ANTIGRAVITAČNÝ POHON alebo HMLISTÁ VÍZIA VEDY DO BUDÚCNOSTI ?

01.08.2022

Dnes budeme pokračovať v téme článku zo dňa 28. júla 2022, s názvom Utajené plány pre misiu na Mars zo strany NASA, v ktorom sme hovorili o doteraz nepublikovaných informáciách nachádzajúcich sa v knihe Mimozemská inteligencia a cesta na Mars, ktorej slovenský preklad vyšiel u nás v roku 2021. V závere článku sme naznačili, že si povieme niečo o antigravitačnom pohone.

Ešte redtým, ako budeme pokračovať, opäť upriamime pozornosť na knihu Dve Tretiny - Dejiny Našej Galaxie, autorov Davida S. Percyho a Davida S. Myersa, ktorej slovenský preklad vyšiel exkluzívne u nás v roku 2019. Táto kniha je svojim posolstvom zásadná, nesie veľmi významné záležitosti.


Už v roku 1993, keď bola kniha DVE TRETINY - Dejiny Našej Galaxie prvýkrát publikovaná, autori tiež uviedli, že rýchlosť svetla slnečnej sústavy nebola konštantná ani v rámci slnečnej sústavy, pretože asi osemdesiat tisíc míľ za Saturnom sa rýchlosť zvýšila. Správanie vesmírnych sond by sa neskôr javilo ako správne. Avšak v tom čase, aj keď pripúšťali, že otázka rýchlosti svetla nebola celkom vyriešená, tí vedci, s ktorými o tejto záležitosti diskutovali, ich návrh do veľkej miery ignorovali. Z toho vyplýva, že ignorovali aj tvrdenie, že existovali dve ďalšie rýchlosti svetla vo fyzickom vesmíre. 

Pozoruhodnou výnimkou bol Geoffrey Pardoe, OBE, projektový manažér balistickej rakety Blue Streak a obhajca britskej účasti na výskume vesmíru. Berúc do úvahy, že rýchlosť svetla sa môže mimo slnečnej sústavy líšiť, Pardoe navrhol, aby experiment pozostávajúci zo sady laserov namontovaných na palubách budúcich vesmírnych sond mohol merať rýchlosť svetla, keď sonda dosiahla bod ďaleko za slnečnou sústavou.

Začiatkom roku 1995 sa Pardoe zúčastnil debaty Davida Percyho v Londýne s názvom "Tvár na Marse a spojenie s Avebury." Pardoe uviedol tento návrh počas rozhovoru, ktorý viedli po tejto debate.

O niekoľko rokov neskôr, v roku 2002, v čase, keď zúril a bol politicky citlivou témou takzvaný antigravitačný výskum, urobil Percy kompletnú prezentáciu systému RSD s jeho gravitrónovým pohonom Halovi Puthoffovi. Po tejto prezentácii a diskusii sa zistilo (akoby spätnými kanálmi), že môže existovať tajný výskum úpravy gravitácie. Myersov a Percyho koncept sa však veľmi líšil od antigravitačného výskumu, ktorý vtedy prebiehal. A ako sa ukázalo, autorov koncept vesmírnej lode s pohonným systémom, ktorý nepoužíval žiadnu formu chemického paliva, politicky nevyhovoval. Aj keď poskytoval užitočné ukazovatele, možno trochu príliš predbehol svoju dobu, plný veľmi zložitých výziev aj pre ľudí ako Puthoff a jeho tím, ktorí v tom čase skúmali aspekty energie nulového bodu a antigravitačných systémov.


Neskôr, toho istého roka v novembri, bol koncept gravitrónového pohonu RSD predstavený spoločnosti Airbus Industrie vo francúzskom Toulouse. Prezentácie sa zúčastnilo mnoho starších inžinierov, vrátane ich vedúceho technológa letovej fyziky a hlavného technológa systémov, ktorí poznamenali: "Táto technológia bude pre ľudstvo nesmiernym prínosom." Láskavé slová, ale "keďže Airbus nevyrába motory," nedokázali taký pohon skutočne vyrobiť. Keby bol samotný disk skutočne k dispozícii, mohlo to dopadnúť inak.

