Pripravovaná kniha : ATLANTÍDA A ĽUDSTVO DNEŠKA ...

12.05.2022

Jednou s nami pripravovaných kníh je práve ATLANTÍDA A ĽUDSTVO DNEŠKA. Nie málo záujemcov sa pýtalo na túto knižku, kedy by mohla uzrieť svetlo sveta. Nuž, v dnešnej dobe máme veľa práce, nevenujeme sa len tejto činnosti, budeme sa však snažiť, aby mohla byť v rukách čitateľov v prvej polovici roka 2023.

Práve na základe mnohých prosieb záujemcov, uvedieme v niektorých článkoch aj časti, resp. vybrané úryvky z tejto knihy. Bude to pochopiteľne limitovaná edícia a záleží pochopiteľne aj na záujemcoch, aké množstvo bude vyhotovené.



V dnešnom článku sme vybrali zaujímavé rozprávania konkrétnych osôb, ktoré sa v tejto knihe podelia o svoje zážitky a informácie o svojich existenciách v dávnej minulosti v bájnej Atlantíde.

Jednou z nich je pasáž profesorky Merete Matternovej. Nech sa páči.


Kňaz - architekt si spomína ... príbeh napísaný v roku 1988

Prof. Merete Matternová a jej neuveriteľný príbeh


Študenti ju majú radi a poslucháreň je pri jej prednáškach vždy zaplnená k prasknutiu. Mnohí kolegovia sa jej vysmievajú. Merete Matternová však kráča neomylne svojou cestou za láskavým a priateľským svetom. Pôsobila ako profesorka poľnohospodárskych vied na Technickej univerzite v Berlíne a prednášala architektúru a ekológiu v Charlottesville v Spojených štátoch amerických. Teraz pracuje ako riaditeľka Inštitútu pre kozmológiu pri univerzite v Eidhovene.

Narodila sa v roku 1930, vychovala troch synov a bola kedysi vydatá za profesora filozofie. Už ako dieťa cítila silné spojenie s prírodou, pestovala kvety, sadila stromy, kreslila utopické domy a exotické chrámové komplexy. V Cannes obdržala spoločne so svojim kolegom Máriom Samom prvú cenu za model "mesta budúcnosti", pre ktoré medzitým boli vyhľadané geomanticky nosné lokality ako prípadné staveništia vo Virginii, Kanade, Kalifornii, Peru a na Sardinii. Merete Matternová v nasledujúcom rozhovore tvrdí, že jej psychická osobnosť pochádza z vesmíru a svojho času sa stelesnila v Atlantíde. Medzitým mnohými cenami vyznamenaný projekt profesorky Matternovej je údajne iba kópiou z dávnej minulosti. Tieto tvrdenia boli podporené skúsenosťami z reinkarnačnej terapie, ktorá trvala dlhšie než rok.

Merete Matternová, ktorá je považovaná za jedného z duchovných autorov politického hnutia zelených, vedie v Starnbergu skupinu "Zem - Nové storočie". Jej rozprávanie o Atlantíde je skutočne neuveriteľný príbeh.


Tvrdíte, že ste žila v Atlantíde. Sú tieto spomienky rýdzo emocionálne, alebo pre ne máte aj nejaké historické indície?

