KATAKLIZMA na PLANÉTE ZEM v roku 9 564 pred n. l. (5. časť)

Viete aká prírodná oblasť Planéty Zem so silným energetickým potenciálom je zobrazená v titulku dnešného článku? Viete? Super. Pre tých, ktorí to nepoznajú, ide o ALTAJ, oblasť Altaja v Rusku. Táto lokalita je pre nás ľudské bytosti dnešného typu mimoriadne dôležitá, budeme niekedy o tom písať ... 

Dnes pokračujeme 5. časťou série článkov na tému kataklizmy, ktorá prebehla na Zemi v roku  9 564 pred n. l.. ...

...

Ešte tri otázky na úvod: Myslíte si, že už sme dospeli do štádia Vedomia, spoločenskej kvality morálky, že politici dokážu pred chorobnou túžbou po moci uprednostniť pred ovládaním oligarchie aj v rámci vnútorných štruktúr politickej strany primárne odbornosť a mravný princíp, bez potreby ovládania poslancov a "palčekovania" v parlamente? Alebo to bude pokračovať aj naďalej? Tvoria sa zárodky pre kvalitnejšiu vyššiu etickejšiu úroveň politiky ako služby, napríklad priamej demokracie, alebo nie? Máme na Slovensku takúto možnosť kvality v politike, novú krv? 

Ďakujeme, že sa zamyslíte nad týmito otázkami ...

...

Tému gigantickej kataklizmy na Planéte Zem z obdobia 9 564 pred n. l. sme začali v našich článkoch preberať úvodným zo dňa 13. 8. 2022. Do dnešného dňa sme uverejnili spolu 5 článkov, z toho 4 boli konkrétne venované téme kataklizmy v roku 9 564 pred n. l. Pokračovali sme v poradí druhým článkom zo dňa 21. 8. 2022, kde sme sa začali venovať interdisciplinárnym prienikom viacerých vedných odborov. Na najnovšie poznatky geológie v tejto súvislosti sme sa pozreli v treťom článku zo dňa 24. 8. 2022. V treťom článku o kataklizme v roku 9 564 pred n. l. zo dňa 31. 8. 2022 sme pokračovali ďalšími unikátnymi nálezmi, ktoré sú súčasťou veľkej mozaiky systémovej analýzy preukazujúcej, že ku kataklizme v období 9 564 pred n. l. skutočne došlo. S pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote dá táto udalosť stotožniť so skazou posledných zbytkov ostrovnej ríše Atlantídy...

Štvrté pokračovanie zo dňa 8. 9. 2022 popisovalo podrobne vzácne nálezy geológie, vedeckých prienikov poznania, astrofyziky a pochopiteľne aj s oporou v prastarých známych textoch a tradíciách o histórii z celej Planéty Zem. Dnes, v piatej časti, pokračujeme ďalšími zásadnými informáciami o dávnej minulosti ľudstva a Planéty Zem spred 120 000 rokov, ktorá predchádzala v období existencie Atlantídy jej definitvnej skaze. Pozrieme sa ešte na informácie geofyziky a geológie, matematiky a mnohých ďalších zaujímavostí ...

Na rozdiel od klamlivého presvedčenia, je potrebné zdôrazniť, že ani eliptická obežná dráha Zeme okolo Slnka, ani jej denná rýchlosť axiálnej rotácie, nie sú absolútne pevné. Obidve sa v priebehu času zmenili, niekedy dosť citeľne, je tu možnosť opakovania. Mnohé autority spojili tieto orbitálne a rotačné fluktuácie s nástupom migrujúceho monzúnu ako aj s údajnými klimatickými zmenami z titulu topiacich sa "pleistocénnych" ľadovcových štítov. S nárastom slnečného žiarenia dosahujúceho hornú vrstvu atmosféry Zeme, sa jej obežná dráha stala trochu nepravidelne "blúdivou" vo svojom kurze a samotná Zem sa nepravidelne otáča a "kolísa" pri pohybe okolo Slnka. Tieto príznaky sú dôkazom určitej nestability v rovnováhe. Spomínané rotačné nepravidelnosti sú spojené s "Chandlerovým kolísaním", ktoré je spôsobené skutočnosťou, že os rotácie Zeme sa nezhoduje s osou zotrvačnosti. Prvé z nich opisuje kužeľovitý pohyb - malé kolísanie, známe ako nutácia, ktoré vykonáva počas viac menej nastaveného obdobia (Chandlerovo, Newcombovo).