Objavili sa prvé pochybnosti, že ich gravitrón v skutočnosti nie je gravitačnou časticou. Ale častica svetla - fotón - to je úplne iná otázka. Fotóny sú v skutočnosti bohatým zdrojom, sú rozšírené v celom vesmíre. Pole energie dostupné všade a preto by sa potenciálne mohlo využiť ako možný zdroj energie pre takéto plavidlo. Svetlo vo všetkých svojich formách a frekvenciách by muselo byť zložené z reálnych častíc, ktoré, hoci sú veľmi malé, musia mať skutočnú hmotnosť a musia byť energetické.

Aj keď pri inžinierstve došlo k rozšírenej replikácii tohto procesu, aj keď hviezdy a planéty recyklujú túto fotonickú energiu, bolo ťažké pochopiť, ako by sa ich koncept RSD mohol použiť na fotóny, keďže sa uvádza, že fotón je "virtuálny" alebo bez hmoty. To bolo vtedy. Zatiaľ čo Myers po napísaní knihy Dve Tretiny vyšiel z boja s vyznamenaním, David Percy a ja sme pokračovali ďalej, intuitívne sme vedeli, že sme na dobrej ceste. V uplynulých rokoch došlo k zdokonaleniu systému, pokračoval brainstorming a výskum, pričom sme boli stále viac a viac presvedčení, že všetko, čo súvisí so svetlom, bude kľúčom k vyriešeniu problémov, s ktorými sa pasujú cestujúci v kozmickom priestore. Ale fotón sa ukázal ako nezvládnuteľný.


Potom v roku 2016 prišlo oznámenie, ktoré poskytlo chýbajúci odkaz. Čo sa predtým považovalo za úplne nemožné, sa zrazu udialo: fyzici v Poľsku vytvorili hologram jednej ľahkej častice. V článku v časopise Nature Photonics sa uvádza:

Vedci z fyzikálnej fakulty Varšavskej univerzity úspešne aplikovali koncepty klasickej holografie do sveta kvantových javov. Nová technika merania im umožnila zaregistrovať vôbec prvý hologram jednej svetelnej častice, čo vrhá nové svetlo na základy kvantovej mechaniky.

Obrázok 20.5., v knihe na str. 340  Hologram jedného fotónu rekonštruovaný z hrubých meraní (vľavo) a teoreticky predpovedaného modelu (vpravo).


Tento úspech jasne demonštruje, že fotóny musia mať hmotnosť, aby sa takýto obraz zachytil. Preto musia byť fotóny tiež fyzické a musia mať energiu rotácie. Teraz, keď je známe, že fotón je fyzická častica s charakteristikami rotácie, znamená to, že tie prvé zhluky boli platné! Predstavte si plavidlo, ktoré využíva na pohon fotónovú energiu - plavidlo poháňané úplne čistou, tichou a účinnou technológiou, ktoré dokáže vzlietnuť a pristáť vertikálne a kdekoľvek. Pri spomienke na Pardoov návrh o použití laserov na meranie rýchlosti svetla a na vedomie, že svetlo sa využíva na výrobu silnej laserovej energie, sa vychádza z toho, že fotónové pole je skutočne univerzálnym zdrojom energie, ktorý čaká na úplne nové využitie. A ak sa použije so správnou technológiou, budeme môcť cestovať vesmírom oveľa rýchlejšie a ďalej, ako sa v súčasnosti predpokladá. Tento prístup je založený na kombinácii základných princípov a následnom použití možností svetelnej energie novým spôsobom. Jedná sa o využitie zdroja ľahko dostupného úplne všade prostredníctvom akcií systému vnútorného pohonu plavidla.

