyššiu autoritu ...

...

Pravoslávni neuznávajú pápeža ako najvyššiu autoritu, odmietajú jeho neomylnosť v otázkach viery a mravov. Prečo?

S určitosťou môžeme tvrdiť, že problém má svoju dávnu históriu. Aj keď zďaleka nie v tých rozmeroch, ako tomu bolo v čase rozkolu (r. 1054), a neskôr, a napokon až do dnešných dní. Nedocenený kazaňský profesor byzantológie a cirkevných dejín F. Kurganov vo svojej vynikajúce recenzii na knihu prof. A. M. Ivancova - Platonova o sv. Fótiovi píše, že "počiatok papizmu je potrebné vzťahovať k tej dobe, kedy začali pápeži prekrútene, v terajšom kuriálnom zmysle, vykladať Mt (Matúša) XVI, 18, t.j. k prvej štvrtine 3. storočia". 

Okružný patriarší a synodálny list konštantinopolskej Cirkvi z r. 1895 zasa spomína apokryfné knihy, tzv. "Pseudo-klementína", na ktorých sa snažia pápežovi dokázať, že apoštol Peter bol prvým rímskym biskupom a od neho tento primát prešiel na pápežov. V podobnom duchu ako F. Kurganov píše tiež francúzsky cirkevný historik René Francois (Wladimir) Guettée, ktorý v úvode ku svojej knihe o pápežstve, napísanej pred viac ako 140 rokmi, hovorí, že latiníci "sa dokonca opovážili zaútočiť na Sväté Písmo a klamnou antikatolíckou interpretáciou vydali falošné svedectvo v prospech ich systému". 

Rímska cirkev, pokračuje Guettée, "bola prvou, ktorá dala príklad týchto individuálnych interpretácií, pre ktoré sa tak približuje protestantizmu." 

Ona bola prvou, ktorá zanechala katolícke pravidlo interpretácie posvätných kníh. Odstránila zborovú (sobornú, spoločnú, kolektívnu) interpretáciu, pochádzajúcu od sv. otcov. Na základe svojej vlastnej autority tvrdila, že odhalila vo Svätom Písme to, čo predtým katolícka cirkev v ňom nenašla. Takto došla k tomu, že si začala nárokovať uzurpovanú nadvládu, božský základ. Z tohto princípu vyvodila všetky dôsledky. Pápež sa stal "námestníkom Isusa Christa, nutným centrom Cirkvi, ústredným bodom kresťanstva, neomylným orgánom nebies..." 

Sám učený Francúz sa túto otázku ďalej pokúša riešiť aj na základe spisov sv. Gregora Veľkého, rímskeho pápeža v rokoch 590 - 604, ktorý jasne hovoril, že všetci apoštoli boli pod jedným vedením, a tým bol Isus Christos, a nikto z nich si neželal byť "univerzálnym". Dokonca sv. Gregor, známy tiež ako Dialóg, v slovanskom prostredí Dvojeslov, uvádza, že činiť si takýto nárok je diablov hriech, ktorý je opísaný v Izaiášovi, 14. kapitola, 13. verš. "Teraz s plnou dôverou hovorím," píše sv. Gregor, "že ktokoľvek by sa pomenoval, či by si prial byť pomenovaný univerzálny kňaz, dopúšťa sa hriechu pýchy Antichristovho predchodcu, pretože domýšľavo kladie seba nad všetkých ostatných." 

A keď ho alexandrijský patriarcha nazval "univerzálnym pápežom", odmietol takéto pomenovanie. "Preč so slovami, ktoré pozdvihujú pýchu a spôsobujú rany láske." Kurganov upozorňuje na "antipápežské nasmerovanie na Východe, či presnejšie nepriame odsúdenie pápežských nárokov," ktoré "sa začalo oveľa skôr, než v dobe patriarchu Fótia, a veľmi zreteľne ho vybadáme v pravidlách všeobecných snemov (pravidlo 6 I. všeob. snemu, 3 II. všeob. snemu, 17 a 28 IV. všeob. snemu, 13, 36 a 55 trullského, tzv. Piatošiesteho snemu) a taktiež v niektorých iných aktoch východnej hierarchie, o ktorých svedčí história". Biskup Konštantinopolu má mať čestný primát s rímskym biskupom, pretože je Novým Rímom (Konštantinopol)." Čiže nie je tu žiadne odvolávanie sa na nejakú mystickú moc kľúčov, alebo na texty Svätého Písma, ktoré nielen priamo, ale ani nepriamo o niečom takom vôbec nehovoria. 

Práve naopak. Boh, Hospodin, Jahve, Isus Christos sú nazývaní skalou, uhoľným kameňom, oným neotrasiteľným a pevným základom, na ktorom stojí naša viera. A keď je táto viera čistá a nepoškvrnená, potom sa aj my samotní stávami takýmito kameňmi. 

Pekne sa o tom píše v tak storobylom diele, akým je "Hermasov pastier" (vzniklo okolo r. 140).

autor : © prof. ThDr. Ján Šafin, PhD 

...

Toľko falošnosti, pokrytectva, duchovnej skazenosti a duševného mrzáctva, koľko sa tvorí v hnilobe konkrétnych štruktúr EÚ opierajúc sa o vyhnívajúci liberalizmus, toľko si naša Planéta Zem skutočne v epochách svojho vývoja odniesla len málokedy. Včerajšok v Štrasburgu ... v parlamente vyznieva prejav p. Čaputovej ako komédia z paralelného vesmíru, o udelení Sacharovovej ceny za slobodu myslenia nehovoriac. Práve preto je potrebné stále odkrývať zlo, špinu a lož ... 

Vo vyššie uvedenom texte je zásadné oslobodenie od ovládacích štruktúr, prejavujúcich sa v duchovnom pozadí sveta už viac ako 2000 rokov. V ďalších pokračovaniach článkov prof. Šafina sa pozrieme okrem iného aj na skutočnosť, že u pravoslávnych je celibát dobrovoľný a nie povinný ...

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, október 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, október 2022