Výpočtami a výskumom bolo preukázané (aj Heirtzlerove výpočty), v konečnom dôsledku, že jedna z najvýraznejších orbitálnych zmien, ktoré sa doteraz podarilo seriózne vysledovať, a zrejme najviac študovaná, nastala na konci epochy pleistocénu, medzi 11 000 a 11 500 rokmi (9 000 - 9 500 pred n .l., +/- 150 rokov matematická odchylka). 

Prakticky ide o zhodu so začiatkom enviromentálne narušenej epizódy Younger Dryas. Toto sú mimoriadne významné a pravdivé skutočnosti modernej vedy. Pripomeňme si špecifické znaky, náhle zmeny oceánskej cirkulácie, intenzity vetra, severných snehových zrážok, veľkých častí rastlinnej a živočíšnej ríše.

Ide o zmeny spôsobené zmenou sklonu osi rotácie Zeme, v dôsledku príčiny pôsobiacej mimo samotnej Zeme. Pri všetkej úcte naša Zem nie je ani zďaleka najdokonalejšie fungujúcou planétou, aj ona prechádza náročnými očistami a ľudská civilizácia jej túto očistu ešte sťažuje energetickými temnými nánosmi.

Obrovské množstvo dát, ako empirických dôkazov, s ktorými pracujeme aj my preukazuje, že "kolísavé pohyby a vzorce správania" našej Zeme potvrdzujú, že nedávno utrpela vážne narušenie mnohých svojich prirodzených fyzikálnych a atmosférických vlastností, avšak je skvelé, že sa zotavuje z traumatickej udalosti, ktorá ich spôsobila.

Všetci špičkoví vedeckí pracovníci, ktorí seriózne pri hľadaní pravdy skúmajú udalosť spred 11 500 rokov prispustili mimozemské pôsobenie nebeského telesa značnej veľkosti (nie kométy) a taktiež posun sklonu zemskej osi. Samotní výskumníci Runcorn a Mulholland pripustili, že aj pri takýchto príležitostiach možno očakávať axiálne posuny. Pozrime sa opäť do minulosti na vzácne pravdivé staré texty.

Staroegyptský papyrus Ipuwer napríklad opisuje hroznú devastáciu spôsobenú rannou kataklizmou, ktorá "prevrátila Zem hore nohami". Ermitážny papyrus, ktorý je zachovaný ako "oko v hlave" v Petrohrade, sa vzťahuje na podobnú starovekú kŕčovitú udalosť. Podobne tak tretí egyptský papyrus hovorí o tom, ako bola Zem takmer zničená ohňom a vodou počas obrovského nebeského otrasu dávno, keď sa jul zmenil na sever a svet sa prevrátil obrovskou potopou, ktorá "sa spenila a vytiekla" a spôsobila iracionálne pohyby Zeme. Slávny grécky filozof Platón opísal podobnú axiálnu dislokáciu spôsobenú nebeským telesom v priebehu pohybu: ... "dopredu a dozadu a znova doprava a doľava a hore a dole, putujúc všetkými smermi vo všetkých šiestich smeroch...". Platón tvrdil taktiež, ako Runcorn, že Zem sa "prekotila, pretočila" pri príležitosti masívneho magnetického obratu, ale zdôrazňuje, že Zem sa "divoko kývala" vo viacerých smeroch.