Čo sa týka Zdroja Energie, Richard Feynman a John Wheeler vypočítali, že vyžarovanie vákua v nulovom bode je rádovo väčšie ako jadrová energia, pričom jedna čajová šálka obsahuje dostatok energie na privedenie do varu všetkých svetových oceánov a táto energia vákua bola dokonca opísaná v konečnom dôsledku ako "obed zadarmo".

V tomto energetickom poli sú galaxie, hviezdy, slnečné sústavy a planéty - všetko túto energiu recykluje. Napríklad Slnko prijíma energiu z galaxie a v dôsledku procesov jadrovej fúzie a recyklácie produkuje slnečný vietor a viditeľné svetlo a teplo, ako aj energiu v neviditeľných vlnových dĺžkach svetla. Všetko je vysielané na planéty v rámci jeho slnečnej sústavy. NASA zachytila ​​snímky tejto emisie a je to viditeľné najmä medzi zemepisnými šírkami 30° severne a južne od slnečného rovníka. Napríklad 7. júna 2011 bolo vyfotografované Slnko, ktoré rozpútalo strednú slnečnú erupciu s efektným katapultovaním hmoty, tieto žlté svetlice sú najrozšírenejšie v zemepisných šírkach vrcholu štvorstenu.

Dlho sa chápalo, že je možné modelovať energetické sily produkované v rotujúcej guli pomocou geometrických foriem, ako sú Platónove pevné telesá. Jedná sa však o imaginárne formy používané ako nástroje na uľahčenie porozumenia: vzájomne prepojené štvorsteny v skutočnosti ako pevné objekty vo sfére, ktorej sú pripísané, neexistujú. Nie sú to ani fyzické čiary vpísané na povrchu tejto gule.

Obrázok 20.6., v knihe na str. 341  Slnko generuje a recykluje energiu svojou rotáciou a polohou v galaxii. Na týchto dvoch obrázkoch mala hviezda zložený geometrický tvar štvorstenu prekrytý na povrch Slnka, aby ilustrovala cesty, ktorými môže energia v tele Slnka smerovať.


Keď guľa recykluje energiu z vonkajšieho prostredia, interakciu je možné najlepšie modelovať zloženým štvorstenom, ktorý je tiež známy ako hviezdny štvorsten. To ilustruje, ako dochádza k zvyšovaniu energie medzi zemepisnými šírkami 30 ° severne a južne od rovníka gule. Pretože sú to zemepisné šírky, v ktorých by sa tieto dva vnútorné štvorsteny pretínali a nútili extrúzie energie k povrchu rotujúcej gule a mimo jej hranice, niekedy sa im hovorí zemepisné šírky hviezdneho štvorstenu.

Keď sa Zem krúti okolo svojej osi, recykluje prichádzajúce pole slnečnej energie.

Simuláciou spôsobu, akým Zem recykluje túto energiu prostredníctvom rotácie, sa potenciálny zdroj energie pre plavidlo čerpá z tohto poľa kvantových výkyvov. Malá kozmická loď však nie je to isté ako masívna rotujúca guľa, takže aby sa pre pohonný systém stlačili rovnaké princípy, sféra planetárneho telesa sa zmenší na sploštený pevný disk. Tak sa "póly" gule stávajú centrálnym bodom disku. Tento pevný disk sa stáva podstatným srdcom pohonného systému: vyrobený z kompozitu materiálov, ktorých výsledkom je disk s extrémnou hmotnosťou vzhľadom na objem, s mimoriadne vysokou pevnosťou v ťahu a súdržnosťou, by mohol byť zapuzdrený do materiálu, ako je grafén. Grafén, ktorý bol objavený na univerzite v Manchestri v roku 2004, je najsilnejším materiálom na svete a na výrobu disku by sa mohli použiť kompozitné materiály vylepšené grafénom. Okraj musí byť hrubší ako rovina disku a mal by byť ďalej vnútorne vystužený vloženými pásmi z kovovej zliatiny, aby sa zabránilo roztrhnutiu disku pri roztočení pri veľmi vysokých rýchlostiach.

