OHLIADNUTIE SA ZA ATLANTÍDOU ...

15.07.2022

Na základe záujmu ľudí, ktorých fascinuje dávna história ľudstva, sme pripravili tento článok, ktorý poukazuje na nami pripravovanú knihu spolu s ďalšími autormi Atlantída a Ľudstvo Dneška. Nevychýlil nás ani ďalší škandál Čaputovej, úbohosťou a obmedzenosťou jej vlastný, samozrejme podporovaný vojnovým štváčom Korčokom. Čo by sme my robili, keby nám na Slovensku nevytvárali bezvýznamné a prázdne udalosti im ekvivalentné bytosti. Od nudy by sme sa asi zbláznili :-)

Veci sa čistia, na Srí Lanke vládnych grázlov ľudia upratali, čudný Borisko v Anglicku skončil, Draghi je taktiež zrejme v troskách. Skazené elity postupne končia ... a na Slovensku to nebude inak ... Ale čo potom? Máme koncepčnú víziu do budúcna "TU a TERAZ"?


Fenomén bájnej Atlantídy je bez najmenších pochybností existenčnou etapou života na Planéte Zem v dávnej minulosti, ktorá nesie pre dnešné ľudstvo konkrétne odkazy. Pre niekoho možno áno a pochopiteľne pre niekoho vôbec nie. Je to na slobodnej vôli každého jedinca, čo si vyberie. Okrajove môžeme naznačiť, že podľa našich zdrojov poznania vrátane duchovných a pochopiteľne nielen našich zdrojov, bolo o Atlantíde vydaných na Zemi viac než 25 tisíc kníh a spisov. Samozrejme, že údaje sa stále spresňujú a čo je dôležité, výskum tejto epochy už podporujú aj niektoré vedné disciplíny, dokonca skvelo aj ich trandisciplinárne prepojenia.

Pokiaľ sa chceme ohliadnuť za Atlantídou môžeme sa oprieť aj o jedno z Platónových knižných diel Timaios a Kritias. Táto kniha priniesla vášnivé polemiky medzi historikmi staroveku, znalcami antiky a vyspelých pozemských civilizačných kultúr. Veľmi bohaté diskusie viedli medzi sebou napríklad aj samotný Platón a Aristoteles o to viac, že Aristoteles bol Platónov niekdajší žiak.

V roku 1926 vydali J. Gattefoss a C. Roux prehľad atlantologickej literatúry, ktorý značne presahoval 1700 titulov. Na konci druhého milénia bolo v depozitoch svetových knižníc evidovaných viac ako 2500 kníh na tému Atlantídy.

Počas kataklyzmy na Planéte Zem v roku 9 564 pred n. l., ktorá je antickými historikmi stotožňovaná s Oxygovou potopou, bola zničená Atlantída (presnejšie povedané jej posledné časti) a Tritonské jazero sa z väčšej časti vylialo do Stredozemného mora, približne v oblasti dnešného Tuniska. Podľa bádateľa B. Tollerata, je dnešná Sahara bývalým dnom Tritonského jazera, ktoré na svojich mapách arabskí geografovia označovali menom Bahr Attala (Veľké jazero Atlasu). Na tejto skutočnosti sa zhoduje mnoho bádateľov, podložená je aj podľa starých dobových máp. O tom ešte budeme písať.


Keď sa vrátime k vyššie spomínaným dielam Platóna, v jednom dialógu hovorí Timaios napríklad o tom, že po zničenej Atlantíde je more neprístupné plavbe "pre vysoko k povrchu nakupené bahno, ktoré vytvoril klesajúci ostrov". Tu môžeme spomenúť, že obrovskú prácu v oblasti duchovného bádania v súvislosti s Atlantídou realizoval známy americký jasnovidec Edgar Cayce ale aj talian E. Siragusa. Obaja sa zhodovali napríklad na mape z jasnovidného videnia, ktorá korešponduje aj presvedčivými dôkazmi aztéckeho obrázkového kódexu Codex Boturini a taktiež s dielom mayského kodexu Codex Tro - cortesianus (inak známeho aj ako Madridský kódex). Podrobné rozbory a citáty textov prinesieme v už spomínanej pripravovanej knihe.