Potvrdzuje to staré vzácne tradície grónskych Eskimákov, ktorí hovoria o tom, že "Zem sa v minulosti prevrátila" a že Andamančania sa obávajú opakovania veľkej prírodnej katastrofy, ku ktorej došlo v dňoch, keď "svet prevrhol nebesá", v čase života ich vzdialených predkov.

Veľmi dôležitou vedeckou teóriou bola práca Sir Harolda Jeffreysa, ktorý okrem iného zdôraznil chybu v Eddingtonovej teórii. Napísal: "Určite došlo k posunu sklonu zemskej osi. Je to jednoznačné a spočítané. Teória slapového trenia sa potvrdila. Ide aj o skúmanie obežnej dráhy Zeme a Mesiaca, ktoré vykazovalo rozdiely". 

Podstatné však podľa Jeffreysa je, že iba výlučne vonkajšia sila mohla zmeniť orientáciu zemskej osi. Poznamenal, že "ak vezmeme do úvahy pri výpočtoch os momentu hybnosti Zeme, táto sa môže zmeniť v smere iba prostredníctvom síl pôsobiacich na Zem zvonku".

Tieto myšlienky potvrdili všetky vedecké autority. Axiálny sklon, ku ktorému došlo pôsobením nebeského telesa veľkých rozmerov a gravitácie, prebiehal s pôsobením na Zemské jadro so súčasným posúvaním zemskej kôry, po podkladovej viskóznej magme. Tieto deformácie zemskej kôry, najmä skracovanie okolo súčasných polárnych oblastí, ako aj rozsiahle trhliny a lámanie, potvrdené aj vedcom Hobbsom a ďalšími sa vyskytli v planetárnom meradle všade približne v rovnakom čase.

Je na mieste spomenúť zásadné skutočnosti. Súčasná rovina vo vzťahu rovníka k rovine obežnej dráhy (sklon ekliptiky), je v súčasnosti 23 stupňov, 27 minút, 8 sekúnd. Mení sa medzi 21 a 24 stupňami počas obdobia 40 000 rokov. Pokiaľ by bola šikmosť sklonu nulová (teda pokiaľ by sa rovina rovníka a rovina obežnej dráhy zhodovali) a rotačná os by bola vertikálna, dominovali by tieto efekty: deň a noc by boli všade na Zemi rovnako dlhé, prostredie a podmienky by sa výrazne líšili od súčasných, viac miernych pásiem a výrazné zúženie studených pásiem, súčasné ľadové čiapky by na póloch neexistovali, resp. len minimálne, rozdiely v ročných obdobiach by sa výrazne zmenšili s menším počtom extrémov podnebia všade, pričom niektoré regióny by nezažili zimu vôbec ...

Keď si uvedomíme tieto skutočnosti, prakticky všetky hlavné svetové pohoria boli pred návštevou Nimiru v "pleistocéne" výrazne nižšie, práve toto nám umožňuje pochopiť, ako takéto podmienky mohli viesť k silnému rastu rastlín na takmer každej pevnine. Púšte boli malé alebo žiadne. Oceánske prúdy boli všeobecne teplejšie. Ďalšia opodstatnená možnosť je, že Zem sa mohla otáčať pomalšie (deň mal 30 hodín), v takom prípade, by rast rastlín mohol byť dlhší denne aj sezónne. Vonkajší rušivý moment a vplyv nevyhnutný na posun v orientácii geografických pólov by zabrzdil Zem rýchlejšie, než by sa pri jej súčasnej rýchlosti otáčania zdalo možné. Výsledné dislokácie kôry a celosvetový nárast tepelnej energie by nastali o niečo rýchlejšie a určite katastrofálnym tempom.