Obrázok 20.7., v knihe na str. 342  Zem recykluje roztočenú fotonickú energiu, najmä v zemepisných šírkach štvorstenu 30 ° severne a južne od rovníka, ako to naznačujú červené šípky. Výstup recyklácie energie je smerom von, nahor, v protiklade ku gravitačnej sile smerom dovnútra a dole.


Základná premisa pre túto revolučnú kozmickú loď bola ďalej destilovaná z údajov a ďalších informácií odvodených z usporiadania určitých starodávnych pamiatok a návrhov, ktoré boli zakomponované do rôznych glyfov v obilí, ktoré sa vynorili koncom 80. a začiatkom 90. rokov. Nasledujúce ilustrácie ukazujú, ako geometria obsiahnutá v týchto pamiatkach a piktogramoch informovala o koncepte procesu inžinierstva a prenose energie. Otázkou v tomto okamihu môže byť: Ako sa týmto dvom vedcom podarilo premeniť informácie, ktoré získali, na obrysový koncept?

Začalo to v máji 1990, keď celkom neznámy človek (známy iba ako súčasť komunity tvorivého priemyslu so sídlom v londýnskej Covent Garden) podišiel k Davidovi Percymu s fotokópiou obrázka v ruke. Povedal: "Toto vás bude zaujímať," odovzdal mu farebnú fotokópiu fotografie nového glyfu v obilí. A bez ďalších okolkov sa otočil na päte a odišiel. Zvláštne je, že Percy tohto "poštára" v tejto oblasti už nikdy nevidel. (Až pri zostavovaní tejto kapitoly som si uvedomila, že tí dvaja ľudia, ktorí mi doručili brožúru Monroeovho inštitútu, keď som stála na glyfoch Cambridgeshire Bythorn, fungovali úplne rovnako.) 

Pri pohľade na fotografiu David Percy okamžite uvidel, že glyf bol neobvyklý, pretože rovné strany tvorili veľké časti formácie. To v kombinácii so zvláštnymi okolnosťami jeho vynorenia sa v jeho vlastných rukách, viedlo Davida Percyho k tomu, aby glyf považoval za obzvlášť významný. Dopyty v komunite glyfov v obilí ho informovali, že ho možno nájsť v poli v Chilcomb Down v Hampshire. Úvahy o geografii južného Anglicka a tento návrh ho inšpirovali k tomu, aby ho skombinoval s pôdorysom opátstva Glastonbury a to sa ďalej spojilo s dispozíciou Stonehenge. Kombinovaný proces, ktorý Myers a Percy sledovali, je uvedený ďalej.


Myers a Percy sa domnievali, že tento glyf môže predstavovať súčasti pohonného systému kozmickej lode, takže vytvorili vrstvu, ktorá kombinovala glyf s pôdorysom opátstva a Stonehenge. Najprv mohli vidieť, ako glyf napodobňuje pôdorys dnes už zničeného opátstva a skombinovali ho s pôvodným pôdorysom opátstva Glastonbury, najmä s malou kaplnkou Márie a ešte menšou samostatnou kaplnkou svätého Dunstana na západnom konci ruín.

Myers a Percy videli, že kruh vpísaný do umiestnenia opátskej kapituly mal presne rovnakú veľkosť ako zemný násyp obklopujúci architektúru Stonehenge. Urobili to pôvodní stavitelia opátstva pri vedomej voľbe alebo takúto súvislosť podvedome zachytili z geologických súvislostí a pomerov existujúcich medzi týmito dvoma polohami? Tu by mohlo byť užitočné vedieť, že keď západné kresťanstvo prebralo rímske pohanstvo, rímska bazilika bola prispôsobená podobe prvotnej cirkvi. Vo veľmi dávnych dobách bola bazilika kráľovským palácom.