Učenie o posune kontinentov ponúka dostatočne výkladové poukazy na existenciu prakontinentu, ktorý sa v priebehu dejín tejto planéty rozdelil. Aj dnes sa predsa kontinenty objektívne pohybujú. Nie je ťažké si predstaviť, že počas uvedeného geologického procesu zanikali väčšie a menšie ostrovy. V podstate vychádzam z teórie Josefa Blumircha, odborníka NASA, ktorý preskúmal rôzne indiánske báje a povesti. Podľa tradičného podania Hopijov prebehli doteraz štyri veľké katastrofy, počas ktorých zanikli ranné civilizácie. Zmienené katastrofy môžeme chápať doslova, pretože sú doložené správami a popismi v mnohých starobylých dieloch ako potopy sveta. Po rozštiepení svetového kontinentu - dajme tomu Lemurie - vznikla jedného dňa okolo jazera Titicaca ostrovná ríša. Pri druhom veľkom geologickom posune, spôsobeným kozmickým podnetom - podľa všetkého išlo o náraz veľkej kométy na povrch Zeme, sa odohrali gigantické premeny, ktoré zničili rozsiahle časti Lemurie a zároveň vyzdvihli jazero Titicaca a jeho okolie do nadmorskej výšky, v ktorej ho môžeme dnes navštíviť. Pri tomto procese sa samozrejme existujúca kultúra zmenila. Celá zmienená oblasť však zostala naďalej osídlená a o tisícročia neskôr prežila svoj druhý rozkvet. Došlo k tomu asi pred dvadsaťtisíc rokmi. Ezoterické správy hovoria o rannej, strednej a pozdnej atlantskej ríši.


Ranná ríša bola skôr duchovnej povahy a hmota sa najprv postupne vytvárala. Existujú pre túto teóriu reálne indície?

Teraz skôr zjednoduším zložité ezoterické teórie. Uvádza sa, že zo zaniknutej Lemurie emigrovali jednotlivé etnické skupiny. To bolo pôvodné obyvateľstvo Atlantídy. Potom sa z univerzálnej oblasti dostavili veľmi vyspelé bytosti, ktoré sa doteraz nezhmotnily. Neprileteli, ako sa často tvrdí, v hmotných kozmických lodiach, ale vytvárali svojho druhu duchovnú štruktúru, ,,pole vedomia". Aby sa prispôsobili fyzikálnym zákonom tejto planéty, postupne sa materializovali a - vychádzame z popisu stvorenia sveta vo všetkých národoch - asimilovali sa k pôvodnému obyvateľstvu. Hopiovia nazývajú tieto duchovné bytosti kačinovia. Kačinovia sa spojili s najkrásnejšími pozemskými dcérami, aby s nimi počali deti. Podľa Hopiou je práve tu treba hľadať pôvod súčasnej ľudskej rasy.


Je to teda starý príbeh o bohoch, ktorý neodolali ľudským zvodom. Uviaznutím ducha v hmote sa pravdepodobne do určitej miery oslabili...

Pri značnom zjednodušení by sme to tak mohli vyjadriť. V danej súvislosti mám ale vlastné vízie, o nich by som chcela povedať pár slov.

Zostaňme však ešte u ezoterických výpovedí, v ktorých neustále zaznievajú varovania pred spojením zmienených rýdzo duchovných bytostí s tak trochu ťažkopádnymi pozemskými dcérami. Potomkovia tohoto zväzku boli obyvatelia strednej atlantskej ríše s civilizáciou, ktorá je s dnešnou iba ťažko porovnateľná. Vtedy napríklad ľudia vznikali na základe génovej technológie. A časť súčasných zvierat a rastlín sú chovné produkty tejto epochy, zatiaľ čo iné rastliny, napríklad kukurica, pochádzajú z iných planét. Podľa bájí peruánskych kmeňov sa v druhej vývojovej fáze Atlantídy znovu dostavili zo súhvezdia Plejád duchovné bytosti, ktoré zmiešanému pozemskému obyvateľstvu sprostredkovali ďalej spirituálne podnety a taktiež, aj keď to znie divne - priniesli na našu planétu dinosaury. To je samozrejme pre nás, vedcov, zaujímavá hypotéza a v takom prípade by sme museli Darwinovu evolučnú teóriu založiť ad acta. Klasickí prírodovedci by mali v tomto ohľade ešte mnohé prebádať, pretože v teórii o pôvode života na Zemi si neustále kladieme otázku, ako vznikli tak obrovskí exotickí živočíchovia a ako mohli tak náhle zmiznúť.


Máte vlastné vizionárske spomienky na Atlantídu?