V súvislosti s touto témou sa pozrieme aj na tzv. mezopotámske spojenie a informácie, ktoré sú zásadné. Mezopotámčania a ich staré spisy o histórii si zachovali úplný popis "nebeskej vojny", zachovaný na tabuľkách nájdených v knižnici panovníka Assurbanipala zo 7. storočia pred Kristom v zničenom meste Ninive. Tieto tabuľky vymenúvajú a považujú za hlavného antagonistu tejto kataklizmy "najžiarivejšie božstvo" ako Abzu, Maldek, Marduk (žiarivý boh Slnka) na nebeskej dráhe, čo presne popisuje akkadská kultúra vo východnej Mezopotámii, konkrétne na pečatnom valci z pálenej hliny (nachádza sa zachovaný v Štátnom múzeu v Berlíne, označené Vorderasiatische Abteilung VA/243). Tento valec zachytáva našu Slnečnú sústavu, ako ju poznali Sumeri v treťom tisícročí pred Kristom. Zobrazuje jedenásť glóbusov obklopujúcich veľkú lúčovú hviezdu, predstavujúcu Slnko. Jednotlivé glóbusy sú považované za planéty a ich rozmiestnenie je jasne vidieť. Známe sú aj ďalšie valcové pečate zobrazujúce božstvá, obiehajúce okolo jedenástich planét. Sumeri jasne poukazujú na jedenásť planét našej Slnečnej sústavy. Najuznávanejšími astronómami staroveku boli Sumeri a Chaldejci. Na spomínaných valcových pečatiach nie sú uvedené žiadne mená nebeských telies.

Astrofyzici sa najviac prikláňajú k verzii, ktorú uprednostňovali aj starí Mezopotámčania, je veľmi podrobne rozpracovaná. Opisuje presne udalosť nebeského telesa Nimiru, ktoré je známe pod názvami Marduk, Tiamat... Najstaršia verzia tejto udalosti je podrobne popísaná na hlinených doskách z roku 650 pred Kristom, ktoré sa našli v knižnici Assurbanipalovho paláca v Ninive. Podrobné štúdie ninivských tabuliek ukázali, že sa zaoberali akkadských eposom o stvorení, ktoré sa veľmi podobali tomu, ktorý je uvedený v knieh Genesis. Epos popisuje obrysy toho, čo je možné nazvať ako monumentálna vojna na nebi. Keď študujeme predmetné texty a dielo podrobne zisťujeme, že v akkadskom popise sa nachádzala planéta našej Slnečnej sústavy s názvom Tiamat (v skutočnosti Maldek). Fyzicky sa veľmi podobala Jupiteru a Saturnu. Van Flander ako vedec tvrdil, že hmotnosť tohto telesa mohla byť 90 krát väčšia než Zeme.

Podľa podrobného študovania eposu a jeho prekladu profesorom Leonardom Kingom je zjavné, že planéta Maldek bola viditeľná jasne aj so Zeme (vtedajšími astronómami). Nešlo teda v žiadnom prípade o kométu. Maldek je opisovaný ako "žiarivý návštevník" v našej Slnečnej sústave, ktorý chŕlil z času na čas veľké prúdy ohňa. Pokiaľ by sme chceli charakteristicky zhrnúť tento Babylonský epos, jasne načrtol mimoriadnu nebeskú udalosť, ktorá vytvorila nebeské teleso veľkých rozmerov (už niekoľkokrát spomínaná troska Nimiru ako pozostatok bývalej planéty našej Slnečnej sústavy s názvom Maldek), ktoré ako "smrtiace kyvadlo" svoju veľmi extrémne pretiahnutú ekliptickú obežnú dráhu akolo nášho Slnka nastavilo tak, že sa pohybovalo niekde medzi Zemou a Marsom, pričom v pravidelnom intervale každých 6115 rokov (+/- 150 rokov odchylka) spôsobovalo incident križovaním a tesným priblížením (prípadne šikmým nárazom) so Zemou. Celý epos bude podrobne vysvetlený rozborom pôvodného textu v pripravovanej knihe Atlantída a Ľudstvo Dneška. V tejto súvislosti je náležité zdôrazniť, že závery niektorých vedcov, ktorí tvrdia, že troska Nimiru, skončila svoju púť v našom Slnku, sú nepravdivé.

