Po stopách TIBETSKEJ EXPEDÍCIE NACISTOV ...

Pamätáte si na film "Sedem rokov v Tibete" s Bradom Pittom? 

Tlačové agentúry 7. januára 2005 informovali, že Henrich Harrer, legendárny rakúsky horolezec, ktorý bol autorom bestselleru "Sedem rokov v Tibete", zomrel. Po opísaní jeho početných výstupov a ciest autori na záver svojich materiálov trochu rozpačito dodali, že v 90. rokoch sa starší horolezec priznal, že bol členom NSDAP a nejaký čas slúžil v SS. Dlhé desaťročia tieto informácie skrýval. A naozaj bolo čo skrývať. 

V októbri 1933 sa mladý Harrer pripojil k CA, NSDAP stormtroopers, ktoré boli o rok neskôr v Rakúsku zakázané. O následných aktivitách Henricha Harrera v NSDAP sa vie veľmi málo. Ale zachovala sa informácia, že 1. apríla 1938, doslova dva týždne po anšluse Rakúska, vstupuje do SS a bol príkladný esesák. 24. decembra 1938 sa oženil so Charlotte Wegenerovou, dcérou Alfreda von Wegenera, slávneho bádateľa, najväčšieho nemeckého prírodovedca. Medzi gratulantmi bolo aj prianie šťastného rodinného života od Reischsfuhrera SS Heinricha Himmlera. Keďže išlo o národného hrdinu, prvého dobyvateľa nedobytnej severnej steny alpského pohoria Eiger, orgány SS ihneď zostavili rodokmeň nevesty a ženícha, ktorý možno vystopovať až do 1. 1. 1800. Takmer okamžite po svadbe sa vydáva do Himalájí, aby zdolal vrchol Nanga Parbat. Vojna ho zastihla v Britskej Indii, kde bol poslaný do internačného tábora. 

V septembri 1994 sa 14. dalajláma stretol v Londýne so svojimi starými priateľmi, medzi ktorými bol aj Henrich Harrer. Na samotnom stretnutí by nebolo nič pozoruhodné, keby na ňom nebolo prítomných niekoľko bývalých dôstojníkov SS. Okrem samotného Harrera patril medzi priateľov duchovného vodcu aj Bruno Beger, jeden z piatich účastníkov legendárnej expedície do Tibetu, uskutočnenej v rokoch 1938-39. Svojho času ponúkol šéf SS Heinrich Himmler svojmu menovcovi Harrerovi účasť na tomto podniku, ale horolezec, ktorý v tom čase už dobre poznal prácu jej vedúceho Ernsta Schaefera, sa o výskumnú cestu príliš nezaujímal. Harrer ponuku zdvorilo odmietol. Ako vidíte, Tibet ako magnet priťahoval predstaviteľov Tretej ríše a nebola to náhoda. 

Do polovice 20. storočia bol aj pre vzdelaného a osvieteného Európana Tibet absolútne cudzou a nepochopiteľnou krajinou. Z mála všeobecných informácií, ktoré mal k dispozícii, vzišli povrchné závery, ktoré viedli k určitej idealizácii Tibetu. Skôr panovala akási ignorancia.  Všeobecné predstavy o Tibete boli v podstate založené na správach katolíckych misionárov, ktorí posudzovali kultúru Tibetu na základe svojich vlastných skúseností a tieto podnietili záujem o tento vzdialený kút sveta. Posolstvo portugalského jezuitu Antonia de Andradeho vyvolalo akúsi senzáciu. Tibet označil za maximálne rozporuplný - bol to najneprístupnejšia, nazáhadnejšia a zároveň najcudzejšia krajina Ázie a práve tento úsudok bol braný ako základ "mýtu o Tibete", ktorý sa práve formoval.

Filozof Imanuel Kant (1724-1804) vo svojom diele o "O odlišných rasách" zaradil Tibeťanov spolu s Indmi, Sikhmi a Číňanmi pod Hindostanskú rasu a veril, že Tibet sa stane "na čas a po najväčšej revolúcii na našej Zemi útočiskom ľudskej rasy". Veril, že Abrahám bol rodákom z Hindustanu. Kant videl v Tibete zárodočnú bunku celého ľudstva. Odkiaľ vzal zdroje, nie je známe, tieto jeho závery mali hlboký vplyv na mnohých Európanov. Do Tibetu bolo realizovaných viacero expedícií, avšak takmer žiadna z nich nedostala povolenie dostať sa do Lhasy.

Čo nás však zaujíma je, prečo sa v dnešnej dobe veľká časť sveta v duchovnej úrovni prikláňa práve k východným náukam. Skutočne mýtus o hľadaní stratenej mystickej Šambaly patril medzi oficiálne ciele nemeckej expedície? 

Publikované archívne dokumenty o cieľoch nemeckej expedície z roku 1939 hovoria o zložitých vedeckých úlohách, medzi ktorými bol hlavný cieľ: vedecké zdôvodnenie rasovej teórie pánov a otrokov, hľadanie dedičstva prastarej rasy pánov - tzv. Nemeckých Árijcov. 

Beger na základe svojho výskumu dospel k záveru, že Tibeťania zaujímajú medzičlánok medzi mongolskou a európskou rasou, pričom medzi predstaviteľmi aristokracie sa zreteľne prejavujú európske prvky, ale jeho prežívajúcich predstaviteľov (starých Germánov) možno nájsť medzi tajomnými mudrcami Tibetu. Sádrový súbor tibetských tvárí bol zostavený s cieľom identifikovať črty podobné tým Árijcom. Ernst Schaeffer bol ocenený znakom elitnej časti SS "Mŕtva hlava", ako aj mečom zdobeným symbolmi SS. V roku 1942 bol vymenovaný za vedúceho Imperiálneho inštitútu pre stredoázijské štúdiá. V roku 1944 sa v Nemecku začala propagandistická kampaň pod heslom: "Priateľský a tajomný Tibet".

