KATAKLIZMA na PLANÉTE ZEM v roku 9 564 pred n. l. (4. časť)

Vážení priaznivci, priatelia, trochu netradičný úvod tohto článku : 

Nečakajte, že súčasná úbohá vláda SR sama odíde od koryta, podobne nečakajte, že vzdychajúca Čaputová vyhlási referendum o predčasných voľbách... Nie, práve teraz to budú tlačiť vrchom - spodom, menšinová vláda a podobné idiotské zbytočné pokusy, veľké intrigy a manipulácie, vzájomné okydávanie sa politikov medzi sebou, zneužívanie Ústavy SR, namotávanie občanov na rozdávanie peňazí, šikanovanie zvrátenými legislatívnymi rámcami, ešte väčší bordel ako doteraz a podobné udice ... všetko možné len nie pravdivosť a čestnosť ... Realita? 

Je viditeľné (aj v nízkej astralite), že hrozí občianska vojna, sociálne nepokoje, počúvame ľudí každý deň, sú zúfalí a opodstatnene vytočení. Putin sa doslova "pokakal" zo sankcií chrabrých debilkov v EÚ... Výsledok? Nech sa páči. Totálny rozvrat a pád na Slovensku aj v okolí pokračuje so zotrvačnosťou. Nech sa všelijakí nafetovaní grázli pakujú do Austrálie, nech sa viac na Slovensku ani neukazujú.

Slovensko má duchovnú úlohu (zatiaľ nenaplnenú) "posla MIERU", vytváranie mostov priateľstva, spolupráce, odmietajúce akékoľvej extrémy a vychýlenia od Svetla, Pravdy. To je to "neviditeľné", čo môže spájať ľudské bytosti, ktoré nemajú mocenské ambície, netúžia po ovládaní, chrániac si svoju integritu. 

Ako srdce Európy svojím príkladom a čistotou ovplyvňuje Slovensko aj okolie. Keď je srdce choré, celý organizmus zlyháva. Toto nepochopí žiadny klinický idiot, či sociopat, zombie psychiky. Podporme mierové iniciatívy a chráňme svoje deti a mládež pred lživou a štváčskou západnou vojnovou propagandou, ktorá sa snaží mladé generácie zneužiť na ukotvenie ZLA v srdci Európy.

Primárne je potrebné tvoriť úplne novú spoločnosť, od základov, úplne nové štruktúry spoločnosti založené na etických a mravných princípoch vyvážených so vzdelaním, odbornosťou. Živelne to však nepôjde, je nevyhnutné predstaviť v prítomnosti konceptuálne tézy vývoja, spoločnej bezpečnosti, princípy sociálnej spravodlivosti a ich riadenie. Pokiaľ nás nespojí, to, čo dáva zmysel existencii národa, teda duchovný ideál, posolstvo, úloha, obohacujúca jednotlivcov a celok, okolie, tak sme skončili aj so štátnosťou. Vopred však je potrebné na rovinu povedať, že to nebude med lízať, pretože to nie je úloha pre padavky a slabochov. Jedným so zásadných princípov tzv. nepoučiteľnosti človeka je, že múdrosť a pravdivosť, nemôže byť ovládaná a krivená mocou peňazí a kapitálu (zatiaľ vzhľadom k úrovni vedomia utopistická myšlienka, česť výnimkám). 

Žiadne extrémy, ide o horizont procesu liečenia a zahojenia v trvaní min. 10 až 15 rokov (v tom lepšom prípade) ... Pretože aj v nasledujúcich voľbách do NR SR (to je jedno kedy sa uskutočnia), sa budú angažovať aj také "opozičné" strany, ktoré majú vo svojich programoch skryté hrozby (stačí si pozorne vypočuť ich prejavy v médiách). Komunálne voľby na jeseň 2022 môžu pomôcť k zlepšeniu situácie, ale videli ste už niekedy na Slovensku, aby nezávislých apolitických odborníkov rešpektovali fanatické ovce či oligarchovia? 

...

