KTO BOL AUTOROM INTELIGENTNEJ AKTIVITY vo ŠVAJČIARSKU a SPOJENOM KRÁĽOVSTVE ? (3. pokračovanie)

Pokračujeme ako sme sľúbili, tretím zo série článkov na tému inteligentnej aktivity vo Švajčiarsku a Veľkej Británii a nadväzujeme na články zo dňa 25. mája a 30. mája 2022 v súvislosti s knihou Mimozemská inteligencia a cesta na Mars, ktorej preklad z anglického originálu do slovenčiny sme vydali v septembri 2021.

Vzhľadom na to, že Švajčiarsko je krajinou spojenou s riadením času, bolo v tom poli neďaleko CERN-u zakódovaných viac vecí, ktoré mali niečo spojené s fyzikmi z CERN-u, alebo nie celkom. Čísla 10 a 12 odkazujú na binárne a duodecimálne systémy počítania, ako aj na zemepisné šírky a dĺžky, a môžu znamenať odkaz na časopriestor, termín, ktorý navrhol Albert Einstein. Pracoval vo Švajčiarsku a žil v Berne, neďaleko dediny, kde by o desaťročia neskôr žil Meier. Bern je tiež usporiadaný s Echallens aj Confignon. Je možné, že 942 metrov kubických chýbajúceho materiálu odstráneného v hodinách, kedy bola tma, odkazovalo na aspekty výskumu chýbajúcej hmoty vesmíru, ktorá sa nazýva temná hmota?

Väčšina vedcov diskutuje o temnej hmote skôr ako o preukázateľnej skutočnosti, nie ako o nedokázanej hypotéze. Nie je to celkom korektné. Je to iba teória vyvinutá na podporu toho, čo sa nazýva štandardný model, v dôsledku zjavného zlého spojenia medzi údajmi získanými Newtonom a Einsteinom a údajmi vyplývajúcimi z pokračujúceho prieskumu vesmíru sondami. V septembri 2015 bola na online stránkach Astronomy Now postulovaná nová teória označovaná ako "tajná teória temnej hmoty" (žiadna užitočná skratka!). Tento článok opäť berie hypotézu temnej hmoty ako fakt. Tu je úryvok :

"Temná hmota tvorí 83 percent všetkej hmoty vo vesmíre a neinteraguje priamo s elektromagnetickými alebo silnými a slabými jadrovými silami. Svetlo sa od nej neodráža a bežná hmota ňou prechádza iba so slabými interakciami. V podstate neviditeľný materiál bol pomenovaný ako temná hmota, avšak jeho interakcie s gravitáciou majú výrazné účinky na pohyb galaxií a galaktických zhlukov, takže o jeho existencii nie sú žiadne pochybnosti. Kľúčom k rozštiepenej osobnosti utajenej temnej hmoty je jej zloženosť a zázrak v podobe zadržiavania. Rovnako ako kvarky v neutrónoch, pri vysokých teplotách tieto elektricky nabité zložky interagujú takmer so všetkým. Ale pri nižších teplotách sa spájajú a vytvárajú elektricky neutrálne zloženú časticu ...

Od počiatku vesmíru môžu byť po prvýkrát tieto častice vyrobené v urýchľovači častíc s dostatočne vysokou energiou (ako je napríklad Veľký hadrónový urýchľovač vo Švajčiarsku). Mohli vytvárať jedinečné podpisy v detektoroch častíc, pretože boli elektricky nabité.

(Pavlos Vranas z Národného laboratória Laurenca Livermora dodal: "Pokusy podzemnej priamej detekcie alebo experimenty vo Veľkom hadrónovom urýchľovači môžu čoskoro nájsť dôkaz, alebo ho vylúčiť, o tejto novej tajnej teórii temnej hmoty.")".

"Mohli vyskúšať to, alebo ono - možno to čoskoro nájdeme..." Pokiaľ sú však údaje získané na dokázanie tejto hypotézy chybné, potom žiadne experimenty s veľkým hadrónovým urýchľovačom neprinesú požadované výsledky. Keď sa vesmírne sondy pohybujú do vzdialenejších končín našej slnečnej sústavy, tak Einsteinova predstava časopriestoru vyzerá v najlepšom prípade neúplne a v najhoršom prípade v zásade chybne, alebo, berúc túto analógiu valca, v podstate je na dne.

