UTAJENÁ HISTÓRIA o NACISTOCH ... ZÁKLADNE na ANTARKTÍDE a projekt "HIGH JUMP" ... (1. časť)

V dnešnom článku sa budeme venovať podrobnejšie tajným nacistickým základniam na Antarktíde a operácii "High Jump", o ktorej sme už niečo napísali v predchádzajúcich 14 článkoch, na tému utajenej histórie nacistov.

V polovici roku 1945 na základe príkazu prezidenta USA, nariadil sekretár pre námorníctvo J. Forrestal vyslanie kontingentu námorných síl zvláštneho určenia, pod velením admirála Byrda k brehom Antarktídy. Oficiálnym (krycím) cieľom tejto vojenskej expedície, bol vedecký výskum a mapovanie, hľadanie ložísk nerastov a štúdium morskej fauny. Tajným a hlavným cieľom expedície bolo podľa operačného rozkazu šéfa námorných operácií C. W. Nimitza, zničenie troch známych podzemných nacistami vybudovaných oporných bodov na Antarktíde s názvami Base 103, Base 211 a Base X a taktiež aj veliteľstvo nazývané Festung Neu Berlin. Všetky osoby mali byť zajaté a objekty zničené. Pre realizáciu boli vytvorené tri operačné skupiny a projekt mal názov "High Jump".

Táto operácia niesla mnoho utajených cieľov a neobjasnených udalostí. Napríklad, prečo bola operácia naplánovaná z Rossovho ľadovca, cez celý kontinent, až do "Zeme kráľovny Maud" a nebol realizovaný výsadok priamo na pobrežie New Schwabenland, ako nacisti nazývali ich útočisko na Antarktíde? Vysvetliť je to možné tým, že američania nepoznali presnú polohu podmorského vstupu do základní na Antarktíde s názvom Eis Palast a ani neboli technicky ani takticky pripravení na takúto špecifickú ofenzívnu operáciu, ako je ponorkový výsadok do neznámeho prostredia.   

I keď v tom čase v Antarktíde vrcholilo leto, počasie bolo mimoriadne nepriaznivé. Toto robilo američanom veľké problémy a nacistom naopak vytvorilo predpoklady pre dobrú prípravu k odporu. Tajným a výzvedným službám a ani US Navy sa nepodarilo zistiť, že na nacistických antarktických základniach je veľmi silná posádka skvele vycvičených elitných jednotiek, pomenovaných samotným Hitlerom "der Letzte Batalion".

Operačné jednotky boli vyslané z vojenského prístavu Norfolk tak, aby k brehom Antarktídy doplávali v období antarktického leta. Konvoj viezol celkom asi 4 700 mužov a troch psov so špeciálnym výcvikom pre vyhľadávanie ľudí zavalených snehovou lavínou. Niektoré pramene hovoria o počte 4 000 mužov, iné o 6 500 mužoch. Celý konvoj pod vedením admirála R. Cruzena pozostával z 28 lodí, konkrétne vlajková loď admirála Byrda Mount Olympus, lietadlová loď Philipine Sea, a lietadlový nosič s katapultom Pine Island so šiestimi helikoptérami a 15 lietadlami rôzneho určenia, ďalej nosič hydroplánov Currituck, ľadoborce Horthwind a Burton Island, torpédoborce Brownsen a Henderson, ponorka vyššej triedy Sennet, dve lode vojenského námorníctva pre palebnú podporu Yankee a Merrick, dve cisternové lode Canisteo a Capacan, mínolovku Henderson a ďalších 13 pomocných lodí. Operácie sa zúčastnili príslušníci US Navy a prítomní bol aj menší počet námorných špecialistov britskej Royal Navy a kanadského vojenského námorníctva.

Na palube vlajkovej lode boli podľa informácii potvrdených aj z duchovného pozadia, vojenskí pozorovatelia SSSR. Expedícia High Jump plávala do miesta určenia v troch skupinách a centrálna skupina dosiahla brehu Antarktídy 31. decembra 1946. Po vylodení v zátoke Bay of Whales, bola na Rossovom ľadovci vybudovaná základňa Little America. Letecký prieskum malo realizovať šesť lietajúcich člnov R-4D, ktoré boli vybavené supertajnými kamerami Trimetricon a veľmi citlivými magnetometrami, schopnými presne lokalizovať dutiny pod ľadovou pokrývkou. 

Prieskumnú aktivitu zahájil priamo admirál Byrd, letom 29. januára 1947. Tento let je spojený s určitými dohadmi, pretože admirál sa kdesi na tri hodiny "stratil" a nebolo možné s ním nadviazať spojenie. On tvrdil, že išlo o poruchu motora, avšak pravdivé informácie, veľmi utajované hovoria, že pristál priamo na antarktickej základni nacistov Base 211 a mal úlohu vyjednať kapituláciu nacistickej posádky. 