Podobne je na mieste spomenúť aj ďalšie historické zdroje poznania a spisy, týkajúce sa Atlantídy. Jedným z veľmi vzácnych spisov, za ktorý sme vďační je Lhasský manuskript, pochádzajúci z Lhasskej Pottaly (Tibet). Preklad jeho konkrétnych častí prinesieme taktiež. Existenciu Atlantídy potvrdzuje aj papyrus, ktorý bol nájdený v hrobke faraóna Ramsesa III. z 20. dynastie starovekého Egypta. Okrem iného sa v ňom píše, že Zem Aalu (Aaru), bola ostrovom moreplavcov červenej rasy s hlavným mestom Basilea. Asi 500 rokov pred zánikom tejto krajiny, sa presídlila časť kňazov a mágov vedená Thowtom do Egypta a založila tu kráľovskú dynastiu Sokolov.

Platónove informácie sú veľmi poctivo podložené na základe zapísaných svedectiev viacerých očitých svedkov (Procles, Crantor) o existencii zlatého obelisku v tvare pyramídionu a dvoch kamenných pylónov v saiskom chráme bohyne Neith, na ktorých nechal Thowt vyryť v tajnom kňazskom jazyku celú históriu Atlantídy a jej skazy. Kópie týchto kamenných pylónov existujú a boli umiestnené v jednom chráme v zemi Siriad (historická Sýria).


Jedným z prvých svedkov zmienených velekňazom Psenophiom z Heliopolského chrámu boha Re, bol Manethó Heliopolský, ktorý písal po grécky. Tento kňaz Heliopolského chrámu, použil informácie uvedené na pylónoch vo svojom diele ... pojednanie o histórii Egypta od praveku až do roku 323 pred n. l., ktoré bolo známe pod názvom "Egyptské pamätihodnosti". Fragmenty Manethovho diela sú starostlivo uchované aj v súčasnosti, hovorí o nich napríklad aj Eusebios z Caesareja vo svojich Kronikách.

Krížovú kontrolu Platónových a Solónových informácii potvrdzuje taktiež Eudoxus z Knidu, ktorý na Platónove doporučenie pobýval asi 18 mesiacov na stáži práve v Heliopole. Ďalším očitým svedkom bol Platónov súčasník, grécky geograf zo 4. storočia pred Kristom Scylax z Caryandy. Synkella (Chronicon vetus) taktiež potvrdil Solónove správy a doplnil svoje informácie o zásadnú vec, podľa ktorej zápisy Thowta vyryté na pylónoch preložil syn druhého Herma menom Agathodaemon, do všeobecnej reči Egypta. Preklady boli uložené v tajnej knihovni saiského chrámu. Syrské kópie pylónov na vlastné oči videl aj Josephus Flavius. Podrobne rozoberieme tieto dôkazy v našej pripravovanej knihe.

Mimoriadne vzácne informácie poskytujú aj ruskí bádatelia, z ktorých je významné spomenúť Georgija Sidorova, ktorý sa veľmi podrobne venoval tejto téme na základe veľmi dývnych textov a spisov, nevynímajúc skvelého Nikolaja Levašova (ktorého jednu z kníh taktiež pripravujeme).