Pre fanúšikov témy Atlantídy sme dnes pripravili štvrtú časť zo série článkov. Tému gigantickej kataklizmy na Planéte Zem z obdobia 9 564 pred n. l. sme začali v našich článkoch preberať úvodným zo dňa 13. 8. 2022. Pokračovali sme v poradí druhým článkom zo dňa 21. 8. 2022, kde sme sa začali venovať interdisciplinárnym prienikom viacerých vedných odborov. Na najnovšie poznatky geológie v tejto súvislosti sme sa pozreli v treťom článku zo dňa 24. 8. 2022. V treťom článku o kataklizme v roku 9 564 pred n. l. zo dňa 31. 8. 2022 sme pokračovali ďalšími unikátnymi nálezmi, ktoré sú súčasťou veľkej mozaiky systémovej analýzy preukazujúcej, že ku kataklizme v období 9 564 pred n. l. skutočne došlo. S pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote dá táto udalosť stotožniť so skazou posledných zbytkov ostrovnej ríše Atlantídy...

Dnes máme teda štvrté pokračovanie a v ňom si povieme o najnovších vedeckých poznatkoch, ktoré vrámci architektúry súvislostí popisujú časové upresnenia významných geologických nálezov a závery z nich vyplývajúce, ktoré nesú svedectvá tejto udalosti. V neposlednom rade sa pozrieme na vedecké hypotézy poukazujúce v princípe na príčinnú súvislosť globálnej kataklizmy na Zemi, práve incidentom planéty Zem s nebeským telesom (planétou Nimiru), opäť prienikmi zdrojov poznania.

Poznámka: Mnoho dementov a sociopatických klinických idiotov prežívajúcich v ľudských biologických schránkach, ktorí podporovaním nezmyselných sankcií pri Rusku v súčasnosti zničili mnoho existencii ľudských bytostí v Európe, na Slovensku, v Čechách (mnoho týchto následkov sa ešte len prejaví v budúcnosti), by si mohlo aspoň uvedomiť aj zo série týchto článkov na tému Atlantídy, elementárny princíp príčiny a následku. Tento princíp sa prejavil aj pred zhruba 11 500 rokmi v našej Slnečnej sústave, i keď korene tejto príčiny siahajú až do obdobia zhruba 113 500 rokov pred n. l... Aká skaza celoplanetárnych rozmerov môže vzniknúť pokiaľ víťazí temná strana sveta v duchovnom pozadí a následne v hmote. Sú tu obrie vyššie celky, ktoré si s temnotou vytváranou bytosťami na Zemi bez problémov vedia poradiť. Pokiaľ chceme ako ľudská civilizácia, aby nás priaznivé Vyššie systémy, presahujúce tento Vesmír chránili, je potrebné k nim inklinovať a vyladiť sa na ich energie a tendencie čistoty. Skôr než bude neskoro ...).

Pochopiteľne, vhodné je čítať tieto články postupne za sebou, aby človek pochopil zásadné princípy kontextu a z toho vyplývajúce logické závery. Dnes sa pozrieme sa aj na prastaré legendy a tradície ... Kniha Atlantída a Ľudstvo dneška, ktorú pripravujeme bude mať okolo 800 strán (možno viac), resp. bude mať viac dielov, takže skutočne ide o celistvú mozaiku obrovského množstva informácii.

Pohovorme si niečo o časovom určení dátumu spomínanej kataklizmy, ktorá sa datuje zhruba pred 11 500 rokmi, teda presnejšie 9 564 pred n. l.. Pochopiteľne, že duchovné zdroje poznania prostredníctvom duchovných prenosov telepatickou komunikáciou (Univerzálne informačné pole tohto Vesmíru, Planéta Zem) hovoria jasnou rečou. Mnohí bádatelia sa zhodujú na tomto časovom dátume aj z minulosti, my taktiež (G. Sidorov, S. Swerdlov, N. Levašov, Edgar Cayce, H. P. Blavatská, Barbara Hand Clow, Ivo Wiesner, Carl Gustav Jung, a mnohí ďalší).

