FIDEL CASTRO ... KUBA má sviatok

13. august ... tento deň je pre Kubu významným sviatkom, dátum narodenia Fidela Castra, pripomenieme si teraz túto významnú bytosť ...

Ešte ako školák sa Fidel rád venoval športu a aj v ňom vynikal. Bol dobrý v atletike, basketbale a stolnom tenise. Tiež nadhadzoval v baseballe, no nikdy neprejavil záujem stať sa profesionálnym športovcom. Aj v dospelosti bol však veľkým fanúšikom baseballu – kubánskeho národného športu.

Castro v roku 1945 nastúpil na právnickú fakultu Havanskej univerzity a štúdiá dokončil v roku 1950. Počas štúdií sa zapojil do politických aktivít študentov a do protestov. V roku 1950 Castro spolu s dvomi ľavicovými kolegami založil právnickú spoločnosť, ktorá sa zameriavala na pomoc chudobným občanom. Ako právnik pracoval do roku 1952, zatiaľ čo sa stále zaujímal o politiku."

Celým menom Fidel Alejandro Castro Ruz sa narodil 13. augusta 1926 v meste Birán v provincii Oriente na Kube. Jeho otcom bol Španiel Ángel Castro y Argiz, ktorý mal okrem manželky a piatich detí aj mimomanželský vzťah s Linou Ruz González , s ktorou mal sedem detí. Ángel a Lina sa vzali v roku 1940 a o tri roky neskôr uznali Fidela za svojho legitímneho syna.

Prvé štúdiá absolvoval vo vidieckej škole v Biráne, kde sa naučil čítať a písať. V štúdiu pokračoval na Colegio de La Salle, kde ho spolužiaci šikanovali pre jeho bastardský pôvod a nepokrstenie. V roku 1945 ukončil bakalárske štúdium literatúry na Colegio de Belén.

V tom istom roku vstúpil na Havanskú univerzitu, kde študoval sociálne vedy a právo a v roku 1950 promoval ako právnik. Počas týchto rokov sa podieľal na univerzitnej politike, najprv ako zástupca kurzu a potom ako prezident Dominikánskeho prodemokratického výboru študentskej federácie. Zorganizoval neúspešnú inváziu s cieľom zvrhnúť dominikánskeho diktátora Leónidasa Trujilla, po ktorej musel odísť do exilu v Mexiku. Po návrate na Kubu ho pravoslávna strana navrhla ako kandidáta na poslanca pre voľby v júni 1952.

Po prevrate v marci 1952 Castro založil tajnú skupinu nacionalistickej a antiimperialistickej ideológie, ktorá sa rozhodla ukončiť Batistovu diktatúru. 26. júla 1953 sa Castro spolu s ďalšími 134 partizánmi pokúsil zaútočiť na kasárne Moncada v Santiagu de Cuba. Ale pokus zlyhal, takže bol uväznený. Bol postavený pred súd, v ktorom sa obhajoval. Bol odsúdený na 10 rokov väzenia, v roku 1955 bol amnestovaný a odišiel do exilu v Mexiku. Tam založil Hnutie 26. júla a naplánoval inváziu na ostrov.

Na palube jachty Granma Castro tajne zakotvil na Kube koncom roku 1956. Po konfrontácii s Batistovou armádou vstúpil spolu s dvanástimi partizánmi, ktorí prežili, do Sierra Maestra. Tam založili svoj základný tábor a získali podporu miestnych farmárov. O dva roky neskôr Castro viedol dobytie mesta Santiago de Cuba. Odtiaľ spustil ofenzívu, ktorá prešla ostrovom z východu na západ, podporovaná Camilo Cienfuegos, jeho bratom Raúlom a Argentínčanom Ernestom "Che" Guevarom 1. januára 1959 revolučné armády triumfálne vstúpili do Havany , deň potom, čo Batista podpísal svoju rezignáciu a opustil krajinu.

Po uchopení moci sa ujal funkcie premiéra dočasnej vlády. Spočiatku udržiaval dobré vzťahy so Spojenými štátmi. Po sérii vyvlastnení zahraničných spoločností však Eisenhowerova vláda vyhlásila ekonomické embargo na kubánsky režim. Odvtedy bol jej vzťah so severnou krajinou antagonistický, najmä po neúspešnej invázii v Zátoke svíň v roku 1961, po ktorej posilnila svoje vzťahy so Sovietskym zväzom. Potom viedol prijatie marxizmu - leninizmu a nastolenie socialistického štátu.

V roku 1962 dovolil Sovietom inštalovať raketové rampy na kubánskej pôde; Tak vypukla raketová kríza, počas ktorej vyzval sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova, aby neustúpil tlaku amerického prezidenta Johna F. Kennedyho. Po prekonaní krízy a zaistení prežitia revolúcie Castro presadzoval odstránenie hladu a podvýživy, rozšírenie základného vzdelania a univerzálnosť zdravotnej starostlivosti. Druhou stránkou týchto úspechov bolo diktátorské uplatňovanie moci, ktoré nerešpektovalo politický pluralizmus a individuálne slobody. Z hľadiska zahraničnej politiky hral vedúcu úlohu v Hnutí nezúčastnených krajín a presadzoval podporu socialistických režimov Angoly a Etiópie.