Bola som študentka a neskôr profesorka v Charlottesville. Ako mladá žena som sem vystavila svoje kresby. Oslovili ma mnohí ľudia, ktorí ma na základe vystavených diel jednoznačne identifikovali ako obyvateľku Atlantídy. Zrejme to rozpoznali podľa umeleckého rukopisu mojich prác. Zanedlho som sa pri ezoterickom seminári dozvedela, prečo v určitej epoche Atlantídy bolo všetko organické a ako je možné, že vtedy existovala tak vyspelá kultúra. Pre ezoterikov je určitá forma exotickej architektúry, akú teraz poznáme napríklad vďaka Fridensreichu Hundertwasserovi*, zreteľným poukazom na atlanské spomienky.


Podobný architektonický prístup je najskôr vždy v súlade s prírodou, nie v rozpore s ňou, i s podstatou človeka ...

Biologicky stavať pre mňa znamená pracovať s prírodným materiálom, ako je drevo alebo hlina. Pod pojmom ekologická výstavba si musíme predstaviť etablovaný samozásobovací cyklus v dome alebo meste, zatiaľčo organická architektúra prebieha - podobne ako u raslín a zvierat - podľa prírodných zákonov. V súčasnosti nazývame tento proces bionika. Obyvatelia Atlantídy museli v určitej fáze dposiahnuť tak vysokú úroveň poznania, že nechávali domy rásť. Práve o tom snívajú dnešní bionikovia, že už nebudeme stavať domy, ale skôr, že prostredníctvom nesmierne jemných membrán ovládneme rastový proces, čím vzikne celostný biologický útvar.


Takže domy z rastlín, ktoré rozkvitnú so sympatiou ku svojím obyvateľom?

Ano. A v Atlantíde kvitli po celý rok, pretože frekfencia (kmitočet) medzi rastlinami a zvieratami bola v harmonickom súlade. Ako mladá profesorka som neustále bola vyzývaná k meditácii, aby som si v danom štádiu uchovala čo najviac kreatívnych spomienok na svoje atlanské obdobie. Vždy som bola všetkému novému a nezvyklému veľmi otvorená, ale uvedená hypotéza o mojom pôvode sa mi zdala predsa len príliš veľkorysá.


Potom ste ale zrejme vypočula radu priateľov a v meditatívnom stave ste sa dozvedela viac o sebe i o svojej minulosti?

V tejto dobe som bola poverená prvými prednáškami na univerzite v Charlottesville vo Virginii. Bol mi pridelený uvádzajúci profesor, dvadsaťštyriročný svetlovlasý talian z gréckeho ostrova Samos. To už je sama o sebe pozoruhodná zmes. A práve Mario Sama mi hovoril, že tam všetci muži vyzerali ako on.

Tvrdil, že jeho predkovia pôvodne obývali dunajskú deltu odkiaľ sa vydali na dlhý pochod. Tento muž, ktorý sa mi vzhľadovo veľmi podobal - všade nás pokladali za súrodencov - sa teraz stal mojím kolegom, čo som vnímala ako riadenie osudu. Večer pred prednáškami som vždy trochu meditovala, a keď sme budúci deň ráno spolu prednášali, doplňovali sme sa tak skvele, že sami študenti hovorili o zázraku. Obaja sme sa pristihovali, že myslíme na to isté a prajeme si rovnaké veci. Po dvadsiatej prednáške sme sa o tom porozprávali. Priznal sa, že tiež každý večer leží v posteli a prežíva rovnaké vízie ako ja. Spoločne s ním som pozdejšie navrhla ,,mesto budúcnosti", za ktoré sme obdržali významnú cenu. Dnes sa domnievam, že Mario určite žil v Atlantíde a ja som s ním neskôr proste a jednoducho stretla. Fantasticky sme sa doplňovali, od rána do večera sme spolu spievali a často aj tancovali. Slobodne sme improvizovali - a pri tom sme začali vytvárať model zmieneného mesta. Bola to nesmierne harmonická identita, ktorú sme prenášali taktiež na študentov.