Neskôr, za rímskych cisárskych čias, sa zmenila na justičný palác a zhromaždisko. Pozostávala z dlhej haly s stĺporadím stĺpov, ktoré vytvárali uličky a viedli k zakrivenému koncu budovy, kde sedel sudca. Táto funkcia sa potom zmenila za Konštantína, ktorý povolil prestavbu siedmich z týchto budov na kresťanské bohoslužby. Zaoblený koniec kostol upravil tak, aby sa z neho stala apsida a miesto oltára. Centrálna loď bola pridelená duchovenstvu a vonkajšie uličky zhromaždeniu. Neskôr gotické katedrály postavili svoje kolonády s kamennými stĺpmi pripomínajúcimi stromy, ktoré oddeľovali kňazov a mníchov od kongregácie, ale apsida a oltár zostali na zaoblenom konci budovy. Ďalej slovo loď má spojenie s loďami a navigáciou, čo je veľmi starodávne slovo používané pre strednú časť kormidla, do ktorého sú vložené axiálne lúče a odkiaľ tieto vyžarujú von k okraju kormidla.

V tomto zlúčení stavby a formulácie vidíme, že kňaz - astronóm stále velí! A keď si spomeniete, že kormidlo riadi kormidelník a že "kormidlo" je tiež odvodené od starodávneho slova haulm, ktoré znamená stonky všetkých poľnohospodárskych rastlín, stane sa niečo zaujímavé, čo sa týka glyfov v obilí. Postupom času sa kormidlo začalo používať na konkrétny opis stebiel pšenice. A potom ešte presnejšie ako pšenica s dlhými steblami, pestovaná špeciálne pre slamené strechy. Samotná znalosť týchto na prvý pohľad nepodstatných faktov poskytuje veľa podnetov na zamyslenie sa nad vynorením sa glyfov v obilí na poľnohospodárskych poliach v južnom Anglicku. Myers a Percy pri zostavovaní svojich technických schém nevedeli o žiadnej z týchto informácií vedome. Koľko bolo známe v ich vlastnom podvedomí a koľko bolo zozbierané z väčšieho kolektívneho vedomia a podvedomia, je ešte iná vec. A vidieť tieto schémy a to, ako sa rozmery ich rotujúceho disku spájajú s otvormi v Stonehenge, určite pripomína vynorenie sa týchto jám vo Švajčiarsku - pôvodnom domove hodinárskeho priemyslu.

Obrázok 20.8., v knihe na str. 343  Zobrazenie glyfu z Chilcomb z mája 1990. Chilcomb, čo je vŕšok v úzkom údolí, je názov poľa farmárskej kriedovej doliny kúsok za Winchesterom v Hampshire, ktorý dal tomuto glyfu v obilí meno.

Obrázok 20.9., v knihe na str. 344 Glyf Chilcomb a pôdorys opátstva Glastonbury. Ružové oblasti sú Glyf. Čierne obrysy sú pôvodným pôdorysom opátstva a kruhy vychádzajú z priemeru vpísaného kruhu do štvorca, ktorým je Kapitula, pripevneného k južnej strane opátstva.


Ďalším krokom bolo získanie pôdorysného pohľadu na Stonehenge a jeho kombinácie s (a) pôdorysom opátstva Glastonbury a (b) glyfom v obilí Chilcomb z mája 1990, čím sa vytvoril obrázok na obrázku 20.12.

Ak zoberieme analógiu kombinovaných etáp konkrétnej starodávnej pamiatky so zrúcaninami tohto opátstva a glyfmi plodín z roku 1990, objavili sa základy niečoho, čo sa javilo ako plán pre časť technológie.