V roku 2006 Edward "Rocky" Kolb, predseda jednotky pracujúcej na úlohe temnej energie, skupiny pozostávajúcej z ľudí z NASA, Národnej vedeckej nadácie a Ministerstva energetiky, uviedol, že to, čo skutočne potrebujú, je ďalší Einstein, alebo vrátiť hodiny osemdesiatpäť rokov do bodu, keď sa za účelom riešenia Einsteinových rovníc predpokladalo, že vesmír je izotropný. Predpoklad, ktorý časom zbiera čoraz menej nadšencov. Keď sa však ukáže niekto, kto spochybňuje mylné predstavy, ktoré sa vyskytli v štandardnom modeli, okrem niekoľkých málo náročných fyzikov, sa obráti chrbtom a štandardný model sa považuje za paradigmu, aj s nedostatkami a všetkým.

Pokiaľ ide o temnú hmotu, v roku 2018, na rozdiel od očakávania vedcov, bola detekovaná galaxia bez temnej hmoty. Čo skôr poukazuje na chýbajúcu pôdu z valcov. Na úplne základnej úrovni hovorí: "Pozrite sa, žiadna "temná" hmota." Chýbajúca pôda je natoľko zrejmou stopou, že najviac prekvapuje to, že túto chýbajúcu hmotu budú vedci odvedľa ignorovať. Niečo však rezonovalo v kolektívnom podvedomí. Keď CERN začal hľadať časticu Higgsovho bozónu, médiá sa obávali, či nás všetkých pošle do stavu "bez hmoty."

Ak je veda nevyvrátiteľná, potom na osobu, ktorá "rozsype" vedecký vozík s jablkami, budú podniknuté útoky ad hominem, zamerané na jej charakter a poctivosť. Na tieto zvláštne švajčiarske valcové diery sa nikto z vedeckého hľadiska nepozrel a Kolb si očividne nevšimol predpokladané rady, ktoré nám zdroj ETI (mimozemnskej inteligencie) zaslal - aspoň nie verejne.

Majúc na pamäti, že Carl Gustav Jung bol tiež Švajčiar, tí, ktorým táto interpretácia ETI nevyhovuje, môžu radšej pripísať anomálie a tieto náhodné udalosti prejavu kolektívneho podvedomia (nevedomia) miestnych obyvateľov. Kolektívne nevedomie, môže obsahovať informácie rôznej kvality, na rôznych úrovniach frekvencií a kódov, prenášané telepaticky, duchovnými komunikáciami. Pri širšom uvažovaní je možné, že všetko súvisiace so zvláštnymi udalosťami, akou je valec z Confignonu, obsahuje stopy, ako by mal postupovať CERN. Ak urobíme ďalší krok bokom, podľa ďalšej analýzy majú tieto štyri švajčiarske diery objem, ktorý pripomína hviezdny systém Sírius a to je zásadné.

David Percy navrhol toto spojenie v osobnej komunikácii s autorom Robertom Templeom, ktorý napriek vlastnému záujmu o Sírius, nebol príliš nadšený. Robert Temple bol autorom vynikajúcej knihy The Sirius Mystery, ktorá odkrýva závažné utajené pravdy o ľudskej civilizácii. Sírius lepšie ocenil výrobca vesmírnych oblekov NASA, ILC Dover. Bol to krycí názov, ktorým označovali všetky odevy priradené astronautovi Apolla Neilovi Armstrongovi. Analýza Síria je k dispozícii na Aulis Online.

Veľmi dôležité je preštudovať obrázok 11.10. na strane 195 v knihe ... relatívne veľkosti všetkých štyroch valcov chýbajúceho materiálu uvedené v tlači, Švajčiarsko, 1972-1990.

To, že "nadradená" inteligencia môže pohnúť ľudskú inteligenciu k novým spôsobom myslenia, nemusia inteligentní vedci oceniť, zvlášť keď sa to deje skutočne mimo laboratória a metódami, ktoré sa považujú za "hranie hier."