Vieme o niektorých dôkazoch, ktoré sme tu vyšpecifikovali aj matematicky a štatisticky. Zapojili sme prienik interdisciplinárnej systémovej analýzy klimatologických dôkazov, geológie, archeológie, biológie, botaniky, zoológie, geofyziky, matematiky, astronómie, atď... Pokiaľ chceme posúdiť geologickú mladosť a časový rámec udalosti, je možné použiť pri určovaní presného obdobia (storočie a dokonca ročné obdobie) použiť s vedeckého hľadiska vyšetrenie na prítomnosť uhlíka - C14. Veľmi presné datovanie pozostatkov veľkého množstva zvierat a rastlín, ktoré táto udalosť zasiahla. Bežne sa tieto pozostatky priraďujú k "neskorému pleistocénu" staroveku a mnohé rádiokarbónovou metódou určené dátumy, ktoré nám táto metóda poskytla, sa považujú za označenie poslednej weichselskej (wisconsinskej fázy) fázy údajných čias "doby ľadovej".

V roku 1939 Serge Korff objavil existenciu rádiokarbónu. Všimol si, že kozmické neutróny pri dosiahnutí hornej atmosféry Zeme z vesmíru vyprodukovali sekundárne neutróny pri ich počiatočnej zrážke s prirodzene už existujúcim dusíkom, vyskytujúcim sa vo vysokej nadmorskej výške. Korff predpovedal, že neutróny pri zrážke s hojným izotopom dusíka N-14 budú reagovať tak, že uvolnia protón a vytvorí sa rádioaktívny uhlík C-14. Počas rokov nasledujúcich bezprostredne po 2. svetovej vojne Dr. W. F. Libby vyvinul a zdokonalil Korffovu metódu, vychádzajúc z predpokladu, že keď organizmus zomrie, prestane asimilovať C a nahradí ho rádiouhlík C-14, ktorý je v ňom už prítomný bez ďalšieho rozkladu. Rýchlosť rozpadu alebo počet rozpadov za minútu sa zisťuje meraním Geigerovým počítačom, pričom klesá so zvyšujúcim sa vekom príslušnej vzorky. Určité diskusie vznikajú pri tejto datovacej technike, najmä pokiaľ ide o určenie veku materiálu staršieho ako 5 000 rokov. Ide o vplyv na rýchlosť príchodu kozmických neutrónov. I napriek tomu sa používa mnohými autormi rádiokarbónová metóda aj na určenie času, kedy sa končila epocha "pleistocénu" a začal sa holocén. 

Vedci Mangerud a Gullikson získali vyprecizované údaje pre neskoré weichselské suchozemské rastliny a morské lastúry z rôznych lokalít v severozápadnej Európe, všetky spadali do obdobia 13 000 až 11 000 rokov pred n. l.. Zatiaľčo veľmi podobný dátum 13 500 až 11 000 rokov pred n. l., založený výlučne na interpretácii 14 geologických prvkov datovaných rádiokarbónovou metódou aj u živočícha mastodonta objaveného v rašeliniskách, neďaleko mesta Michigan v Indiane (USA), bol stanovený do obdobia zániku neskorého pleistocénu. V súčasnosti sa merajú dáta presnejšie, od roku 1950 n. l., tak, ako to bolo navrhnuté na konferenci v Cambridge v roku 1962.

Nové merania organických zvyškov zozbieraných z povodia rieky Jenisej na Sibíri, boli spresnené na priemerný dátum na 11 335 (s odchylkou +/- 170 rokov), keď pôvodne sa predpokladalo, že možno pochádzajú z najstarších čias holocénu. Dátumy v intervale od 12 168 (+/-1500 rokov) pred n. l. do 10 090 (+/- 140 rokov) pred n. l., získané zo zvyškov zvierat a rastlín roztrúsených po severnej pologuli, dávali priemerný vek 10 918 rokov pred n. l., pre koniec doby ľadovej. Ide o zhodu s vedcami Webbom a Brysonom, ktorí obhajovali pre dôležité klimatické a botanické zmeny zaznamenané na konci údajnej "neskorej ľadovej" epizódy na severe Stredozápadu USA. Opäť sa potvrdilo, že konečné "odľadnenie" letiska Airport Lake na ostrove Unmak v Aleutách bolo tiež datované medzi rokmi 12 000 až 11 000 pred n. l. a na južných stranách pohoria Brooks na pevninskej Aljaške približne 11 800 pred n. l..