Fidel mal jedenásť bratov, z ktorých bol Raúl najbližší a ten, ktorý ho vždy bezvýhradne podporoval. Jeho sestra Juanita mala po triumfe revolúcie významnú úlohu, pretože mala na starosti plánovanie výstavby škôl a nemocníc. Dve manželky ... Fidel mal dve manželky: Mirtu Díaz - Balart, s ktorou bol ženatý v rokoch 1948 až 1955, keď sa rozviedli; a Dalia Soto del Valle  ktorá bola jeho milenkou od roku 1961 a s ktorou sa oženil v roku 1980. S Mirtou mal jedno dieťa a s Daliou päť, všetkých chlapcov. Niekoľko detí splodil aj mimo manželstva. Z nich je najznámejšia Alina, ktorá utiekla z ostrova, usadila sa v Spojených štátoch. Zdrvený viacerými chorobami v roku 2011 odstúpil zo svojich funkcií a všetky právomoci preniesol na svojho brata Raúla.

Prežil viac ako 600 pokusov o atentát. Americká Ústredná spravodajská služba (CIA), ako aj kubánski exulanti, sa viackrát pokúsili zavraždiť Fidela Castra. Americká vláda v tom čase kubánskeho vodcu považovala za hrozbu pre národnú bezpečnosť a za prisluhovača Sovietskeho zväzu. Niektoré z pokusov boli skutočne bizarné ... Tým snáď najznámejším pokusom o zvrhnutie vlády a prvým pokusom o atentát na Castra bola invázia v Zálive svíň v roku 1961. Ďalší pokus o atentát sa odohral v roku 1960, keď CIA otrávila škatuľku Castrových cigár, no tie sa k nemu nikdy nedostali. Nemecká špiónka Marita Lorenz bola Castrovou milenkou, ktorú CIA najalo, aby otrávila Castra. Ona si to však v poslednej chvíli rozmyslela. Bizarnou udalosťou bolo aj odmietnutie kubánskeho úradníka spolupracovať so CIA. Američania totiž plánovali Castra zabiť prostredníctvom striekačky naplnenej jedom v guľôčkovom pere. Nemenovaný úradník mal toto pero podať Castrovi, no odmietol to urobiť, lebo si myslel, že CIA by určite vedela vymyslieť aj niečo sofistikovanejšie. Posledný pokus o atentát sa mal odohrať v roku 2000. Pod pódium, kde mal Castro prednášať, mali byť umiestnené výbušniny. Aj keď si mnohí želali jeho smrť, bol ochraňovaný vyššími silami z hora. Mimochodom, vedeli ste, že Fidel je na horúcom zozname dostať sa do Guinnessovej knihy rekordov nielen ako človek, ktorý prednášal najdlhšie prejavy nasej histórie ale aj ako človek, na ktorého bolo spáchaných najviac neúspešných pokusov o atentát?

Bol najdlhšie vládnucou hlavou štátu Fidel Castro bol najdlhšie vládnucim nemonarchistickým politickým lídrom v histórii. V roku 1959 jeho revolučné hnutie zosadilo vládu diktátora Fulgencia Batistu a Castro sa ujal dočasnej kubánskej vlády. Vytvoril komunistický štát, na ktorého čele stál až do roku 2008 – vládol 49 rokov a 62 dní. Medzi rokmi 1959 a 1976 bol Fidel Castro kubánskym premiérom a medzi rokmi 1976 a 2008 prezidentom Kuby. V roku 2008 sa najmä kvôli zdravotným ťažkostiam rozhodol odísť z kancelárie prezidenta.

Fidel navštívil mnohé krajiny, no zavítal aj na Slovensko ... V máji 1972 sa kubánsky premiér Fidel Castro vydal na dvojmesačné turné po vybraných afrických a európskych krajinách. Navštívil Guineu, Alžírsko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko, východné Nemecko, vtedajší Sovietsky zväz a aj vtedajšie Československo. V oblasti Slovenska sa zdržiaval najmä v Bratislave, ale aj v Nitre, v Starom Smokovci vo Vysokých Tatrách, ktoré mu vraj veľmi učarovali, kde bol poľovať na kamzíky a sprevádzal ho aj Pán Karol Kuna jeden z "preživších" slovenských veteránov. Partizán, ktorý bojoval za našu slobodu.

Otec mu dal v 15stich kubánsku cigaru ... Keď mal Fidel 15 rokov, jeho otec mu po prvýkrát dal cigaru. Kubánske cigary fajčil 44 rokov. Cigary a občas aj cigarety fajčil iba s jednou prestávkou až do veku 59 rokov. Počas revolúcie si však dal od fajčenia pauzu – povstanie roľníkov a hnutie proti cigarám viedlo k zníženej produkcii tabaku a keďže Castro chcel ukázať svoju solidaritu, tak prestal fajčiť.