Ak sa tieto zdanlivo rôznorodé zvláštne udalosti na Zemi prejavujú pomocou práve tých technológií, ktoré dnes vedci hľadajú, javí sa hranie hier ako múdra cesta. Najmä keď sa jedná o vedcov vychovaných na základoch doktríny Brookingsovej správy. Takéto technológie, ktoré by sa nachádzali v nesprávnych rukách, by mohli byť tiež smrteľné, a ak je to tak, potom sú tieto zvláštne udalosti ETI (mimozemskej inteligencie) v podobe švajčiarskych valcov skutočne veľmi múdre.

Zakódovanie dostatočných odpovedí do miest, v rámci upútania pozornosti tých, ktorí dávajú pozor, si vyžaduje zmenu paradigmy v myslení "aby ste dostali zvyšok." Umiestnenie takýchto anomálií do blízkosti miest alebo organizácií, ktoré rezonujú s technológiou alebo ju nejakým spôsobom odrážajú, možno uľahčuje intuitívne a podvedomé porozumenie, ktoré prenikne do vedomia až po úplnom pochopení širších následkov tejto interakcie s ETI. Dovtedy by bolo nasadenie takejto technológie na vojnové alebo deštruktívne účely pre mozog, ktorý plne pochopí všetky dôsledky týchto anomálnych udalostí, kliatbou, pretože s veľkými objavmi prichádza aj veľká zodpovednosť a potreba zodpovednosti.

Tieto valcové otvory s chýbajúcou hmotou sa vyskytli v krajine, ktorá v 15. storočí prešla vlastným vnútorným nepokojom. Odvtedy politicky všeobecne prijíma názor svojho občana Nicholasa von Flueho: dialóg bol lepšou alternatívou ako schizma a vojna. Toto je spôsob myslenia, ktorý tí, ktorých rakety slúžili na dvojitý účel odpaľovania a testovania balistických rakiet a potom boli upravené do kozmických nosných rakiet predovšetkým pre špionážne satelity, zrejme nepoznajú. Všetky tieto kultúrne odkazy majú pre tých, ktorí experimentujú v CERN-e, v skutočnosti význam, pokiaľ by o nich chceli uvažovať.

Pozrime sa ďalej na rámec projektu Enquire.

V tejto súvislosti so zdieľaním informácií je veľmi zaujímavé, že Sir Tim Berners-Lee bol v CERN-e od júna do decembra 1980 pri navrhovaní veľmi zamotaného projektu ENQUIRE. Išlo o interný vývoj zameraný na uľahčenie zdieľania informácií medzi výskumníkmi - náznak, náznak!

Založením tejto veľmi ranej počítačovej siete by sa CERN stal centrom najväčšej existujúcej výpočtovej siete: Celosvetovej počítačovej siete LHC.

Debut projektu ENQUIRE v 80. rokoch sa zhodoval s desaťročím, v ktorom sa udiali tri udalosti švajčiarskych valcov a okamihom, keď sa v Anglicku objavila téma glyfov v obilí. Našťastie pre úrady, švajčiarske valce zmiznutej pôdy nemali nijaký vplyv na britské médiá. A keďže to nebolo ľahké napodobniť, boli zametené pod magický koberec úradníkov a úplne ignorované. Glyfy v obilí boli úplne iná záležitosť. Meier videl kruhy v obilí v tráve v rokoch 1975 a 1976 (roky projektu Viking), ale jeho nálezy boli pochované v jeho príbehoch o UFO. Britským médiám sa opäť nepodarilo nič si dať dokopy, hoci to úrady určite urobili, keď sa v 80. rokoch stal fenomén glyfov v obilí viac ako len témou pri večernom stole farmára. Britské úrady vrátane škótskeho vedca a akademika Archieho Roya sa posadili za stôl a všimli si to. Roy bol známy svojou zrkadlovou vetou v nebeskej mechanike a rozumel tak dobre orbitálnemu pohybu, že ho v 60. rokoch NASA požiadala, aby pomohol vypočítať trajektórie ich vesmírnych sond vrátane Apolla.

O glyfoch v obilí napísal toto:

"Na začiatku sme ich nazvali kruhy v obilí. Vyzerali ako drobný prírodný výstrel, ďalší z tých malých miestnych problémov, na ktoré si farmári trpezlivo zvykli. Málokto z nás si to vtedy vôbec všimol. Tí, ktorí si to všimli očakávali, že problém - ak označenie problém nebolo príliš - bude vyriešený za mesiac alebo dva. Ale to bolo leto 1980. Naša cesta za poznaním sa len začala."