Takmer identické dáta boli zozbierané pri významných fyzických a biologických zmenách vysledovaných na celej južnej pologuli. Zvýšenie hladiny mora v okolí Nelson Bay, Cape Province, v Južnej Afrike, sa časovo zhodovalo so zmiznutím dominantných trávnatých plôch v priľahlom vnútrozemí niekedy pred 12 000 až 11 000 rokmi. Ďalej na východ, v rovnakom časovom intervale, dažďové pralesy rýchlo expandovali cez severovýchodný Queensland v Austrálii, súčasne s nárastom zrážok o 100 až 175 % viac, ako sa tam dnes vyskytuje. Práve tento fakt ovplyvnil aj západný Irian (Nová Guinea) na severe a východoafrické krajiny Uganda a Keňa. Nie je prekvapením, že takéto klimatické zmeny vyvolali variácie v rastových vzorcoch medzi rôznymi organizmami. Veľmi "neskoré štvrtohorné" morské lastúrniky z arktickej Kanady vykazujú výrazné rozdiely v izotopovom zložení kyslíka a uhlíka v ich pancieroch, čo znamená, že tento výskyt poukazuje aj výrazné zmeny teploty mora. Je potrebné konštatovať, že celosvetovo rozptýlený dátový materiál, rôznorodej štruktúry ako zvyšky stavovcov, mäkkýšov, rastlín, geologických prvkov, klimatické a oceánske zmeny nevynímajúc, preukazuje terminálny pleistocén alebo najstarší holocénny vek na obdobie 11 500 rokov pred n. l..

Určité problémy aj napriek vedecky uznávanej rádiokarbónovej metóde pre datovanie, vytvorili kontaminácie vzoriek v súvislosti s uvolňovaním atómových častíc do atmosféry od začiatku testov jadrových bômb na Planéte Zem v roku 1945. Treba pripomenúť, že od roku 1962 testovanie jadrových bômb úplne narušilo prirodzený výskyt aktivity C14.

Zaujímavé nálezy pozostatkov mamuta zo štrkových ložísk vo východnom Nórsku poskytla rádiokarbónová metóda datovanie na obdobie 46 000 až 19 000 rokov pred n. l.. Štrk v náleze jednoznanče pochádza z takzvaných koncových pleistocénnych čias, čo má vplyv na interpretáciu dôkazov. Logický je teda záver, že všetky pozostatky boli "opätovne uložené do nových nánosov štrku" z pôvodne oveľa staršieho bahna. Je jasné, že tieto organizmy boli zahrabané činiteľom, ktorého pôsobením ich erodoval z nejakej podstatne staršej vrstvy bahna a znovu pochoval, keď uložil aj bahno so štrkom. Analogické prípady zahŕňajú aj úlomky dreva. Napríklad vzorky na dne Severného mora prostredníctvom rádiokarbónovej metódy potvrdili jeho vek oveľa starší, než je vek hostiteľských sedimentov. Napríklad v USA, ihličnaté drevo z "driftových" ložísk v Appletone, Wisconsin, pri spracovaní v roku 1965 poskytlo dátum 12 000 (+/- 300) rokov pred n. l..

Slávna zamrznutá mŕtvola mamuta nájdená v Beresovke na Sibíri, bola datovaná na dátum zhruba 39 000 pred n. l.. Peľ a úlomky rastlín, ktoré boli odobraté zo žalúdka mŕtvoly tohto mamuta (logicky zvyšky posledného jedla), poskytli informácie na vek niekde medzi 7 000 a 6 000 rokmi. Ako je to možné, že došlo k takejto odchylke? Vysvetlenie spočíva v testovaní kolagénu nachádzajúceho sa v kostiach, najmä pokiaľ sa znižuje jeho koncentrácia vekom, pričom aj prostredie pohrebiska vplýva na chybovosť výsledkov. Obrovské množstvo dát, ktoré bolo zhromaždené v rámci botanických nálezov a aj zoologických ekvivalentov, ich záverečný priemer (vypočítaný v rokoch 1997 až 2002), opakovane preukazujúci dátum pred 11 577 rokmi, čo analogicky potvrdzuje Platónovu verziu zániku Atlantídy (okolo 9 500 pred n. l.) presne 9 577 pred n. l.. 