Mario prviedol aj vedcov z ďalších oborov, biológov a fyzikov s novými ideami. Tak vznikol ideálny skupinový seminár. V ňom nestál profesor pred svojimi študentmi, ale skôr všetci spoločne rozvíjali fantastické myšlienky. Podobne by to malo vyzerať aj na mojej budúcej univerzite, ktorej fakulty budú spoločne vytvárať túto novú formu života a zodpovedajúcu integrovanú architektúru. Mario a ja s kolegami sme pestovali kvetiny a stromy, ale taktiež karotku a hrach. S ohromením sme zistili, že rast prebiehal inak, keď sme zmenili piesne alebo keď sme pri speve vytvárali iné vizionárske obrazy. Chápali sme to ako jednoznačný dôkaz, že myšlienky, hudba a jej rytmus ovplyvňujú životné štruktúry. To bolo jadro môjho neskoršieho bádania. Súvisí to do značnej miery s chrámom hudby, ktorý by sa mal stať stredom nášho kozmického mesta.


Bolo to teda tak, Merete, že sa tu obnovili staré atlantské priateľstvá?

Samozrejme. Stačilo, aby sa na mňa Mario iba pozrel, a pocítila som niečo ako elektrizujúce mrazenie, pri ktorom som prežívala vízie podivuhodných krajín a anjelskych bytostí. Bola som vtedy neskúsená a nemohla som vedieť, že tu o sebe dávajú vedieť hlbinné spomienky a Mario funguje ako ich pôvodca. Ako mladá žena som bola vo vzťahu k mužom nanajvýš ostýchavá a nikdy som s nim o tom nehovorila. Ale aj on - aj keď sme sa spoločne a v podstate dôverne venovali hudbe a spevu - bol veľmi zdržanlivý. Boli sme neustále zahalení akýmsi nevysloviteľným a subtilným fluidom. Až na konci jedného prednáškového cyklu sa mi priznal k týmto prežitkom, pričom na mňa veľmi naliehavo pozrel a povedal : "Je to zvláštne. Prežíva to mnoho ľudí, Merete. Akonáhle ma zbadajú, skĺznu do iných úrovní vedomia.". Toto priznanie náš vzťah ešte viac prehĺbilo. Zanedlho som ťažko ochorela. V tejto dobe som prežila strhujúce vízie, ktoré prekonávali všetko, čo si môžete prečítať v tibetskej Knihe mŕtvych. Nechem o tom hovoriť, pretože by nás to odvádzalo od Atlantídy. Počas nemoci som ďalej plánovala mesto budúcnosti a okamžite po uzdravení som získala cenu v Cannes. Veľký architekt Louis Chan z medzinárodnej poroty stál bez mihnutia nad našimi plánmi a plakal. Tvrdil, že nič podobné ešte nikdy nevidel. Pri jeho slovách som mala pocit, že Chan taktiež pochádza z Atlantídy. Stretli sa tu iba ľudia, ktorí si rozumejú.


Za aký projekt ste boli vy a Mario Sama v Cannes vyznamenaní?

Pomenovali sme ho "Solar-City" - "Slnečné mesto". Bola to medzinárodná súťaž s ústredným heslom : "Ako bude vypadať mesto budúcnosti?". Bolo preto potrebné vziať do úvahy aj budúce sociálne štruktúry a navrhnúť nové zariadenia pre spolužitie ľudí. Súťaž bola otvorená pre filozofov, sociológov a botanikov - nebola teda určená výhradne pre architektov. Predbežné projekty zaslalo okolo tri tisíc účastníkov a ja s Mariom sme boli medzi tými, ktorí boli pozvaní k predstavovaciemu rozhovoru. Zo 495 ľudí, ktorí pricestovali do Cannes, sme práve my dvaja vyhrali prvú cenu.


Projekt Slnečného mesta je teda mesto z Atlantídy. Môžeme to chápať ako mesto z minulosti, ktoré sa stáva mestom budúcnosti?