Archie Roy sa tiež zaujímal o záležitosti ľudského potenciálu, vrátane takzvaných jasnovidných schopností, ktoré driemali v ľuďoch, vďaka čomu si vyslúžil prezývku "Glasgowský Ghostbuster (krotiteľ duchov)," a keďže sídlil v Škótsku, skutočnosť, že bol upozornený na problém, ktorý sa v tom čase vyskytoval prevažne v južnom Anglicku, je obzvlášť zaujímavá. Ktorý z jeho profesionálnych nástrojov bol vyhľadávaný najviac, je diskutabilné, ale okrem toho je Royove poslanie očarujúce, ale mierne nepresné. Úrady si boli vedomé zvláštnych valcových dier a zvláštnych udalostí na poliach s obilím už v 60. rokoch, keď sa na poli blízko Charltonu vo Wiltshire objavil sploštený kruh umiestnený na hranici dvoch rôznych lánov obilia, na jednom láne už boli iba korene, na druhom obilie a vedľa bol malý valcovitý otvor.

Bez vysvetlenia, kto presne ich zavolal, sa dostavila armáda a mladý astronóm menom Patrick Moore, aby túto komplikovanú udalosť preskúmali. Potom nastalo ticho a celá záležitosť bola odoslaná do archívu. Rýchly posun vpred do 80. rokov, keď farmár v južnom Anglicku konečne hľadal niekoho, kto by mu podal oficiálne vysvetlenie pre sploštený kruh v obilí, ktorý sa objavovali na jeho poliach v predchádzajúcich rokoch. K dispozícii bol niekto iný, možno nie preto, aby skutočne vysvetlil, čo sa deje, ale prinajmenšom preto, aby mal pocit, že úrady záležitosť riadia alebo prinajmenšom monitorujú. Tým niekým bol Pat Delgado a rovnako ako v prípade Roya to bol nielen mimoriadne slušný človek, ale rovnako ako Archie Roy aj jeho predchádzajúce pracovné skúsenosti zapadali priamo medzi švajčiarskych vedcov, oblasť obrany/komunikačných sietí a NASA.

Delgado, veľmi dôveryhodný strojný inžinier, pracoval pre britskú vládu v Raketovom stredisku vo Woomere (ako bolo známe austrálske testovacie stredisko pre rakety). Neskôr pracoval pre NASA na jej prvých staniciach na sledovanie hlbokého vesmíru, ktoré mali byť postavené mimo USA - práve na mieste Oz, ktoré som spojila s narážkou na Ozmu od Franka Drakea (v kapitole 10 knihy). Pokiaľ ide o jeho prácu v DSS-41 pre NASA, Delgado bol jedným z iba pätnástich pracovníkov oprávnených cestovať medzi Island Lagoon (v skutočnosti miestom nachádzajúcim sa na okraji starodávneho koryta soľného jazera tesne za hranicou Woomery) a zariadeniami JPL a Gladstonom.

Dôležitý je obrázok 11.11. na str. 197 z knihy Woomera a Island Lagoon, Austrália. Pat Delgado, ktorý sa neskôr zaoberal jadrovou technológiou a vznikajúcou technológiou veternej elektriny, hovorí, že to bolo jeho sedem rokov strávených v austrálskych púštnych zariadeniach, vďaka ktorým sa začal zaujímať o neobvyklé a nevysvetliteľné javy.

Ďalší dôležitý obrázok 11.12. na strane 197 knihy Marree Man z Woomery.Táto postava má dve pozoruhodné stránky: pri pohľade zblízka vyzerá ako grécka bronzová socha Dia z Artemísia. Línia vlasov a fúzy sú nakreslené zreteľne. Aj keď je táto zemská rytina obrátená tak, že vrhá ľavou rukou. Pri pohľade z diaľky sú tieto detaily menej zreteľné, takže zviazané vlasy sa zmenili na zobák a zmenili túto postavu na egyptského boha Horusa Jastraba, ktorý sa díval cez ľavé rameno.