Potvrdzujú sa tým aj informácie získané z duchovných zdrojov poznania, ktoré hovoria o období 9 564 pred n. l., čo je zanedbateľná odchylka. Podľa systémovej analýzy dôkazov, ktoré sú k dispozícii, je možné uviesť aj mesiac, kedy došlo k udalosti, resp. dôkazy smerujú ku koncu jari a začiatku leta.

Keď si uvedomíme charakter dôkazov, ktoré produkuje interdisciplinárny prienik vedných odborov, duchovné zdroje poznania nevynímajúc, veľkú katastrofu, ktorá zasiahla a zdevastovala Planétu Zem, výslovne popisujú ako nešťastie spôsobené príčinou konfrontácie medzi Zemou a iným nebeským telesom. O tom niet pochýb. 

Viaceré autority, ktoré podrobne študovali geofyzikálne javy, evidentne hovoria o tom, že sa javia ako dočasné, spadajú do časového rozpätia tejto závažnej udalosti. Jednoznačne dospeli k záveru, že tieto anomálie môžu byť výlučne výsledkom vplyvov, ktoré rovnomerne pôsobili na zemeguľu ako celok zvonka. Ide teda o pôsobenie externých vplyvov.

Aj v súvislosti s činnosťou budovania hôr, ktorá charakterizovala väčšinu z obdobia "neskorého pleistocénu" prof. Rudolf Hauthal a prof. Hans Meyer po precíznom štúdiu fenoménov "doby ľadovej" v andskom Peru a Bolívii s ohľadom na ešte širší rozsah geologických faktorov uviedli, že:

"V súvislosti s hromadiacimi sa dôkazmi, že obdobie "ľadu" prebiehalo súčasne na celej zemeguli, fakty vedú k jednoznačnému záveru, že hlavnú príčinu udalosti je potrebné hľadať mimo zemegule, teda logicky kozmickej povahy. Sytémová analýza jednoznačne produkuje záver, že nemohlo ísť v žiadnom prípade o príčinu, ktorá má lokálny vplyv na špeciálne oblasti zemegule, pretože by nezodpovedala za všetky javy. Genéza súčasného biologického vyhynutia zvierat, rastlín (často bežne považovaných za formy doby ľadovej) a rastlín "neskorého pleistocénu" bola realizovaná bez ohľadu na vek, veľkosť, pohlavie, išlo o neprirodzené pôsobenie náhle a násilné, zabíjanie prebehlo obez rozdielu súčasne na všetkých kontinentoch, s výnimkou Antarktídy. Toto sú jasné dôkazy globálneho charakteru príslušnej katastrofy o významnej situácii, že k výsledným vyhynutiam došlo ďaleko za hranicami, ktoré ortodoxný glacializmus stanovil režimom doby ľadovej. Samotní biológovia to taktiež zdôrazňujú. Išlo o pôsobenie obrovskej sily na viacerých miestach Planéty Zem, alarmujúcou rýchlosťou a o výnimočné okolnosti, ktoré mohli spôsobiť tieto celoplanetárne zmeny.".

Popisy božstiev, hadov, rôznych príšer, horiacich gulí, vodných stien a pod., ktoré boli reprezentované mnohými starými textami, legendami a tradíciami, ako boli videné na oblohe, padajúce z oblohy smerom na Zem, na nebesách a podobne, sa opakujú. Špeciálne bolo popisované obrovské nebeské teleso a jeho časti, ktoré sa približovalo k Zemi (tibetské prastaré texty, traktáty, ruské dávne texty, Védy a letopisy...). Podľa duchovných zdrojov informácii ale aj viacerých vedcov ide o už spomínané "smrtiace kyvadlo" Nimiru, ako trosku (pozostatok) bývalej planéty našej Slnečnej sústavy Maldek (Tir). Viaceré vedecké autority sa zhodli na pomenovaní asteroid, resp. kométa, čiže nebeské teleso pôsobiace z kozmického priestoru. Pozrime sa na to bližšie, čo hovorí veda ...