Domnievame sa, že nás proste spojila spomienka na minulosť a že do uvedenej karmickej súvislosti patrí aj Louis Chan. Keby tam bol iný predseda jury, možno, že by sme žiadnu cenu nedostali. Pre niečo také musí mať človek zmysel a on platil za jedného z veľkých mystických architektov nášho storočia o ktorého duchovnom založení som vôbec nepochybovala.


Aká dnes existuje šanca, pani Matternová, že taký projekt, ktorý je momentálne na papieri a môžeme ho obdivovať ako model, bude v našom svete uskutočnený?

Už vtedy som zastávala názor, že musíme proste a jednoducho nájsť zem a osídlencov a všetko postaviť ako sa hovorí "sami za seba", pretože nám žiadny štát nepomôže. Svojho času sme chceli túto ideu realizovať v USA, pretože je tam možné zohnať lacné parcely, domáci obývatelia majú pre podobné projekty pochopenie a nechýba im odvaha prikročiť aj k iným formám života.


"Solar-City" však nebola jediná vízia, ktorú ste vyťažila zo svojej ťažkej choroby. Zažila ste údajne aj zreteľné ekologické projekcie?

V skutočnosti som mala počas spomínanej choroby tak strašné vizionárske zážitky, že som po uzdravení bola mnohom citlivejšia a tieto skúsenosti zo stavu medzi životom a smrťou sa stabilizovali. Zoznámila som sa s Manfredom S., s ktorým som precestovala celý svet. Snažili sme sa vnášať do praktickej politiky filozofie "zelených". Prežívali sme natoľko zásadné vízie, že sme s istotou vedela: "Tak, teraz som v Atlantíde. Pocítila som duchovné spojenie s ďalším jedincom, ktorého som vnímala ako niekdajšieho kňaza, ktorý pre mňa prevádzal zvláštne rituály s kryštáľmi. V totmo živote pôsobil ako fyzik a stále mi hovoril, že nové energia sa bude získavať práve na bázi kryštáľov. Už vtedy vedel, že len pomocou uvedenej novej energie bude možné vyriešiť súčasnú ekologickú krízu. Pretože študoval atomovú fyziku, neúnavne cestoval po celom svete a vyhľadával najvýznamnejších vedcov. Všetci ezoterici tvrdia, že staré pyramídy u Bimini, ktoré v súčasnosti môžete vidieť z lietadla pod vodnou hladinou, vystúpia na denné svetlo. Pre nás to bude znamenať výrazný vedomostný posun, vďaka ktorému sa dozvieme, ako funguje transformácia tejto starej energie. Bolo mi vždy jasné, že ochrana životného prostredia musí byť významnou súčasťou mojich archetiktonických snažení, aby sa podarilo pomocou ekologickej formy energie udržať a zachovať ekosféru tejto planéty. Tak som sa na zámku Weissenstein zoznámila s Manfredom Kagom, ktorý sa venuje skúmaniu kryštáľov.

Teraz sme prenikli k jadru ezoterickej filozofie - všetko pochádza z mora vedomia a prejavuje sa to po kvapkách. Preto taktiež existujú tak rozmanité vízie na túto tému.


Vy teda rovnako zdieľate názor mnohých mystikov, že duch stvoril hmotu a nie že sa hmota v podobe Darwinových evolučných foriem postupne naplňovala vedomím?

Zmienené more vedomia je samozrejme iba obraz. Duch je totiž neviditeľný. Vychádzajme z toho, že tieto kvapky vedomia sú spočiatku v plynnom, potom v kvapalnom a nakoniec v pevnom skupenstve. To sú - nezabúdajte, že ide stále o modelovú situáciu - rôzne stupne vedomia. Každý z týchto transformačných stupňov je hierarchia. Zrazu nám bolo jasné, že uvedené učenie o hierarchii, z ktorého vychádzajú všetky ezoterické tradície, je len iný výraz pre transformáciu hmoty. Znovu som si spomenula na pyramídy, ktoré neodmysliteľne patrili k vonkajšej podobe Atlantídy, a v ktorých bolo uložené všetko poznanie. Neustále sa vynorovalo základné číslo 144, súvisiace s transformáciou a našimi prvkami. Pyramída je pravdepodobne kópia manifestačných stupňov, pričom vrchol predstavuje jednotu a základňa mnohotvárnosť.


Učenie o hierarchii, ktoré sa najrôznejším spôsobom objavuje vo všetkých starých mýtoch a náboženstvách, má teda vedecký základ?

Áno, pretože popisuje jednotlivé stupne ducha pri jeho ceste za hmotou. Za univerzálnosť, ktorú som spoznala v Charlottesville, vďačí väčšina učiteľov ezoterickému ideovému odkazu. Je to neobyčajné miesto, na ktoré som sa tam dostala. Postupne mi začalo byť jasné, že všetko, čo sa zdá v ezoterike neurčité, bolo podľa všetkého svojho času exaktným vedeckým smerom.


Systémom poznatkov, ktoré sa počas najrozmanitejších spoločenských a historických otrasov na tejto planéte nestratili, skôr premenili. Chcete toto poznanie spolu s priateľmi znovu oživiť?

Teraz sa musím mieniť o svojom peruánskom priateľovi Indim, ktorí ma uistil, že jeho indiánski priatelia vizionársky poznajú miesto, kde chcem vybudovať "Solar-City". V ich mýtoch majú bytosti z Plejád pevné a nezastupiteľné miesto ako rýdze a transparentné duchovné osobnosti, z ktorých iba niektoré sa prispôsobili k vtedajším pôvodným obyvateľom. Títo miešanci dokázali v súvislosti so svojimi znalosťami o kryštáľoch produkovať na zemi určitý druh energie, ktorá nie je na iných planétach s odlišnými fyzikálnymi podmienkami mysliteľná a práve ktorá umožnila budovať v Atlantíde pyramídy. Boli to stavebné diela - tak to každopádne tvrdia Indiáni -, slúžiace nestabilným kozmickým dopravným prostriedkom Plejáďanov ako vesmírne čerpacie stanice, u ktorých sa mohli zásobiť pohonnou energiou. Znie to fantasticky a nepochádza to z mojich vlastných vízií.


Na celom svete existujú mnohé mediálne namaľované obrazy, na ktorých vidíme na vrchole pyramíd neidentifikovateľné lietajúce objekty. Vy teda zamýšľate postaviť svoju metropolu budúcnosti v bezprostrednej blízkosti juhoamerických pyramíd?

Ako bolo povedané, je to jedna zo štyroch možných lokalít na tejto planéte. Pokiaľ vychádzame na základe rozprávania indiánov z toho, že návštevníci z Plejád tam taktiež sídlili, určite to nebude zlé miesto.


Fragmenty vašej duchovnej pravlasti sa teda znovu objavujú ako svojho druhu vízie budúcnosti. Mohli by ste mi povedať niečo o záhadných hierarchiách strednej vývojovej epochy Atlantídy?

Aj to má čo činiť s Plejáďanmi a svedectvom mojich indijánskych priateľov. Zvláštni miešanci duchovnej energie Plejád a ľudskej hmoty nemali príležitosť k tomu, aby sa vrátili domov, do svojej vesmírnej vlasti. Indiáni tvrdia, že nehoda na kozmickej lodi spôsobená energetickou štruktúrou, zavinila jej zničenie. Ľudským tvorom počatým "bohmi" nezostávalo teda nič iné ako sa izolovať od ostatných obyvateľov Atlantídy tým, že vybudovali dvojpólovú spoločnosť. Existoval teda svojho druhu panovník, s ním spojená horná vrstva kňazov a dvoranov a potom spoločenská základňa, tvorená tými, ktorí boli už bezvýhradne zajatcami hmoty. Medzi oboma zoskupeniami dochádzalo prirodzene k nezhodám, sporom a stretom, pri ktorých prichádzalo k slovu aj magické vedenie, ktoré sa odovzdávalo v školách pre zasvätených.


