KTO BOL AUTOROM INTELIGENTNEJ AKTIVITY vo ŠVAJČIARSKU a SPOJENOM KRÁĽOVSTVE ? (4. pokračovanie)

09.06.2022

Dnes ukončíme štvrtým pokračovaním sériu článkov o inteligentnej aktivite vo Švajčiarsku a Spojenom kráľovstve, o ktorých pojednáva kniha Mimozemská inteligencia a cesta na Mars, ktorej preklad z anglického originálu z roku 2021 sme preložili do slovenčiny. Dnes toho bude možno trošku viac z pohľadu matematiky, geometrie a vedy a celistvosti ...


Vráťme sa do Anglicka 80. rokov, napriek svojmu odchodu do dôchodku, pristúpil Delgado ku glyfom ako kačice k jazierku. V roku 1981 varoval britskú tlač na tento fenomén, čo umožnilo, že sa okamžite objavil faktor LGM a rovnako rýchlo to bolo spláchnuté ako niečo smiešne. S takými ťažkými váhami, akými sú Roy a Delgado, by bolo na mieste uviesť, že úrady, ktoré potenciálne stáli v pozore kvôli prípadom švajčiarskeho Billyho Meiera a valca v Eschellens so zmiznutým materiálom, boli v hre o fenoméne "kruhy v obilí," ako sa vtedy tieto udalosti označovali, už od začiatku.

Vďaka medializácii sa zvýšil počet ľudí, ktorí sa posadili a všimli si a v roku 1983 sa k Delgadovmu výskumu pripojil elektrotechnik pracujúci pre miestnu vládu v grófstve Hampshire. Bola to len číra náhoda, že táto osoba, Colin Andrews, bola zodpovedná aj za formulovanie, implementáciu a udržiavanie opatrení, ktoré sa týkali akejkoľvek civilnej mimoriadnej udalosti? Pravdepodobne nie. V roku 1985 sa k Delgadovi a Andrewsovi pridal pilot Busty Taylor. Jeho schopnosť lietať pomocou jednej ruky zatiaľ čo druhou dobre fotografoval, dovŕšila súbor zručností, ktoré boli zdanlivo nevyhnutné pre "podrobné preskúmanie fenoménu sploštených vírov v obilí," ako sa vyjadrili. A "výhradne sa držali toho, čo na poliach videli a nepokúšali sa nič "dokazovať.""

Prvú knihu na túto tému vydali v roku 1989. Napriek tomu, že týmto trom výskumníkom nevyčítame mlčanlivosť, je pozoruhodné, že aj keď to vyzerá ako náhoda alebo sa to vráti nevinne, z hľadiska skrytého monitorovania bolo ich zoskupenie skvelé. Technické znalosti NASA spojené s miestnymi znalosťami Britov a núdzové organizačné postupy v kombinácii so skúseným navigátorom a fotografom by mohli vytvoriť príležitosť dozvedieť sa o tomto narušení bežných poľnohospodárskych postupov niečo viac, pričom by odhalili len veľmi málo.


Rôznorodé reakcie tých, ktorí čítajú médiá, navštevujú polia a hlavne vidia zhora obrazce v obilí, by určite umožnili formuláciu politiky, ktorá by mohla riadiť (a aj riadila) verejnú reakciu na tento jav. Pri spomienke na Brookingsovu správu by sme si mohli položiť otázku, či mali Delgado a Andrews pri zhromažďovaní informácií od poľnohospodárov takisto v úmysle dopytujúcej sa verejnosti pripomenúť tieto dva aspekty Brookingsovej osobnosti, ktoré pravdepodobne ovplyvnili ETI (mimozemská inteligencia): vedec a mystik. Vďaka spätnému pohľadu je teraz zrejmé, ako tento ľavo/pravo mozgový prístup k týmto zvláštnym udalostiam bez akýchkoľvek kompromisov v priebehu desaťročí dokázal vytvoriť kontradiktórne prekážky pre skutočný výskum. Pokiaľ ide o Delgada a Andrewsa, krátko po tom, ako sa ponorili do sveta obilia, stalo sa niečo zaujímavé. Delgado, plnohodnotný vedec, sa viac prispôsobil mystickým aspektom tohto javu, zatiaľ čo Andrews, inžinier, čoraz viac preberal úlohu vedca.


Vráťme sa k CERN-u, Berners-Lee nevedomky držal krok so vznikom fenoménu glyfov v obilí a valcov, ktoré boli k Ženevskému jazeru najbližšie tým, že počas 80. rokov pracoval na svojom prototype softvérového projektu a v roku 1989 sa z ENQUIRE stala sieť WWW (Celosvetová Sieť). V roku 1990 sa Robert Caillau, belgický počítačový vedec a tvorca prvého hypertextového systému CERN-u, pripojil k Berners-Leeovi pri dokončovaní svojho webového dizajnu a valec v Confignon sa objavil na poli, ktoré nebolo až tak ďaleko.


Pozrime sa na udalosť v BARBURY v Anglicku ...

V nasledujúcom roku, v noci 16. júla 1991, sa na poli pšenice vo Wiltshire tesne na severovýchod od Avebury objavil trojuholníkový glyf v obilí. Tú noc miestni obyvatelia počuli na oblohe neobvyklé dunenie, nepodobalo sa bežným lietadlám, a ráno si ovce pasúce sa na priľahlom poli od glyfov udržiavali čo najväčšiu vzdialenosť. Keď ho 17. júla ráno objavili, vyzeral ako rovnostranný trojuholník, ale časom sa to považovalo za presnejšie 2-D znázornenie 3-D štvorstena - s ozdobami.


Obrázok 11.14. v knihe na str. 201 je úžasný, Glyf v obilí na zámku Barbury, Wiltshire, Anglicko, 16. - 17. júla 1991. Nachádza sa na úpätí starodávnej pevnosti na kopci hradu Barbury, severne od Avebury a získala názov Štvorsten hradu Barbury.

Obrázok 11.15. v knihe na str. 201, Spätný pohľad na štyri jamy a glyf. Umiestnenie všetkých štyroch valcových jám chýbajúcej hmoty vo Švajčiarsku naznačuje základný trojuholníkový tvar, ktorý bude odhalený v glyfoch v obilí hradu Barbury, ktorý sa objavil 17. júla, o 17 mesiacov neskôr. Pravouhlý trojuholník podobne ako na Cydónii: Ollon z roku 1981 ako 30° uhol špirálového vŕška na juhovýchode, Begnins z roku 1982 blízko k 90° uhlu Tváre, Confignon z roku 1990 ako D&M Tor v oblasti Cydónia na Marse, 60° juhozápadný uhol a Echallens z roku 1972, ktorým sa začala séria valcov, sú dve tretiny cesty pozdĺž priamky vytvárajúcej rovnoramenný trojuholník, ktorý spája všetky štyri miesta.

S odstupom času bolo možné vidieť, ako sa geometria tohto glyfu prejavila na usporiadaní valcových otvorov, ktoré vznikali vo Švajčiarsku, aj na aspektoch zvláštneho pravouhlého trojuholníka nájdeného na Cydónii. Je to fascinujúce, najmä ak si uvedomíme, že v Anglicku v tom čase neboli švajčiarske diery verejne známe. Priradenie tohto glyfu k týmto valcom prináša pozoruhodnú podobu. Polohy Begnin, Ollon a CERN pripomínajú relatívne polohy stolovej hory Tváre na Cydónii, špirálového kopca a D&M Toru, teda formácii existujúcich na Marse.

Každý, kto navštívil glyf Barbury bol jeho ohromnou krásou a veľkosťou tak ohromený, že hlavná skutočnosť zostala nepovšimnutá: tento glyf sa objavil v noci v deň, keď bol naplánovaný štart Apolla 11. Kvôli neznalosti numerológie si väčšina ľudí nevšimla, že dvadsaťdva rokov, ktoré delili štart Apolla 11 od glyfu v Barbury, predstavuje druhého zástupcu v rade Glickmanových majstrovských čísel, ak to nenaznačuje majstra staviteľa, určite to naznačuje kombináciu desiatky a dvanástky, čísla, ktoré prestavujú rozmery valca v Confignon CERN. Keďže diery vo Švajčiarsku za posledné tri desaťročia neboli veľmi známe, len máloktorí z členov klubu kruhov v obilí si tieto záležitosti spojil. Existuje ešte ďalšie prepojenie medzi valcom v Confignon CERN z roku 1990 a iným glyfom, ktorý sa objavil v Anglicku rok predtým, 12. augusta 1989.


Ako už bolo uvedené, spočiatku zvykli glyfy dostať mená, ktoré im boli pridelené podľa ich umiestnenia a/alebo podľa vzoru, ktorý sa objavil ako prvý. Tento glyf bol vôbec prvým glyfom, ktorý mal vo svojom obvode zakomponované priame čiary. Hlavný kruh glyfov bol rozdelený do štyroch kvadrantov a v každom kvadrante ležalo obilie v pravom uhle k nasledujúcemu kvadrantu. Celkom v strede bol malý kruh. Objavil sa na poli veľmi blízko starobylého náleziska Stonehenge a vďaka svojej podobe a blízkosti k slnečnému chrámu Apollo, ako ho nazývali ľudia v staroveku, glyf v obilí okamžite dostal meno Svastika.

Rozmery tohto úžasného piktogramu dosahovali dvojnásobku priemeru otvoru valca v Confignone/CERN, ale pravouhlé kvadrantové uloženie obilia okamžite vyvolalo predstavu o zemepisných šírkach a dĺžkach - desiatkach a dvanástkach - čo samozrejme boli aj rozmery valca v Confignone. Súčet vytvoril dvadsaťdva, zatiaľ čo násobenie rozmerov spájalo valec s dvoma tretinami, uhol 120 ° predstavuje 2/3 stupňov v rovnoramennom trojuholníku, ktorý opäť vytváral spojenie so Švajčiarskom a s tvarom glyfu v Burbury. Číslo 120 je tiež v rozsahu jedenástej iterácie číselného postupnosti 5:6 a ako také dokončuje vo väčšom meradle jedenásťročný slnečný cyklus naznačený v súčte prvej iterácie.

Aby sme to teda vyriešili, posledný z týchto valcov vo Švajčiarsku je blízko miesta venovaného jadrovej fyzike, čo "predstavujú" dva dôležité glyfy v obilí, z ktorých ani jeden nebol vytvorený ľudskou rukou a oba majú spojenie so slnečnými záležitosťami, bohom Apollo a vesmírnou misiou tohto mena (astronauti Apolla dostali hodinky Omega, ako už bolo spomenuté vyššie a generálny riaditeľ spoločnosti Omega mal vo svojom sídle v Berne repliku lunárneho modulu spolu so skafandrom z Apolla).


A to všetko prináša ďalšiu interpretáciu tohto symbolu svastiky. Sanskrtské slovo svastika sa bežne používalo ako pozdrav s konotáciou šťastia, úspechu, prosperity a zdravia, čo povzbudí tých, ktorí zastávajú hypotézu, že všetky skutočne zvláštne udalosti, vrátane týchto raných glyfov, sú prejavy komunikácie ETI. Avšak vzhľadom na súvislosť medzi Stonehenge a sledovaním putovania Slnka a Mesiaca po oblohe človekom v staroveku a modernou obavou z pokusov o pilotovaný vesmírny let na Mesiac a Mars, nemusí byť celkom náhodná skutočnosť, že historicky bol symbol svastiky zneužívaný Nacistickou stranou a že nacistickí vedci tvorili srdce ranných vesmírnych programov NASA, či už v rámci raketového inžinierstva alebo v rámci vesmírnej medicíny, ktorá sa týkala všetkých bio-organizmov, vrátane astronautov. Nakoniec je zaujímavé, že prvé tri švajčiarske valce sa objavili v mesiacoch slnovratu, jún a december, zatiaľ čo štvrtý sa objavil dva dni po februárovom keltskom festivale Imbolc.

Je zrejmé, že vesmírne agentúry pozorujú výročné rituály, takže si mali všimnúť príchod a načasovanie týchto valcových dier a týchto dvoch glyfov a spojiť si to. V takom prípade, ak by nejaké minulé prehrešky generovali výčitky svedomia, mohla byť radosť nie celkom taká neobmedzená.

Obrázok 11.16. v knihe na str. 201, Veľmi jemný detail podložia, celkové tvary a polohy, silne predpokladali spojenie medzi tromi symbolmi a prekryté zdrojom energie.


Prichádzajú kozmonauti Testudo Horsfieldi: v septembri boli tieto malé štvorprsté ruské korytnačky prvými suchozemskými organizmami, ktoré obiehali okolo Mesiaca. Vrátili sa živé, a to aj potom, čo opätovný vstup kozmickej lode Zond 5 do vesmíru zlyhal, čo viedlo k tomu, že ich 400 gramové telá zažívali balistický návrat 16g. (Všimnite si opäť čísla štyri a päť.)

