MÝTUS O ARIADNÉ

Ariadné bola dcéra krétskeho kráľa Mínoa a jeho manželky Pásifay. Dodnes sa hovorí o "Ariadninej niti": označuje sa tak vodítko, ktoré umožňuje orientáciu v spletitých situáciách a ich riešenie. 

Túto niť (resp. celé klbko nití) dala Ariadné athénskemu hrdinovi Théseovi, keď priplával na Krétu, aby zabil obludu (netvora) Minotaura v knósskom labyrinte. Po vstupe do labyrintu mal Théseus klbko rozvíjať a po zabití Minotaura sa mal zasa podľa rozvinutej nite dostať zo spletitých chodieb labyrintu k východu. Okrem tohoto klbka nití mu dala Ariadné aj meč. Vodítko predsa k riešeniu ťažkej úlohy nestačí, je potrebné mať aj potrebné prostriedky. Ale aj schopnosti a odvahu - tie sú však u hrdinu samozrejmé. 

Théseus sa dostal na Krétu tak, že sa dobrovoľne prihlásil medzi SEDEM mladíkov, ktorých mal spolu so siedmymi dievčatami každých DEVÄŤ rokov odvádzať athénsky kráľ Aigeus krétskemu kráľovi Mínoovi ako trest za to, že mu pri athénskych hradbách zabil syna Androgea (zo žiarlivosti, že porazil domácich závodníkov). Tieto obete čakal hrozný osud: Mínos ich predhadzoval býkovi-poločloveku Minotaurovi, synovi jeho manželky splodeného, aby ich roztrhal a zožral. Pred záhubou mohla zachrániť mladíkov a dievčatá iba smrť Minotaura a tak sa Théseus rozhodol, že ho zabije. S pomocou Ariadné, ktorá sa do neho na prvý pohľad zamilovala, sa mu to aj podarilo.

Zabiť Minotaura sa mu síce podarilo, ale obávali sa s Ariadné trestu Mínoa a preto čo najrýchlejšie so zachránenými opustili ostrov a plávali až k ostrovu Naxos, kde prenocovali. Vo sne sa Ariadné zjavil boh Dionýsos a prikázal jej, aby na Naxe zostala, pretože sa s ňou mieni oženiť. Márne sa bránila a márne sa vzpieral aj Théseus, ktorý ju chcel priviesť do Athén ako svoju manželku. Vôľu boha bolo nutné splniť.

Podľa jednej verzie mýtu na ňu Théseus zabudol a podľa inej ju na ostrove nechať chcel, pretože sa zaľúbil do jej mladšej sestry Faedri, pretože sa do nej zaľúbil a síce mu nepomohla, ale bola o nejaký ten rok madšia :-)

Hlboko zarmútený plával bez Ariadné do Athén. V žiali nad jej stratou zabudol vymeniť čierne plachty za biele na znak šťastného návratu. Nešťastný kráľ v domnienke, že jeho syn zahynul sa hodil do mora a podľa neho je pomenovaný Egejské more (Aigeus). Théseus sa stal athénskym kráľom, vládol síce múdro a spravodlivo, ale túžil po ďalších hrdinských činoch, ale to sú už iné príbehy (boj s Kentaurom, boj s Amazonkami).

Ariadné sa stala Dionýsovou manželkou a Théseus sa oženil s jej mladšou sestrou Faidrou. Obidva manželstvá boli nešťastné. Ak sa vydá žena za muža z vyššieho rodu, dostane spravidla pána a nie manžela. Žiaľom po Théseovi sa tak dlho trápila, až sa nad ňou zmilovala bohyňa Artemis a zastrelila ju šípom. Bohovia ju preniesii na nebo a určili jej miesto blízko súhvezdia Hadonosa.

Tento mýtus je veľmi starý. Nie je možné sa dopátrať jeho datovania. Je to prvý známy príbeh o tragickom údele milujúcej ženy a pretože jeho osou je vnútorný zápas medzi láskou a povinnosťou, medzi možnosťou dosiahnuť šťastie a nutnosťou vzdať sa šťastia, neustále láka umelcov k novému spracovaniu.


ARIADNÉ V UMENÍ:

Ariadnin príbeh je vždy podstatnou súčasťou rozprávania o Théseovi, samostatné básne jej venovali hlavne Catulkus a Ovidius. V stredoveku sa k jej osudu vrátil Chaucer (14. stor.), v novoveku Lope de Vega (1621), Corneille (1672), A. Gide (1946) a M. Yourcerarová (1963).

V tejto súvislosti je dôležité si pripomenúť aj iný význam mena Ariadné. 

(PREVZATÉ Z DIELA   FULCANELLI: TAJOMSTVO KATEDRÁL):

Ariadné je modifikáciou slova airagne (airagnée = pavúk) vzniknutú prešmyškou i. Španielske ň sa, αράχνη sa môže čítať araché, arahni, arahgne. Nie je naša duša pavúkom tkajúcim svoje vlastné telo? Toto slovo možno dať aj do ďalších súvislostí: sloveso αίρω znamená vziať, uchopiť, uchvátiť, priťahovať, odtiaľ αίρην, čo sa prekladá ako berie, uchopí, priťahuje. To ale nie je všetko. Sloveso άρύω značí východ hviezdy, ktorá vystupuje z mora; odtiaľ αρυαν (aryan), hviezda, ktorá vystupuje, vychádza z mora. Zámenou samohlások vzniklo z αρυαν alebo ariane slovo Orient. Kromě toho άρύω znamená tiež «pritahovať»; teda αρυαν je tiež magnet. Ak sa teraz vrátime k Σίδηρος, z ktorého vzniklo latinské sidus, sideris, hviezda, znova poznáváme naše provensálske aran, iran, airan, grécke αρυαν, vychádzajúce slnko.

Ariadné, mystický pavúk, ztrativší sa z Amiens, nezanechal na dlažbe nič viac ako stopu svojej pavučiny.

Pripomeňme, že najslávnejší z antických labyrintov, knóssky labyrint na Kréte, objavený v roku 1902 doktorom Evansom z Oxfordu bol nazvaný Absolum, čo je termín blízky Absolu, ktorým starší alchymisti označovali kameň mudrcov.

Spracovali : Andrea a Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk