SKVELÁ KNIHA pre záujemcov o pravdivé dejiny VÝCHODORÍMSKEJ RÍŠE ...

Mnohí čitatelia sa obracali na nás so záujmom o knihu autora prof. Šafina s názvom Od Konštantína I. po Konštantína XI. - Dejiny Byzantského Myslenia. Sľúbili sme, že vám milí priaznivci a milovníci kníh sa budeme snažiť výjsť v ústrety a dodržali sme to. Ďalšia z kníh, ktorú pripravuje naše vydavateľstvo pre tých, ktorých zaujíma pravdivé poznanie histórie Východorímskej Ríše, inak nazývanej Byzantská Ríša, je vo fáze finalizácie. 

Nakoľko je medzi vami mnoho nedočkavých, zaraďujeme dnešným dňom predmetnú knihu do predpredaja a kúpiť si ju môžete TU. 

Nech sa páči, malá chuťovka z anotácie :

Ak niekedy prídete do Ríma, okrem obvyklých pamätihodností skúste vyhľadať ulicu Via di San Sebastiano, konkrétne číslo 8. Nachádza sa tam malý kostol sv. Caesara di Palatina a hneď za ním stojí stará vidiecka vila z XV. storočia. Zaujímavá pamiatka renesančnej architektúry je umiestnená do takmer magického priestoru, nemého svedka mnohých závažných zmien. Už v rímskych časoch sa na jej mieste nachádzali verejné kúpele. V stredoveku medzitým postavená budova najprv slúžila ako seminár pri kostole vyššie spomínaného svätého, aby ju neskôr prestavali na nemocnicu. Avšak odhliadnuc od nespornej architektonickej pozoruhodnosti, pravdepodobne by splynula s mnohými inými hmotnými pamiatkami ľudskej zručnosti, na ktoré je Taliansko také bohaté, keby sa nezachovala pod názvom Casina del Cardinale Bessarione. Práve meno popredného byzantského učenca, nikejského metropolitu a nakoniec rímskeho kardinála, dodáva tejto pamiatke charakter symbolu jednej významnej epochy, ďaleko presahujúcej hranice európskeho časopriestoru... A prečo o tejto vile vôbec hovoríme? 

Predovšetkým kvôli jej symbolickému významu a aj dnes udivujúcej prítomnosti. V Ríme si totiž kardinál Bessarion prichystal to, čo Byzantínci po celé stáročia robili v milovanom Konštantinopole. Postavil si vilu pri mestských hradbách, jednu z prvých v modernom západnom svete. Táto sa stala trvalou spomienkou na starú, milovanú, no zhynúcu Byzanciu. Bola spomienkou na ríšu, ktorá sa nielen v ideálnom pláne, ale aj v bežnom živote obyčajného obyvateľa impéria usilovala o syntézu hodnôt, akú svet dovtedy nepoznal. Na ríšu, v ktorej nemal existovať protiklad medzi Aténami a Jeruzalemom, tak ostro vyhrotený ešte Tertulliánom, ani medzi Jeruzalemom a Rímom, a ktorá sa snažila dokázať, že práve ona je legitímnou pokračovateľkou rímskej štátnosti. 

Nepochybne ide o jedno z diel prof. Šafina, ktoré významnou mierou otvára a vysvetľuje pravdivo históriu a dejiny ľudskej civilizácie, najmä z hľadiska filozofie vytvára predpoklady pre pochopenie toho, čo sa v dejinách udialo. Pohyb myšlienky v dejinách je zásadné pochopiť. Korene dávnej minulosti vytvárajú možnosť pochopiť celistvo význam dejín pre vývoj ľudstva, čo viedlo jednotlivé bytosti, národy, skupiny k činnostiam, ktoré realizovali. Aké boli ich pohnútky, z čoho vychádzalo ich pudenie ... 

Východorímska ríša (Byzantská ríša) je jedným so základných pilierov pre pochopenie vývoja histórie vo vzájomnom prepojení zvnútornenia princípov duchovných a svetských dejín. Sú navzájom prepojené a nie je možné ich  selektovať a vykladať samostatne ...

Prajeme pekný zážitok :-)

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, november 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, november 2022