Tu sa pozrime na popis potopy, ktorá sprevádzala kataklizmu v roku 9 564 pred n. l.. Čo to znamená slovo, ktoré sa mnohokrát potvrdzuje v mnohých prastarých písmach, že "Zem sa polámala"? Mnoho indiánskych legiend hovorí, ako voda postupovala celé dni. Priblížime si dve z nich. Choctaw z Oklahomy si spomínajú, že po tom, čo bola praveká Zem ponorená do tmy "na dlhý čas" (po zrútení oblohy), sa na severe objavilo jasné svetlo, čo spôsobilo veľkú radosť. Svetlo, ako sa neskôr ukázalo, bola vodná stena zložená z horských vysokých vôd postupujúcich k pozorovateľom. Podobný príbeh sa zachoval medzi Navahmi z Arizony. Jedného rána sa objavil na východe a následne na juhu, severe a západe jav, ktorý z diaľky pripomínal vysokú strmú skalnú stenu. Bola to však voda, ktorá k nim neustále postupovala. Dôležitý je popis situácie, že vody postupovali ako vodná stena. Voda sa posúvala ako lavína po uvoľnení kontragravitačného zovretia, ktoré ju držalo a následne tiekla najprv pomaly smerom k rovníku a potom nabrala úžasnú silu ... Tento popis sa opakuje v mnohých prastarých textoch.

...

Aké ďalšie zaujímavosti a výnimočné informácie prinesieme v ďalšom pokračovaní? Tu je časť z nich, potvrdzuje ich aj samotná Planéta Zem ako pravdivé :

Ako to vyzeralo na Zemi v období existencie Atlantídy pred zhruba 150 000 rokmi?

Kňazi z tibetských kláštorov tradície Bönn - po uchovávali veľmi vzácne prastaré texty obsahujúce záznamy o dobe vlády múdrych a veľmi duchovne vyspelých bytostí, ktoré prišli na Zem z hviezd pred dávnymi časmi. Práve v období pred 150 000 rokmi na Zemi žilo niekoľko prastarých civilizácií, pôvodom zo súhvezdia Orion, ktoré boli veľmi múdre, vysoko duchovne aj technicky vyspelé. Môžeme ich poznať aj pod menami ako Elfovia, Hviezdni Elfovia, Kráľovské dynastie vzácnych Elfov a pod.. Podľa dochovaných tradícii jedna z rás žila približne v oblasti dnešného amerického Altiplana, kde po nej zostali celé galérie obrovských skalných rytín a sôch rôznych zvláštnych zvierat, z ktorých mnohé už nežijú. Archeológ D. Ruzo túto civilizáciu nazval "kultúra Masma". Jej centrum leží na plošine Marcahuasí vo výške 3 800 m. n. m., asi 50 km od Limy. Tieto artefakty majú pravdepodobne súvislosť aj s inými z rôznych oblastí Altiplana a pacifického pobrežia, ale aj najstaršími stavbami kamenných miest v okolí jazera Titicaca a Poopa. Kultúra Masma je zrejme identická s civilizáciou, od ktorej odvodzovali svoj pôvod Kot-Sunovia...

Pokračovanie nabudúce ... možno si začneme aspoň poniektorí uvedomovať, aké sme my Ľudské bytosti "malé mravčeky", ktoré sa bezočivo rozdrapujú na Planéte Zem, akoby nám patrila. 

Ach, akí sme len smiešni (česť výnimkám). Planéta Zem a vyššie živé celky, Vesmír, si s nami ako ľudskou civilizáciou vedia "urobiť poriadok" ako sa povie "šmahom ruky". Stále drvivá väčšina bytostí z ľudskej civilizácie na Zemi nevie, načo sa tu zrodili. Práve preto majú temné monštrá a kreatúry navrch. 

Planéta Zem je k ľudskej civilizácii až príliš zhovievavá, nato, ako sa ku nej správame. Uvidíme, do kedy bude neokrôchanosť a vylomeniny ľudskej civilizácie ešte tolerovať ?!

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, september 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, september 2022