Krátko potom boli v mene vedy zabité a forenzné vyšetrenie sa uskutočnilo v októbri 1968. Verejne bolo povedané, že utrpeli mierne poškodenie a úbytok hmotnosti z dôvodu nedostatku výživy počas cesty. Skutočné výsledky súdnoznaleckých vyšetrení boli zverejnené o rok neskôr, koncom roka 1969. Po Apolle 11. Keď sa ukázalo, že úbytok hmotnosti nebol pre tieto ruské korytnačky minimálny, išlo o dramatický 10-percentný úbytok za celkové obdobie tridsaťdeväť dní od času pred misiou po návrat na Zem.

Ďalej tieto dve korytnačky vykazovali poškodenie čriev, sleziny, semenníkov, pečene a obličiek. Pre tých, ktorí poznali tieto príznaky, všetky lekárske podrobnosti naznačovali otravu žiarením. A to u plazov, ktoré sú údajne schopné odolať oveľa vyššej úrovni radiácie, ako je 3,5 rádu, ktoré sa oficiálne pripisujú ich mesačnému výletu. V správe neboli uvedené dôvody tohto nesúladu a žiadne z fyzických poškodení nebolo pripísané žiareniu.


V skutočnosti sa v tejto správe o podmienkach vo vesmíre nehovorilo. Určite to však upozornilo úrady na skutočnosť, že bio-organizmom sa vo vesmíre nedarí, pretože ako poznamenáva autor Garvit Rawat: "Literatúra o biologických aspektoch vesmírneho cestovania, ktorá by vyšla na prelome desaťročí, by bola zámerne nejasná, čo sa nebezpečenstva ionizujúceho žiarenia týka." Jedna ruská korytnačka mala identifikačné číslo 22. Celkovo vzaté, to, že sa objavili tieto švajčiarske valce s chýbajúcou hmotou alebo váhou, spolu s dvoma symbolmi súvisiacimi s jadrovými aktivitami a vesmírnym programom Apollo 60. rokov, kombinovanými s Meierovými obrázkami UFO a hľadaním interakcií ETI v rámci SETI, vyvolalo istotne u autorít na určitej úrovni viac ako len prestávku na zamyslenie.

Názov glyfu Svastika mohol v skutočnosti byť tiež vytrhnutý z planetárneho kolektívneho vedomia, ktoré je ďalším aspektom ETI (mimozemskej inteligencie), ale na obmedzenejšej a hustejšej úrovni. Vzhľadom na to, že Švajčiarsko bolo počas druhej svetovej vojny určené za neutrálnu krajinu, správa z týchto valcoch sa mohla interpretovať aj ako neutrálna ponuka, komunikácia navrhnutá tak, aby nás inšpirovala k odlišnému uvažovaniu o mnohých veciach, vrátane cestovania vesmírom a toho, ako využívame naše energetické zdroje a ako riadime našu komunikáciu.

Tri roky po tom, ako sa objavil valec pri CERN-e v roku 1993, sa projekt CERN-u nakoniec zmenil z výlučne akademickej domény a bol voľne sprístupnený všetkým, čo je tiež trefné, pretože v tom roku aj oblasti južného Anglicka zažívali tiež niečo v duchu hesla: zadarmo pre všetkých. Od roku 1989 a odkedy sa objavil glyf Stonehenge Svastika a s absolútnym šokom vyvolaným príchodom glyfu v Barbury v roku 1991, sa skeptici a zástanci status quo, niektorí vybavení doskami a lanami, aby si sami vytvorili zlé napodobeniny, všemožne snažili prevziať kontrolu nad fenoménom, ktorý sa, rovnako ako v prípade World Wide Web, týmto milovníkom plochých výtvorov trochu "vymkol kontrole." V roku 1993, keď prišli na pretras glyfy v obilí, namiesto tvorivého "veriaceho" rýchlo dominoval lineárny "realista," ktorý zaistil, že ako zjavný hlavný kandidát zodpovedný za zľahnuté obilie, bol označený hoax. No v snahe zvládnuť toto vniknutie na britský vidiek prostredníctvom médií alebo samotnými simuláciami na poliach, tí, ktorí si želali, aby sa na toto všetko zabudlo alebo bolo ignorované, zabudli na to, že ak chceme vytvoriť podvrh alebo kopírovať, musí niekde existovať originál.

Obrázok 11.17., v knihe na str. 202, Glyf Pavúčia sieť, Avebury, Wiltshire, Anglicko, 1994, sa objavil v priebehu dvoch dní na poli, ktoré sa dotýkalo severovýchodného kvadrantu kamenného kruhu Avebury. Úžasný tvar. Nevykazoval žiadne stopy ľudskej tvorby. Jedna interpretácia tohto glyfu bola, že predstavuje binárny desiatkový systém, ktorý sa používa v počítačoch a na internet. Ďalšia interpretácia, v rámci ktorej pri pohľade bolo vidno desať meridiánov a desať rovnobežiek a všetko dokopy to odkazovalo na špionážne a komunikačné satelity obiehajúce okolo Zeme.