Mnohí mediálne odbarení jedinci vykresľujú harmonické obdobie v Atlantíde, vyznačujúce sa rozkvetom ducha, umenia a vedy. Ich správy sa však zmieňujú aj o zásadných konfliktoch?

Atlantis existovala ako štruktúra údajne takmer dvesto tisíc rokov a obsiahla najrozmanitejšie spoločenské spoločenské formy. Doba, o ktorej práve hovorím bola dôležitou prechodnou fázou, počas ktorej sa vymenila atmosféra našej planéty a najrôznejší obyvatelia planéty boli nútení sa stále viac stabilizovať. Pritom stratili mnoho zo svojej podstaty. Týka sa to schopnosti vidieť tretím okom, jasnovidectvo a telepatia prestali byť prirodzenými vlohami a stále zretelnejšie boli viazané na podmienku pozemského života. Až v tretej vývojovej fáze Atlantídy sa duch s konečnou platnosti zmiešal s hmotou a atlantská kultúra sa začala výrazne podobať známym ranným civilizáciám na Zemi. V tejto epoche sa odohrávali mýty o starogréckych bohoch, odrážajúce nespornú realitu.


Ako by ste charakterizovala svoju vlastnú existenciu v Atlantíde?

K presnému časovému určeniu došlo vlastne bez môjho pričinenia. Keď som sa - prebudená vzrušujúcimi letmi v Charlottesville - stále viac otvárala mystickým skúsenostiam, vyhľadali ma mediálne obdarení ľudia najrôznejšieho pôvodu a nezávisle na sebe ma utvrdzovali v tom, že vo mne prebýva starobylá atlantská duša, ktorá žila na tejto planéte naposledy pred sedemdesiatpäť tisíc rokmi. Presvečovali ma o tom, že som pôsobila ako kňaz - architekt, ktorý vedel zaobchádzať s obrovskými kryštáľmi a kameňmi a putoval na veľkých lodiach podzemnými kanálmi. To ma pomerne značne vyviedlo z miery, pretože som si v tomto živote nezriedka pripadala skôr ako muž a oveľa menej ako žena. Povedala som si vtedy: No vidíš, veď ty si teraz niečo ako kozmická žena, pretože si svojho času bola výborným mužom s mocným vedomostným potenciálom! Začalo to vo mne tak intenzívne pracovať, že som niekoľkokrát týchto jasnovidcov vyhodila, pretože som toho mala už po krk. Nachádzala som sa v tomto živote a ako žena som tu do určitej miery musela plniť úlohu muža.


Pokúšala ste sa pomocou reinkarnačnej terapie konkretizovať tieto predsa len neurčité pocity a tvrdenia?

Áno, pokúšala som sa o to. Predtým som sa však zoznámila s Manfredom Haberom*, ktorý vykonáva dôležitú funkciu v NASA a kedysi spolupracoval s Wernherom von Braunom. Počas našich prvých telefonátov mi predstavil budúce projekty NASA a ja som okamžite mala dojem, že som s týmto človekom odjakživa spojená. Ja viem, že to znie neuveriteľne ale keď sme spolu debatovali, videla som jasne svojim vnútorným zrakom početnú zovretú formáciu kozmických lodí. Napadlo ma, že tento Haber by mohol kľudne byť niekdajší obyvateľ Atlantídy. Znovu sa objavil ten nepopísateľný pocit súnaležitosti ako kedysi s Máriom Samom alebo Manfredom Siebkerom. Ten muž sa dodnes sám seba pýta, ako mohol úplne cudzej žene prezradiť všetky tajomstvá NASA. Bol proste a jednoducho úplne "mimo".


Zveril sa vám s tým neskôr, alebo hneď v tej chvíli?