V rámci podmorskej archeológie môžeme poukázať na dokument z roku 1959 s názvom "History Of the Golden Age", v ktorom uviedol Dr. J. M. Valentine s kolektívom podmorských archeológov, že v šefle okolo ostrova Biminy v karibiku, našli viac ako 30 lokalít obsahujúcich artefakty architektonického charakteru, predovšetkým vysoké stĺpy s koncentrickými špirálovitými motívmi, dlaždené cesty, pravouhlé budovy, kanály, umelé kruhové štruktúry a trosky chrámových stavieb. Stena pri ostrove Biminy, ktorú našiel v roku 1968 J. V. Manson má dĺžku asi 700 metrov a je zhotovená z kvádrov o rozmeroch 3 x 4 x 1,5 m. Jej existenciu o niečo neskôr potvrdil aj P. Cousteau (syn podmorského bádateľa a konštruktéra Y. Cousteana), kedy boli nájdené aj obrovské kamenné preklady na stĺpoch.

V roku 1968, pri prelete ponad Bahamské ostrovy, videl pilot jedného súkromného lietadla na potopenom šelfe asi 80 km severne od ostrova Andros a 240 km východne od Biminy opracované kamenné bloky pravidelného tvaru a kamenné stĺpy. Britský učiteľ E. Sykes sa mnoho rokov zaoberal štúdiom fenoménu Atlantídy a vytvoril podrobnú reflexiu v bájkach domorodcov karibskej oblasti. Svojou analýzou určil, že v potopenom údolí neďaleko Biminy sa má nachádzať staré atlantské mesto menom Murias, so zasvätením bohovi Bennovi a Minovi. Vo východnej časti atlantského šelfu mali údajne existovať ďalšie prastaré mestá Fallias, Gorias a Finias.

V írskych ságach sa taktiež hovorí o týchto mestách vo vzťahu k jednej vlne obyvateľov ako aj o mestách, ktoré pohltilo more. Mnohí podmorskí archeológovia ako D. Rebikoff, B. Donato realizovali podrobný výskum, ktorý potvrdil vek týchto trosiek a odhadli ho na 12 000 rokov.  


Reuters vydal 6. decembra 2001 správu, že v júli roku 2000 našli neďaleko západného výbežku kubánskeho poloostrova Guanahacabibes kanadskí podmorskí archeológovia v hĺbke asi 630 metrov ruiny rozsiahleho mesta nazvaného Lost City Ruins Under Caribean. Pomocou skenovacieho sonaru zistili rozsiahlu rovnú plochu pokrytú pravouhlými ostro rezanými blokmi, polkruhovými a pyramidovými stavbami. Pomocou malej ponorky bez posádky určili približnú veľkosť tejto umelo vybudovanej plochy na 7, 7 štvorcových míľ. Podrobné správy o týchto výskumoch a nálezoch megalitických ruin na podmorskom šelfe západne od Kuby podávajú aj bádatelia A. Collins a L. M. Howe. Rozvedieme to v knihe.

6. júla 1997 na tlačovej konferencii prehlásil prezident Egyptologickej spoločnosti v Miami na Floride, že na šelfe Biminy boli objavené ruiny 12 000 rokov starého chrámu megalitickej architektúry, architektonicky veľmi blízke podobných stavbám v Egypte, na Yukatane, v Peru, Írsku, Škandinávii a neďaleko Japonska. Ruiny japonských chrámov boli objavené v marci 1995 na šelfe ostrovov Kerama, Yamaguni a Aguni v oblasti súostrovia Rjúkjú, juhozápadne od Okinawy v hĺbke 6 až 30 metrov. Atlantskej architektúre veľmi blízka monumentálna stavba z granitových blokov je 7,2 metra vysoká a 27 metrov dlhá a nachádza sa v hĺbke 30 metrov. Uvedené to bolo v článku F. Josepha (Japan's Under-water Ruins, Atlantis Rising, č. 13, rok 1999).