A ak je také nevyhnutné kopírovať tieto udalosti a zároveň predstierať, že to nerobíte, potom tá "skutočná" udalosť musí byť naozaj významná a je mimo vašej kontroly.

Či už ide o zvláštne udalosti vo Švajčiarsku a v Británii, spolu s udalosťami spojenými s farmami a farmármi, o zosúladenie zvláštnych udalostí s konkrétnym načasovaním, ktoré sme vytvorili pomocou ľudského vedomia a podvedomia (keďže s najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvňujeme životné prostredie prostredníctvom našich zámerov a našich činov), alebo či prichádzajúce informácie "zvonka" odrážajú udalosti (nie nevyhnutne zjavné), ktoré sa vyskytli alebo sa vyskytujú, či už tu na Zemi alebo vo vesmíre, zdá sa, že prebieha nejaký druh reakcie.

Berners-Lee pomenoval svoj predpokladaný webový projekt ENQUIRE podľa názvu veľmi populárnej viktoriánskej knihy o etikete. Berners-Lee si myslel, že jej názov Enquire within upon Everything, naznačoval kúzelný svet a keďže táto kniha slúžila ako portál do sveta informácií, bola pre neho dobrou obdobou pre jeho webový projekt. Nie je to dokonalé, ale na začiatok je to dosť dobré.

Obrázok 11.18., v knife na str. 203, Enquire within upon Everything, pôvodne vydaná v roku 1856.


Slovo etiketa označuje spôsob primeranej komunikácie medzi ľuďmi v rámci rôznych skupín a za rôznych okolností, takže sa skutočne celkom hodí pre analógiu Berners-Leea, ako aj pre zvláštne udalosti akými boli gravidita a zrod celosvetovej elektronickej komunikácie vo Švajčiarsku a inde. A pre prípad týchto zvláštnych udalostí existovali ďalšie tehotenské knihy, ktoré tiež mali zvedavcovi pomôcť pri ceste.

Pokiaľ ide o SETI, do 90. rokov smerovalo všetko k pokračovaniu v hľadaní, no len do istej miery. 

Historici NASA uvádzajú :

Metodický proces, ktorý prešiel od malej internej štúdie uskutočniteľnosti, cez jasne formulovanú dizajnovú štúdiu k sérii hĺbkových vedeckých workshopov, vytvoril Billingham a jeho kolegovia základ pre hľadanie, ktoré sponzorovala NASA [SETI], a ktoré sa začalo 12. októbra 1992, na päťsté výročie Kolumbovho príchodu do Nového sveta. 

Pre tých, ktorí tento príbeh nepoznajú, to opäť naznačuje, že až do roku 1992 sa NASA v SETI nijako zvlášť finančne nezapájala. Hlavne, ak spočítame náklady na tri jej vlastné zariadenia v Houstone, Ames, JPL a NASA, ktoré utratili takmer 57.000 dolárov na zúfalé hľadanie ETI počas devätnástich rokov, kedy oficiálne SETI financovala. Ale ak bola ETI iba súčasťou agendy SETI, čo sa dialo v oblasti exobiológie od čias Vikinga?

Informačný kanál NASA vyvolal dojem, že vedci z NASA plačú nad rozliatym mliekom kvôli negatívnym výsledkom experimentu Viking Labeled Release (LR), ktorý sa týka "hľadania životných biomarkerov," ako to nazývajú. Nie každého to dojalo k slzám. Pre niektorých to bolo horšie. Hlavný vyšetrovateľ tohto experimentu zameraného na kontrolu marťanskej pôdy na príznaky mikrobiálneho života, Gilbert Levin, bol šokovaný oznámením, že po podrobení sa "kontrolným procedúram" jeho experiment neposkytol "nijaký dôkaz" o tom, že na Marse existuje život.

Levin a jeho kolegovia vedeli, že to nie je pravda.

Problémy spojené s ľudským cestovaním vesmírom sú ďalším dôvodom, prečo nebola o osem rokov neskôr NASA príliš nadšená hľadaním znakov ETI alebo dokonca bioorganizmov na Marse.