Obrázok 20.10., v knihe na str. 344  Obnovený Stonehenge. Vonkajší prsteň násypu (tmavý pás) predstavoval okraj disku, okruh sarsenových kameňov ako súprava magnetov a stredné sarseny trilitu predstavujú súpravu magnetov umiestnených na vyššej úrovni ako vonkajší okruh, ktorý tlačí na disk.

Obrázok 20.11., v knihe na str. 345 Stonehenge (zelenou) prekrytý pôdorysom opátstva Glastonbury (tučné čierne obrysy) a symbolom glyfu v obilí Chilcomb z mája 1990 (ružový). Tu je vidieť, ako proporcie glyfov odrážajú tie, ktoré sú v lodi opátstva, ako sa stretávajú s rozmiestnením sarsenových kameňov Stonehenge a ako sú tri kruhy otvorov, ktoré boli vykopané do zeme v Stonehenge, spojené kruhom, ktorý má rovnaký priemer ako výkopy v Stonehenge a vpísaný kruh kapituly.

Obrázok 20.12., v knihe na str. 345  Blízky pohľad na tri kombinované pôdorysy:Stonehenge (zelený) s prekrytým pôdorysom opátstva Glastonbury (tučné čierne obrysy) a symbol glyfov v obilí Chilcomb z mája 1990 (ružový). Magnety základného okruhu predstavuje stojaci kruh sarsenových kameňov, horné magnety, kamene podkovy trilitu. Dráha pre vyrovnávací zotrvačník disku je tu predstavovaná otvormi y a z (v súčasnosti sú pri pamätníku zasypané). Plocha disku vyžadujúca dodatočné zosilnenie vychádza z tenkej bodkovanej čiary obklopujúcej vonkajšie výkopy a 56 jám Aubrey umiestnených na prstenci priamo vo vnútri výkopov, čo ilustruje tenký čierny kruh priamo vo vnútri priekopy.


Pokiaľ ide o spojenie prvkov, aby sa vytvorila takáto jednotka, je potrebné podporiť disk v jadre konceptu a nastaviť jeho rotáciu. Napríklad elektromagnetickou indukciou (magnety vyplývajúce z usporiadania okruhu sarsenových kameňov) a potom sa nastaví na príslušnú rýchlosť otáčania, dokonca až na desaťtisíc otáčok za minútu (rpms), aby sa mohli všetky technické procesy uskutočniť. Keď je disk dostatočne roztočený, predpokladá sa, že bude uvoľňovať obrovské množstvo nabudených roztočených gravitrónov otáčajúcich sa okolo všetkých troch osí. Tieto vysoko nabité excitované gravitróny sa recyklujú a odhodia z povrchov disku vo vzdialenosti dvoch tretín od jeho stredu (čo sa rovná 30 stupňom zemepisnej šírky na planetárnej guli) a tieto sa majú zhromažďovať tienenými zbernými prstencami umiestnenými nad a pod diskom. Potom zo zberných prstencov budú gravitróny vedené cez emisné šachty do rozdeľovacieho prstenca. A z rozdeľovacieho okruhu budú po cestách najmenšieho odporu gravitróny dodávané alebo odvzdušňované prostredníctvom magneticky tienených spojovacích potrubí do sady deviatich trysiek. Tieto trysky umiestnené okolo špeciálne tvarovaného plavidla prijímajú energetické gravitróny, ktoré sú vypudzované rovnakým spôsobom ako pohonná látka v chemických raketových systémoch.

Všetky tieto procesy sú riadené ultravysokorýchlostnými počítačmi a nasadením tlakom riadených vektorov ťahu je umožnená manipulácia výstupu ťahu do vonkajšieho prostredia, čo poháňa plavidlo v ľubovoľnom požadovanom smere.