Obrovský rozsah rozlohy Atlantídy a jej jednotlivých častí podľa podmorského sovietskeho výskumu, potvrdzuje výskumná skupina archeológa B. Asturova. V roku 1981 jeho expedícia objavila afinitné stavby na západoeurópskom a západoafrickom šelfe. Išlo o trosky rozsiahleho mesta asi 700 km západne od brehov Portugalska. Samotný areál chrámu s mnohými troskami stĺpov s rýhovaným reliéfom mal plochu viac ako 2 hektáre. Obrovské nálezy boli zistené pri Gibraltare, medzi Casablankou a ostrovom Madeira, ktoré jednoznačne preukazujú existenciu mimoriadne vyspelej civilizácie.

Keď sa pozrieme na niektoré antické pramene a veľmi vzácny Bönnský manuskript, jeho traktáty a letopisy (pochádzajúce z tibetského kláštora Bonn-po) a na diela autorov H. P. Blavatská, T. Lobsang Rampa, Prokles, Pausanias Periegetes, tieto opäť hovoria o existencii siedmich atlantských ostrovov. Staroveký historik Marcellus vypočítava dokonca desať ostrovov Atlantídy (tri veľké a sedem malých).


Keď sa pozrieme na dávne mapy v súvislosti s Atlantídou, nachádzame taktiež klenoty. Kartograf, hlavný knihovník a správca Alexandrijskej bibliotéky Erastothenes, vypracoval výnimočnú mapu, ktorá bola neskôr ukoristená Rímanmi z Alexandrijskej bibliotéky, po dobytí Alexandrie Caesarom. Následne ju odviezli do Ríma, kde nakoniec skončila v depozitoch povestnej Vatikánskej knihovne. Vo Vatikánskej knihovni ju neskôr objavil jezuita A. Kirscher a použil ju pre rekonštrukciu Atlantídy vo svojom veľmi rozsiahlom diele Mundus Subteraneus, spísanom v roku 1665. Podrobné rozbory a detailné zobrazenie Erastothenovej mapy nájdete v našej knihe, podobne aj ďalšie mapy, ktoré boli v súvislosti s Atlantídou vytvorené. 

Tu je na mieste určite spomenúť významnú ľudskú bytosť J. R. R. Tolkiena, ktorý vo svojich vzácnych dielach Silmarillion - Mýty a Legendy Stredozeme, Akallabéth, približuje detailne obdobie Atlantídy a taktiež sú to Tolkienove mapy strateného ostrova Númenor, je možné nájsť v jeho knihe Nedokončené príbehy.  

Čo sa týka obdobia Atlantídy, jej prapočiatky siahajú na základe prastarých textov zachovaných v kláštoroch v Tibetskej Lhasse a ďalších zdrojov poznania až do obdobia 1 až 1,5 milióna rokov pred n. l.. Obdobie najvýznamnejšieho rozmachu tzv. Atlantskej ríše trvalo nie menej ako 200 tisíc rokov až do definitívneho zániku posledných častí Atlantídy ako ostrovnej ríše v roku 9 564 pred. n. l. 

Systémová analýza a rozbory príčin skazy Atlantídy budú podrobne rozvedené v knihe, nakoľko Atlantída prechádzala rôznymi vývojovými štádiami.

Kniha by mala mať charakter systémovej analýzy prienikov duchovných, fyzických a vedeckých zdrojov poznania, cca 450 strán formátu A4 (zrejme bude mať viac dielov). Ide o značné množstvo informácii a dôkazov, ktoré sústavne doplňujeme a spresňujeme. Vychádzame totiž z niekoľko desiatok tisícov strán spisov a textov, nehovoriac o tibetských zdrojoch s náročnými prekladmi a pod.. Samozrejme naznačíme aj odkaz Atlantídy pre dnešné ľudstvo, čo je potrebné pochopiť. 

Pokiaľ máte záujem o túto knihu, môžete ho označiť na stránke, postupne budeme evidovať záujemcov. Predpoklad vydania knihy je na prelome rokov 2022 / 2023. Ďakujeme :-):-)



© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, júl 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, júl 2022􏰗􏲇􏲍􏱩􏰲􏰳􏰋 􏰲 􏰍􏰑􏰐