Politika na Marse po období Vikina diktovala, aby sa biológovia obrátili k Marsu chrbtom a nechali ho napospas geológom. Otázka života na Marse sa presunula zo súčasnosti do minulosti a zmenila sa na diskusiu o kritériách potrebných na to, aby tam život mohol vôbec existovať. A takto to ostalo ďalších dvadsať rokov, s malým narušením v roku 1986, keď Levin predniesol prednášku na oslave desiateho výročia sondy Viking.

Autor Michael Brooks pripomína, že Levin uviedol pätnásť dôvodov, prečo mohol jeho experiment spôsobiť falošnú pozitivitu a potom pokračoval v demolácii každého z nich. Vyvodil zrejmý záver, že jeho experiment skutočne zistil život na Marse. Reakcia na túto prednášku bola viac ako nepriaznivá. Už nebol znova pozvaný.

Rozkývaná loď s názvom "veda Marsu podľa našich vlastných podmienok" sa ustálila.

Až do roku 1996, kedy NASA "objavila" známky života vo vnútri trinásťtisícročného meteoritu z Marsu (všimnite si špeciálne číslo: 13). Počas obdobia, ktoré nasledovalo po antarktickom náleze označenom ALH84001, sa tlač pýtala, či NASA zmenila názor na život na Marse. A čo tie staršie vzorky z Vikinga?

Potom sa pripustilo, že pokiaľ išlo o Levinove zistenia, overovacie postupy z Vikinga "neboli dostatočne citlivé na to, aby niečo vylúčili." Čo sa trochu líši od kategorického tvrdenia, že neexistovali žiadne dôkazy. Toto uznanie z roku 1996 však pre väčšinu vedcov vrátane Levina nič nezmenilo. Vzhľadom na toto pokrytectvo NASA a morálne zneužívanie jej vedcov, nehovoriac o samotnej vede, nie je prekvapením, že veľa vedcov nie je presvedčených o platnosti tvrdenia NASA o ALH84001 dodnes.


Až o desať rokov neskôr a celých tridsať rokov po kategorickom vyhlásení o "žiadnych dôkazoch" existencie života, vyhlásila NASA v roku 2006, že experimentálna výstroj používaná na overenie Levinových nálezov bola kalibrovaná o niekoľko rádov nižšie, ako sa pôvodne uvažovalo.

Brooks podrobne píše o tejto udalosti vo svojej knihe 13 Things That Don't Make Sense: The Most Intriguing Scientific Mysteries of our Times z roku 2009, kde uzatvára: "Teraz už neexistuje nikto, kto by chcel nastaviť krk ako Levin. A nikto to ani robiť nemusí. Ak nejde o škandál, zdá sa to hanebné."

No poďme teda na škandál. Celý tento "život na planéte Mars od Levina" vzbudzuje silný dojem, že atmosféra ostrakizujúceho tlaku rovesníkov zabezpečila uplatnenie politiky NASA, aj keď predstavovala veda nepohodlnú pravdu, v rámci prihodenia polienka do ohňa.

Oficiálne mŕtvy Mars mal za následok stratu záujmu nielen u biológov, ale aj u širokej verejnosti, ktorá bola dobre vycvičená od scenára Apollo, že mŕtve planéty sú nudné, pusté miesta. Takže, z hľadiska stratégií riadenia vnímania verejnosti nebolo zo strany NASA vyhlásenie o žiadnom živote na Marse dobrým pokusom. Keďže ľudia menej inklinovali k premýšľaniu o možnostiach života, aký kedy na Marse mohol byť, bolo ešte ťažšie uvažovať o snímkach zo Cydónie vážne, vrátane sôch vyzerajúcich ako človek.

Napriek tomu bol ďalší projekt Marsu, Mars Observer Geoscience/Climatology Orbiter, považovaný za misiu s vysokou prioritou, ktorá bola zameraná na rozšírenie práce sond Viking. Tento projekt, ktorý sa bežne označuje ako Mars Observer, nemal veľa spoločného s biologickým výskumom ako takým, takže slovo rozšírenie v skutočnosti neplatilo. Mal to byť začiatok ďalšieho kola skrytého poznávania vecí na Cydónii?

Pozrime sa na to ... pokiaľ vás to zaujíma, môžete sa podrobné informácie dozvedieť v knihe Mimozemská inteligencia a cesta na Mars, ktorú si môžete zakúpiť u nás, alebo v obchode na www.infovojna.bz

V blízkej budúcnosti budeme písať v článkoch o podrobnej afinite medzi stavbami pyramíd v Egypte a oblasťou nazývanou Cydónia na Marse.


© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, jún 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, jún 2022

https://www.ariadneknihy.sk/