Karel Čapek: "Svět si nežádá více obětí, ale více objetí."

Všetci by sme mali v hĺbke svojich sŕdc nechať rozkvitnúť myšlienku Karla Čapka. Máme totiž v sebe tú schopnosť a možnosť, žiaľ mnohokrát je tak hlboko ukrytá, až je svojim charakterom latentná.

Je čas ukončiť tregédiu, ktorá sa vlečie Slovenskom už viac ako 2 roky. Tragédi v hlavnej úlohe ako politické elity na čele s absolútne skrachovanou existenciou Čaputovej, majú skutočne svoje miesto na smetisku dejín. Je úplne jedno, ako sa dostali do vlády, tam, kde sú, skutočne je to momentálne jedno. Je stratou času rozoberať a debatovať o tom, že sme nepoučiteľní (česť výnimkám), že volíme politikov z pomsty alebo zo žartu, teda infantility osobností s volebným právom. 

Výsledky sa dostavili a situácia je totálna katastrofa. Nepoznáme človeka na Slovensku a ani v zahraničí, ktorý by nám povedal niečo iné. Doslova niektorí hovoria: "Ste (česť výnimkám) aj s vašimi politikmi a prezidentkou ako cirkusanti, ktorí sú nielen neschopní a hlúpi ale aj bez cti, sebaúcty a ľudskej dôstojnosti. Ste úbohí, môžete sa hanbiť, kam ste to dopracovali, koho ste to zvolili do vlády. Zničili vás. Ste ako posledná spodina na Planéte Zem. Ale koniec koncov aj inde okolo vás v Európe je to rovnaká čvarga v politike.".

Toto počúvame najmä od zahraničných priateľov. Takto vnímajú úroveň na Slovensku. Niet pochýb o tom, že potrebujeme minimálne 30 rokov na to, aby sme sa pozbierali. To v lepšom prípade.

Niekedy nám to pripadá až tak, že sa dokonca máme báť podporovať mier. Doslova. Na Slovensku sú už pomaly šikanovaní ľudia, ktorí nechcú vojnu. Ukrajina, stále opakujeme je potrebný ZMIER. Nezabúdajme ale na fakt, že najväčší konflikt v súčasnosti na Zemi je v Jemene, kde sa arabská koalícia pod vedením Saudskej Arábie a podporovaná Spojenými štátmi dopúšťa neuveriteľných zverstiev a vojnových zločinov, pri ktorých zahynulo už 400 000 ľudí. A Slovensko? Nedodávame tam náhodou zbrane aj my zo Slovenska? Takíto sme my hrdinovia, etické a mravné vzory?

Ako sme napísali, tu už aj za to máme mať pocit viny, že túžime po mieri. My jednoducho aj s našimi deťmi nechceme žiť v štáte, ktorý je zmilitarizovaný. Je nás mnoho, ktorí tvrdíme tento názor. Sme občanmi štátu alebo skutočne ide už len o karikatúru, ktorá je svojim charakterom vazalská provincia? Sme poskokom impéria, ktoré je v úpadku, no aj tak kope. Schopnosť myslieť tvorivo, celistvo, komplexne, múdro, kultúra kultivovaného dialógu na Slovensku absentuje. Vystriedal ho hlúpy a nízky lynč s nábehom na občiansku vojnu.

Možno sa raz dožijeme, že povolanie a poslanie učiteľ bude jedným z najprestížnejších. Vzdelanie sa stane nielen plytkým titulovaním pre ničotnú prestíž. Namiesto vzdelávania, ktoré je často zbraňou bez múdrosti a tepla Srdca, veríme, že príde z vnútra Ľudských bytostí rýdzosť etiky, mravnosti a tvorby nových cností vo výváženosti s vedecko - technickým rozvojom, ako jediným možným predpokladom evolúcie a vzostupu Vedomia. Veríme, že Mier sa stane hodnotou, ktorá sa tvorí, chráni a zveľaďuje sústavne, nie humpľuje. 

Spravodlivosť a pojem cti, sebaúcty, lásky, významu krásy, túžba po Pravde, vznikajú v našich ľudských vnútrach, inak ju pri ich absencii nahradí vždy totalitný režim ako systém zvonku. Poučíme sa už niekedy? 

Nech čistá túžba po mieri, Odvaha a Nádej preň žiť a tvoriť vždy horia v našich srdciach.

I keď svetelné systémy v duchovnom pozadí sveta pracujú na očiste od temných nánosov aj na Planéte Zem (deep state, nacizmus a iné), my Ľudské bytosti (každý jednotlivec) sa v prvom rade musíme zamerať na svoju vlastnú aktívnu očistu a morálny postoj, ktorým obstojíme ako opora pre priaznivý vývoj priamo v hmotnom svete.

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, marec 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, marec 2022