ETI TOM v rozhovore pre sira Johna Whitmora v roku 1980 povedal bývalému jazdcovi, ktorý sa stal konzultantom pre riadenie a tretím členom pôvodného tria, ktoré spolupracovalo so Schlemmerovou a Puharichom, že keď dôjde k posunu vedomia, ktorý by sa od vlád vyžadoval v súvislosti s kontaktom ETI, potom by sa planéta Zem stala "svetelným vozidlom." V roku 1989, keď sa objavili vzorované glyfy, opäť použil tento výraz, keď narážal na potenciál Zeme, kedy jej obyvatelia harmonicky vyvážia duchovné a fyzické aspekty v rámci svojej a vzájomnej existencie. Tentokrát však zmenil výraz na "svetelné vesmírne vozidlo." Vzhľadom na to, že tento koncept kozmickej lode napodobňuje zemské procesy, aby mohol fungovať, bol navrhnutý aj na konkrétne harmonické pomery, a preto keď ju Myers a Percy v rokoch 1992-1993 prvýkrát navrhli, nazvali ju Light Space Vehicle. A samozrejme v tom čase nevedeli, že fotóny majú skutočne hmotnosť. Pri ďalšom pohľade na to, ako môžu mať ľudia z takéhoto plavidla úžitok, Myers a Percy navrhli, aby každý živý organizmus, ktorý sa v plavidle vydáva za hranice Zeme, mal zabezpečené podobné prostredie ako na domácej planéte, aby zabezpečilo primeranú ochranu životného prostredia a pred žiarením. V opačnom prípade sa organizmy vydajú na cestu nahé: "Najprv stratia srdce a potom zomrú," ako uviedli Myers a Percy v roku 1993. V tom čase nebolo známe, že ľudský sval vo vesmíre atrofuje.

Obrázok 20.13., v knihe na str. 346  Základy gravitrónového pohonu, 1993. Aj keď na tomto obrázku je gravitrónový rozdeľovací krúžok (GDR) umiestnený nad horným zberným okruhom, slúži len na vysvetlenie prostriedkov, pomocou ktorých sa tieto spojenia vytvárajú. Keď sa nachádzate vo fyzickom plavidle, GDR je uložené rovnobežne s diskom, ale ďalej od neho.

Obrázok 20.14., v knihe na str. 347  Zjednodušená koncepcia gravitrónového pohonu, 1993, zobrazujúca dolný magnetický levitačný krúžok a súvisiaci stabilizačný zotrvačník disku na svojej dráhe. Akákoľvek zmena nastavenia a následné ťažisko sú týmto zotrvačníkom okamžite kompenzované.

Obrázok 20.15., v knihe na str. 347  Dolná úroveň gravitrónového pohonu, pohľad zhora, 1993. Táto prvotná ilustrácia má distribučný okruh označený ako distribučný okruh.

Obrázok 20.16., v knihe na str. 347  Light Space Vehicle. Bočný pohľad v reze na plavidlo prekryté vnútornou zostavou pohonu. Dolný mag lev okruh znamená dolný magnetický levitačný okruh.


Ochrana pred vesmírnou radiáciou

Štúdia zverejnená v októbri 2018 naznačuje, že cestovanie v hlbokom vesmíre by mohlo významne poškodiť gastrointestinálne funkcie astronautov. Táto štúdia tiež vyvolala obavy z vysokého rizika vzniku nádoru žalúdka a hrubého čreva. Cestovanie na veľké vzdialenosti vo vesmíre by podľa hlavnej štúdie financovanej NASA mohlo zničiť vnútornosti astronautov. Denník The Independent informoval v októbri 2018, že tento výskum zvyšuje podstatné varovné signály o možnosti ľudí cestovať na miesta, ako je Mars.