Fidel Castro zomrel 25. novembra 2016 v Havane vo veku 90 rokov. Predpokladá sa, že dôvodom jeho smrti bolo zlyhanie srdca. Jeho telo bolo spopolnené a jeho pozostatky boli uložené na cintoríne Santa Ifigenia v Santiagu de Cuba.

Priateľstvo s Ernestom Hemingwayom :

Musím spomenúť aj to, že Ernest Hemingway a Fidel Castro sa prvýkrát stretli 15. mája 1960 a udržiavali medzi sebou priateľstvo, ktoré však netrvalo dlho. Historický moment, sa odohral v Marina Barlovento - na západe Havany a dnes nesie spisovateľovo meno - keď Castro vyhral individuálnu veľkú cenu XI. Medzinárodného turnaja v rybolove.

Existujú svedkovia a fotografie stretnutia, z ktorých jedna bola reprodukovaná miestnou tlačou a zobrazuje 32-ročného Castra v olivovo zelenej uniforme ako sa rozpráva so 62-ročným Hemingwayom s bielymi vlasmi a bradou. Castro desiatky rokov uchovával vo svojej pracovni v Paláci fotografiu, na ktorej nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, zobrazuje obrovského plachetníka s venovaním: "Dr. Fidelovi Castrovi , v mene priateľstva od Ernesta Hemingwaya."

Castro držal v súkromí priateľstvo so spisovateľom. Podľa menovaného Alfonsa, Hemingway dostal tlak zo strany severoamerického veľvyslanectva, aby odišiel a odvolal verejné vyhlásenia o sympatiách pod hrozbou, že bude považovaný za "zradcu".

"Úprimne som obdivoval jeho smäd po dobrodružstve," povedal Castro ako 83 ročný a v rozhovore dodal, že niektoré z jeho románov čítal "viac ako raz" vždy pred spaním a že " Komu zvonia do hrobu " (román amerického spisovateľa Ernesta Hemingwaya z roku 1940). Opisuje príhody Roberta Jordana, mladého Američana, člena Interbrigády, spolupracujúceho s republikánskou partizánskou skupinou počas Španielskej občianskej vojny. Bol jeho manuál pre partizánske boje v Sierra Maestra.

Fidel Castro sa chcel ešte s Ernestom Hemingwayom stretnúť, ale zasiahla ho správa o jeho smrti, hovorí sa, že sa zastrelil. V celej rodine vládli psychické problémy. Otec Ernesta sa zastrelil v roku 1928, samovraždu spáchali aj dvaja jeho súrodenci Ursula a Leicester. Dvaja synovia spisovateľa sa liečili na psychiatrii a jeho vnučky Marguaux a Lorian museli podstúpiť odvykaciu kúru. Matka Grace bola už od malička pre budúceho spisovateľa temnou stranou, než objektom oddanej synovskej lásky. Túžila mať dvojčatá dievčatá, a keďže sa jej nenarodili, Ernesta a jeho o osemnásť mesiacov staršiu sestru Marcelline obliekala rovnako - do dievčenských šatočiek. Ernest toto poníženie matke nikdy neodpustil. Naopak, časom k ich čoraz zhoršujúcemu sa vzťahu pribudla aj jej cirkevná tyrania. Celú rodinu nútila chodiť pravidelne do kostola modliť sa. Od Ernesta žiadala, aby nefajčil, nepil, do svadby zachovával cudnosť, nevyjadroval sa hrubo. S jej predstavou poslušného chlapca sa nedokázal stotožniť. Matkin despotizmus bol v rozpore s tým, čo mu ponúkal otec – pocit slobody v prírode a možnosť dokázať si vlastné schopnosti. Keď nemohol byť v prírode, veľa čítal.

Tak ako mnohí v živote majú rozličné postoje na život, tak prečo chcú práve matky brať slobodu deťom? Rôzne traumy si prenášajú potom do života a už sa z toho nikdy nedostanú.

Hemingway natrvalo opustil Kubu 25. júla 1960. Je obdivuhodné ako si Fidel Ernesta vážil a ich priateľstvo bolo skutočné. Fidelovi sa práve na rybolove splnil veľký sen, osobne sa stretnúť so spisovateľom jeho kníh, ktoré tak rád čítal. Nič mu nevezme miesto, ktoré si svojou tvorbou vo svetovej literatúre zaslúžil. Na svete nenájdete knižnicu, kde by chýbal výtlačok jeho knihy.

............................

Vlastenectvo mnohých občanov Kuby nám môže byť príkladom ... najmä pokiaľ nie sú vydierateľní a kúpiteľní za peniaze ... Sebaúcta totiž nezačína množstvom peňazí, avšak pre mnohých Slovákov je to stále neprekonateľná dogma ...

© Daniela Poliaková, www.ariadneknihy.sk, august 2024

© Andrea Lavenda, www.ariadneknihy.sk, august 2024

© Marian Lavenda, www.ariadneknihy.sk, august 2024