Uchádzač o cenu za nevysvetliteľné javy sa objavil hneď vedľa za hranicou Woomery a 149 míľ od Island Lagoon. V roku 1998 objavil satelit NASA/USGS Landsat 5 obrovský geoglyf. Tentokrát nechýbala pôda ako vo Švajčiarsku, ale bola zbrázdená do podoby človeka. Spočiatku sa to považovalo za predstavu (a možno to vytvorili) miestnych domorodcov, najmä preto, že sa predpokladalo, že figúrka používa vrhaciu palicu, známu ako Woomera (alebo atlatl). Komunita domorodcov však jeho výrobu poprela a navyše sa ho kultúrne vzdala. Nie je to také náročné, orgány Woomery rozšírili svoje hranice, aby ich zahrnuli do svojej exkluzívnej zóny. Zarážajúce je, že brázda bola podobná ako v Amerike v prípade udalosti Sri Yantra v roku 1990, a pripomína tiež boustrofedónovú orbu, ktorá sa podobá na starú horu Tauredunum vo Švajčiarsku. Etymológia Taura je Býk a dunum nie je len staré keltské slovo, ktoré znamená "prejsť kolom dokola," ale aj staré osmanské slovo pre množstvo pôdy, ktoré dokáže za deň zorať tím volov.

Starodávne vysušené dna jazier boli spojené so zvláštnymi udalosťami v Austrálii, v oregonskej Sri Yantre v Spojených štátoch a egyptskou udalosťou El Gouna. To bola komplikovaná reakcia Egypťanov na udalosť, ktorá mala všetky znaky geoglyfu, a ktorá mala zasiahnuť komunitu okolo kruhov v obilí vo Veľkej Británii. (Celý príbeh o El Goune, čo znamená "lagúna," a jeho spojenia s týmito ďalšími zvláštnymi geoglyfmi, je k dispozícii na aulis.com/pathway.).

Vzhľadom na asociáciu regiónu Woomera s prieskumom vesmíru a raketami je úžasné, že tento geoglyf našiel odozvu v prvom americkom vydaní ruského románu Omon Ra. Tento dôležitý ruský román o podstate reality a vesmírnych programoch s posádkou napísal Victor Pelevin v roku 1992.

Na stretnutí v Moskve, počas výskumu Dark Moon, sa David Percy stretol s Pelevinom a spýtal sa ho, ako prišiel na nápad pre jeho príbeh. Pelevin povedal "bezkáblový internet." Presná definícia tohto konceptu zostala nevypovedaná. V tomto prípade si títo dvaja muži dokonale rozumeli. Kombinácia udalostí ETI a vojensko-vedných disciplín, ktoré sú zrejmé z celej tejto knihy, vedú vedcov alebo pragmatikov, ktorí sú otvorení všetkému zvláštnemu a úžasnému, ale ktorí si pritom uvedomujú profesionálny risk, keby o tom hovorili otvorene, aby si osvojili taktiku tvorivých mysliteľov, ako je Pelevin. Necháva svojich čitateľov, aby sami prišli na to, či narážal na intuitívne spoje získané pomocou meditácie, duchovnej komunkácie (alebo akýmkoľvek iným spôsobom presahujúcim tzv. normálne formy), alebo konkrétnejšie, na tajné informácie týkajúce sa vesmírnych programov USA - ZSSR. Je to veľmi zvláštna kniha, aj jej preklad v pamäti doslova straší. Možnosť čítať ho v pôvodnom ruskom texte nepochybne prináša ešte väčšiu bombu.

(Obrázok 11.13. v knihe na str. 198 Omon Ra od Victora Pelevina. Na obálke prvého vydania v USA v roku 1994 je muž so sokolovou hlavou v skafandri z mäkkej bavlny)

Sériu týchto článkov o inteligentnej aktivite vo Švajčiarsku a Spojenom kráľovstve ukončíme vo štvrtom pokračovaní ...

Prečo je dôležitá vyváženosť medzi osobnou integritou a jej ambíciami, a spoluprácou integrít pre vyvážený celok? Prečo to inak nemá zmysel? 

Ako je možné v sebe rozpustiť závisť a strach z toho, že niekto je v niečom lepší?

Prečo nie je možné oddeľovať v časopriestore hmotnú a duchovnú zložku Ľudských bytostí a pre tvorenie spravodlivých dejov v nekonečnej možnosti zlepšovania?

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, jún 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, jún 2022