Vlastne počas rozhovoru. Povedal mi, Merete, prečo si mi nezavolala už skôr, prečo si sa neozvala napríklad pred desiatimi rokmi? A ja som mu odpovedala, že som sa venovala ekológii a urbanistike a snažila som sa vyriešiť ekologické problémy. Aj on pracoval na podobných projektoch, ale skôr vo Vesmíre. Zaoberal sa tým, ako by bolo možné premeniť Mars na zelenú planétu alebo v atmosfére Venuše vybudovať ľudské sídla.

Povedal mi do telefónu: "Ach, Meretchen, možno že máš riešenie, premýšľaj o tom predsa." Zatiaľčo so mnou hovoril, pokúšala som sa nakresliť vízie, ktoré sa mi zároveň s jeho slovami zjavovali. Bol to naozaj najpodivuhodnejší telefonický rozhovor, aký som kedy zažila. Natoľko ma znervóznil, že som si povedala: Teraz si v tom musíš zjednať jasno. A tak som zašla za reinkarnačným terapeutom.


Dočkala ste sa počas terapeutických sedení potvrdenia svojich pôvodných vízií?

Len pomaly, tak ďaleko ešte nie sme. Kým som začala s terapiou, znovu som stretla človeka obdareného jasnovidectvom, ktorý ma upozornil na blížiacu sa ťažkú chorobu. Ochorela som vtedy trychinózou a päť týždňov sa pohybovala medzi životom a smrťou. Počas tejto doby - ako tvrdil jasnovidec - som bola vymenená. "Ty už nie si tá pôvodná Merete, uistil ma. Tvoja duša bola vtedy odvolaná.". Žiadny lekár mi už nemohol pomôcť, všetci prorokovali moju smrť. Skutočnosť, že som sa uzdravila, bola skôr zázrak. Stále som prežívala vízie, vyrovnávala sa s mimotelesnými skúsenosťami a v tomto období som sa taktiež rozhodla postaviť chrám hudby. Nasledujúci deň som bola zdravá ako ryba. Lekári hádali, čo sa to mohlo s chorou ženou stať, zničohonič okolo nich totiž pobehovala, akoby jej nikdy nič nebolo.


To znie skutočne fantasticky. Vy teda tvrdíte, že už ste nebola tá istá osobnosť ako na začiatku spomínanej choroby?

Nie, to netvrdím ja, to mi povedal ten senzitívný človek. Do môjho smrteľne chorého tela sa premiestnila vyspelá duchovná bytosť z iných rovin vedomia, aby boli započaté diela dokončené. On to len vizionársky sledoval. Skutočnosť však prekonala všetky očakávania. Pôvodná duša sa vracala občas z miesta, kde bola vlasť duchovnej osobnosti, a sledovala, ako pokračuje realizácia mojich plánov. Áno, tu a tam sa obidve duše do určitej miery vymieňali. Musela som venovať oveľa väčšiu pozornosť svojim snom, pretože v nich som mohla zistiť, kedy som bola skôr Merete a kedy zase ona vyspelá bytosť. Tieto výpovede ma natoľko znervózňovali, že som sa triasla na celom tele. Vedela som, že pokiaľ sa teraz dostanem na psychiatriu, bude to určite z dobrého dôvodu. Zanedlho som sa celkom ukľudnila, pocítila vnútornú spokojnosť a nepozemským spôsobom som sa uvoľnila. V tej dobe som intenzívne spolupracovala na organizácii hnutia zelených s Manfredom Siebkerom, ktorý v nich vystupoval ako kňaz z Atlantídy. Náhle som si uvedomila, že všetci významní tuzemskí aj zahraniční politickí vodcovia - všetci ekologicky zameraní filozofovia - siahajú svojimi koreňmi do Atlantídy.

..............

V niektorých článkoch sa dozviete o príbehoch ďalších ľudských bytostí, ktoré prežili svoje existencie aj v Atlantíde, ako napríklad Penny McLeanová bude veľmi zaujímavo rozprávať o poňatí práva v Atlantíde. Áno, je to tá Penny McLeanová, ktorú mnohí zo staršej generácie poznáte ako vedúcu speváčku hudobnej skupiny Silver Convention ...


© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, máj 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, máj 2022