Keď sa Berlín dostal do rúk ruských vojsk, padli materiály inštitútu Ahnenerbe. V 25 železničných vozňoch boli tajné výskumné materiály Inštitútu Anenerbe odvezené do ZSSR. Osud týchto archívov a ich obsah je stále neznámy. Pri absencii prístupu k autentickým archívnym dokumentom a utajovaniu výsledkov nemeckej expedície do Tibetu sa v povojnovom období začali objavovať rôzne špekulácie, okrem iného aj o prepojení nacistov so Šambalou. Dnes nie je možné tieto novinárske "senzácie" vyvrátiť ani potvrdiť bez odtajnenia dokumentov Anenerbeho inštitútu. Zo správ šéfa nemeckej expedície do Tibetu E. Schaeffera je s určitosťou známe len to, že o Šambale v nich nie je ani slovo. Zdá sa, že veľmi že pred ňou nebola stanovená žiadna úloha hľadať Šambalu - hlavným cieľom bola Lhasa a politické rokovania s regentom Tibetu. Nebude to dlho trvať a pravda bude známa. Vlády Nemecka, USA a Veľkej Británie oznámili dátum odtajnenia archívov III. ríše - v roku 2044. Možno tieto dokumenty odpovedia na otázky o skutočných cieľoch nacistickej výpravy v Tibete.

Podľa francúzskych novinárov Louisa Povela a Jacquesa Bergiera bolo jednou z úloh nemeckých expedícií do Tibetu hľadanie úložiska neznámych síl a spojenectvo so starobylým centrom moci - Šambalou. 

Nemci pevne verili, že práve árijská rasa môže uzavrieť dohodu so Šambalou a má sa stať pánom planéty. Je známe, že Hitler bol presvedčený o svojej vyvolenosti a veril, že na východe existuje krajina, kde vládne vyššia moc - Kráľ teroru alebo Vládca sveta, a táto vyššia moc mu pomáha vo víziách a "hlasoch". "Podpísanie paktu s vyššími mocnosťami zmení život na Zemi na tisícročia a dá zmysel teraz bezcieľnemu osudu ľudstva." 

Hitler veril v Šambalu - mesto násilia a moci, ktoré ovláda živly, ľudské osudy a pripravuje ľudstvo na "Prelom času". Uzavretím dohody so Šambalou s prinášaním obrovských ľudských obetí by človek mohol získať moc nad svetom." Historik Lev N. Gumilev v komentári k článku francúzskych autorov L. Povela a J. Bergiera "Akého boha uctieval Hitler" píše: "Fašistickí ideológovia vychádzali zo skutočnosti, že v staroveku na východe vznikla istá krajina Šambala - centrum moci a násilia, ktoré ovláda živly a masy. Kúzelníci - vodcovia národov údajne môžu vstúpiť do mystických spojenectiev so Šambalou, prinášajúc ľudské obete.". 

Podľa vodcov nacizmu masové ľudské obete, ktoré porazili ľahostajnosť "mocností" - síl temnoty, ich prinútili pomôcť darcom. Preto bolo zabitých šesť miliónov Židov a 750 tisíc Rómov, že vodcovia nacizmu v tom údajne videli hlboký magický zmysel. Svoje zverstvá ospravedlňovali vierou v "mocnosti temna", no legenda, na ktorej sa údajne zakladali, bola ovocím a dôsledkom hlbokej nevedomosti európskeho laika dvadsiateho storočia.

A takáto nevedomosť a ovládanie vzdelávanie "mocnými" tohto sveta sa vtesnala aj do zakladania okultných náboženstiev a siekt počas 20. storočia. Jedným a najmä najvýraznejším z nich je teozofia Madame Blavatskej a z nej vyplývajúce ďalšie "učenia" o tajomnej šambale, nutnosti cvičenia jogy, transcendentálnych meditáciách, kryštáloch a ďalších "učeniach", ktoré sa infiltrovali do vzdelávacích inštitúcií v USA a neskôr aj v Európe. 

Michail Demidenko, autor knihy "Po stopách SS do Tibetu", zverejnil dokumenty z archívu SS, ktoré obsahovali materiály o expedíciách SS do Tibetu s cieľom nadviazať priame rádiové spojenie s magickým centrom v Lhase pre Führera. Komunikovať s Najvyššími neznámymi silami, aby ste vyhrali boj o svetovládu. Dokumenty nacistickej expedície do Tibetu v roku 1939, ktorú viedol E. Schaeffer v počte 12 osôb, naznačujú, že medzi Berlínom a Lhasou bolo nadviazané rádiové spojenie. 

Západný výskumník Bronder tvrdí, že spojenie medzi Hitlerom a tajnou sektou temných lámov v Lhase malo "nadprirodzenú diabolskú moc". 

Ako je to teda dnes? Aké je prepojenie východných učení so sektami New Age a fašizmom?

Nakoľko ste sa mnohí na nás obracali opakovane s prosbami o rozkrytie tejto témy, týkajúcej sa fanatického záujmu Hitlera, Himmlera a ďalších nacistických pohlavárov o temné učenia v Tibete, najmä o okultizmus, mágiu, čiernu mágiu a jej zneužitie pre ovládnutie celého sveta, budeme sa jej postupne venovať v ďaších článkoch.  

... pokračovanie nabudúce ...

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, november 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, november 2022