Nacisti ho vysmiali, k čomu sa Byrd neskôr sám priznal a nielen to. Ukázali mu, aké sú ich supermoderné zbrane a lietadlá diskového typu s antigravitačným pohonom. Admirál Byrd ako skúsený vojak "spľasol" a uvedomil si, že američania nemajú šancu. Okrem iného Byrd mal možnosť na vlastné oči vidieť a počuť fakty, že určitá mimozemská entita a jej skupina potvrdili, že podporujú nacistov už dlhú dobu špeciálnymi technológiami a vedeckými poznatkami.

V nasledujúcich 4 týždňoch počas 220 letových hodín, boli prevedené snímkovania približne 22 700 štvorcových míľ a zhotovených asi 70 000 fotografií nacistických oblastí Antarktídy. Ani jeden zo snímkov US Navy nikdy neuverejnila a ani neobjasnila oficiálne debakel celej vojenskej operácie High Jump. Spravodajská služba SSSR, KGB a vojenské spravodajstvo viedli podrobný spis. Bolo zistené, že na základe prieskumu magnetometrami, boli potvrdené veľké duté priestory v tejto oblasti v ľadovci ako aj niekoľko veľkých skalnatých jaskyní a tunelov aj pod ľadovou pokrývkou.

..........

Pripomeňme si, čo sme písali v našom článku zo dňa 10. januára 2023 :

Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 KGB, ktorá disponovala veľmi presnými informáciami, zverejnila predtým utajované súbory, ktoré objasnili záhadnú námornú expedíciu do Antarktídy pod vedením admirála Byrda. Toto vydanie zahŕňalo okrem iného aj ruský dokument z roku 2006, ktorý po prvýkrát zverejnil tajnú správu sovietskej tajnej služby z roku 1947, ktorú si objednal J. V. Stalin o misii Task Force (oficiálny názov operácie Highjump) v Antarktíde. Spravodajská správa, zhromaždená od sovietskych špiónov usadených v USA, odhalila, že americké námorníctvo vyslalo vojenskú expedíciu, aby našla a zničila jednu alebo viacero skrytých nacistických základní.

Na ceste však narazili na "tajomnú silu" formácii UFO, ktorá zaútočila na vojenskú výpravu a zničila niekoľko lodí a značný počet lietadiel. Operácia Highjump skutočne utrpela "veľa obetí".

V správe sovietskej tajnej služby bolo odhalené nikdy predtým nezverejnené svedectvo dvoch vojakov amerického námorníctva pridelených na operáciu Highjump. Článok v New Dawn od Franka Josepha poskytuje podrobnú analýzu dvoch výpovedí očitých svedkov (iba tá druhá sa spomína v ruskom dokumente z roku 2006). 

John P. Szehwach, radista umiestnený na torpédoborci USS Brownsen, podal svedectvo o tom, ako sa UFO dramaticky objavilo z hlbín oceánu. Počas nasledujúcich niekoľkých týždňov, podľa sovietskej správy, UFO s laserovými zbaňami nevídanej energie preleteli tesne nad americkou námornou flotilou, ktorá na nich strieľala, čo sa im následne pomstilo so smrtiacimi účinkami.

Podľa druhého očitého svedka, poručíka Johna Sayersona, pilota lietajúceho člna : "Tá "vec" vystrelila kolmo z vody, akoby ju diabol z mora vystrelil obrovskou rýchlosťou a útok bol absolútne rýchly, ničivý, bez šance sa brániť. Laserový lúč z tej "veci" zlikvidoval susedný čln Maddox behom pár sekúnd, vrátane jeho potopenia, bolo to desivé.

"Podľa už spomínaného agenta CIA vystupujúceho pod menom Kewper, tento opakovane, podobne ako aj Corey Goode, potvrdili osobný kontakt s materiálmi svedčiacimi o osude operácie "Highjump" s nasledovným výsledkom záverečného brífingu : ...

"V rokoch 1946 a 1947 mali Spojené štáty tajnú vedeckú misiu v Antarktíde pod vedením admirála Byrda a mali sme tam vojenskú interakciu s mimozemskými technológiami a ich tanierovými plavidlami, ako v minivojne. Stratili sme všetky naše lietadlá.".

.........

V článku bolo uvedené, že : " ... došlo k rýchlemu stiahnutiu síl US Navy z oblasti Antarktídy s názvom New Schwabenland, keď boli prieskumné a ochranné jednotky amerického námorníctva opakovane napadnuté mimoriadne rýchlo lietajúcimi diskovými lietadlami s antigravitačným pohonom, na ktorých boli označené insignie nacistickej Luftwaffe, proti ktorým boli americkí námorníci úplne bezbranní, neexistovala nijaká účinná obrana.".