Myers a Percy si uvedomili, že glyf v obilí Dharický náramok, ktorý bol objavený na poli susediacom so Silbury Hill v Avebury v Anglicku v auguste 1992, osobitne zdôrazňoval absolútnu nevyhnutnosť napodobniť základné podmienky domovskej planéty, aby sa zabezpečilo prežitie človeka v hlbokom vesmíre. Glyf bol navrhnutý tak, aby predstavoval, čo sa môže stať bytostiam, ktoré si uvedomujú, že nežijú v prostredí so správnym množstvom toku planetárnej energie alebo so správnym indukovaným tokom energie. Z tohto dôvodu by v záujme ochrany astronautov na palube plavidla smerujúceho do hlbokého vesmíru mala byť súčasťou základného dizajnu plavidla vhodná miniatúrna magnetosféra. Aby bol účinný, musí byť taký štít proti žiareniu dostatočný na to, aby odolal prenikaniu škodlivých slnečných a (alebo kozmických častíc). Preto by mal byť do plavidla zabudovaný okrem všetkých pasívnych tienení aj aktívny systém tienenia deflektorov. Takýto prístup by fungoval podobným spôsobom ako magnetosféra Zeme.

Obrázok 20.17., v knihe na str. 348  Dharmický náramok alebo glyf v obilí Koleso Dharmy, Silbury Hill, 17. augusta 1992. Danebury predstavuje Zem. Osem vyobrazení sa má čítať ako páry umiestnené oproti sebe v kruhu. Neporiadok bola trávnatá plocha okolo obdĺžnikového kovového žľabu pre dobytok. Tráva bola položená na plocho a voda v žľabe pre dobytok bola na nižšej úrovni ako v noci, čo dokazuje vodoznak.


Z textu knihy Dve Tretiny - Dejiny Našej Galaxie je zrejmé, že cestovanie kdekoľvek v slnečnej sústave i mimo nej si vyžaduje replikáciu prostredia a určité základné operácie domácej planéty. Zem má magnetosféru, ktorá chráni planétu pred prakticky všetkými formami žiarenia. Zahŕňa to častice slnečného vetra, ako aj slnečné (energetické) častice a zahŕňa galaktické kozmické žiarenie (SPE a GCR, ako sú bežne známe). Magnetosféra je oblasť vesmíru obklopujúca objekt v priestore, v ktorej sú nabité častice riadené magnetickým poľom tohto objektu. Obrázok 20.19 v knihe na str. 349 zobrazuje model Zeme s radiačnými pásmi prekrytými kozmickou loďou. Takéto plavidlo by zasa vyžadovalo svoje vlastné zóny podobnej ochrany pred kozmickým žiarením.

Celé plavidlo a všetky jeho pracovné časti je možné vymodelovať pomocou geometrického vesica piscis. Táto geometria sa potom modeluje v rôznych mierkach. Do plánu sú tiež zapojené Platónove pevné telesá iné ako štvorsten: kocka, osemsten, dvadsaťsten a dvanásťsten. Pretože úplné pochopenie týchto vzťahov a použitých harmónií vyžaduje mnoho prienikov a viac stránok, ako môže poskytnúť táto kniha, tejto geometrii sa budeme venovať na stránkach Aulis.com/pathway.

Obrázok 20.18., v knihe na str. 349  Magnetosféra založená na vesica piscis okolo Zeme s pridruženými Van Allenovými pásmi.

Obrázok 20.19., v knihe na str. 349  Svetelné vesmírne vozidlo vo svojom vlastnom poli vesica piscis. Čítali mapovači USGS Dve Tretiny, keď rozložili svoj vesica piscis na Cydónii?

Obrázok 20.20., v knihe na str. 350  Štít generovaný Svetelným vesmírnym vozidlom slúži ako jeho ochranné pole. Komponenty vnútorného systému pohonu plavidla vytvárajú rôzne vesica piscis.

V ďalšom článku súvisiacom s knihou Mimozemská inteligencia a cesta na Mars, prinesieme konkrétny návrh plavidla s princípmi antigravitačného pohonu.


© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, august 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, august 2022􏰗􏲇􏲍􏱩􏰲􏰳􏰋 􏰲 􏰍􏰑􏰐

https://www.ariadneknihy.sk/