Planéta Zem je jednou z rodinky, ktorá tvorí našu Slnečnú sústavu. Je svojim charakterom mimoriadna. Je to veľmi dobre vyvinutá "vodná" planéta, na rozdiel od "bezvodných" planét ako Merkúr a Mars alebo plynných planét ako Jupiter, Saturn, Urán, Neptún. Zem obieha okolo Slnka vo vzdialenosti 148 800 000 km, raz za 365 dní (jeden rok), po 24 hodinách tvoriacich jeden deň. Pohybuje sa po dráhe, ktorá nie je kruhová, ale má obrovskú elipsovitú dráhu. Rôzne priblíženia Zeme v eliptickej dráhe k Slnku (najmenšia a najväčšia) sú známe ako slnovraty (zimný a letný). Rovníkový priemer predstavuje 42,72 km. Zem má os, okolo ktorej sa otočí raz za 24 hodín. Os nie je vzpriamená (teda nie je v pravom uhle k rovine obežnej dráhy Zeme) ale je naklonená v uhle 23,5 stupňa od vertikály. To vysvetľuje zmenu počtu hodín denného svetla v ktorýkoľvek deň. S rotáciou Zeme okolo Slnka sa vplyvom náklonu zemskej osy vytvárajú 4 ročné obdobia. Tieto ukazovatele, však v dávnej minulosti neboli rovnaké, najmä pokiaľ hovoríme o náklone osy. Podľa dôkazov a tradícií bola zemská os v dávnej minulosti viac vertikálne zarovnaná. Zem nie je ani ideálnou guľou, pretože v takom prípade by nemala žiadnu stabilitu otáčania okolo osi. Stabilita zemskej osi je odvodená od geoidálneho tvaru (rovníková vydutina, ktorá stabilizuje Zem pri rotácii a bráni jej prevráteniu z pólu na pól). Toto rovníkové vydutie tiež umožňuje použitie krútiacoch momentov Slnka a Mesiaca, ktoré spôsobujú, že Zem sa kýva a tým vzniká pomalá precesia rovnodennosti, čo súvisí aj s hustotou a aktuálnou rýchlosťou otáčania.

Pokiaľ by však nejaké teleso (nebeské teleso) pôsobením zvonku mohlo dostatočne ovplyvňovať Zem, napríklad vyvolať väčší krútiaci moment, zmenil by sa tým uhol rotácie a aj axiálny sklon zemskej osi. Hypoteticky by sa potom prispôsobila tomu aj rovníková vydutina a táto by prinútila zemskú kôru prispôsobiť sa tejto vydutine. Otázka, či existuje trvalá tuhosť alebo absencia tuhosti v hlavnom geoidálnom tvare? Akýkoľvek výrazný odklon od jeho súčasného tvaru by sa určite prezradil veľmi jednoducho premiestnením oceánov, pretože oceány, ktoré nadobudnú rovnovážny tvar, by potom dominovali buď na póloch alebo v rovníkových oblastiach. V skutočnosti rozloženie pôdy a vody nevykazuje žiadnu významnú tendenciu takéhoto typu. Na druhej strane sa predpokladá, že rýchlosť rotácie Zeme sa v geologickom čase výrazne zmenila. Zmenila sa buď tým, že sa uvoľnil moment hybnosti Mesiaca prostredníctvom slapového trenia (Mesiac vykazuje známky slapového vydutia pre väčšiu blízkosť k Zemi), alebo rýchlosť rotácie môže byť určená rezonanciou s atmosférou. Príliv a odliv by sa v takom prípade musel podstatne zmeniť so zmenami v štruktúre atmosféry.

Tu teda zisťujeme, že hoci súčasná konfigurácia Zeme je blízka rovnovážnemu tvaru zodpovedajúcemu rýchlosti rotácie planéty, akákoľvek vážna odchýlka od tejto situácie by jednoznačne vyvolala všetky druhy katastrofických účinkov. K podobným hrozných výsledkom by došlo, ak by sa rýchlosť otáčania nejakým spôsobom výrazne spomalila alebo zrýchlila. Vedeckým skúmaním sa zistilo, že súčasná os rotácie zeme je rozhodne nestabilná a zjavne nie je v nejakom veľkom geologickom dynamickom veku. Goldovo pozorovanie, že zmeny v štruktúre atmosféry mohli zmeniť rýchlosť rotácie, je obzvlášť zaujímavé, pretože ako teraz uvidíme k takejto atmosférickej zmene skutočne došlo ako súčasť katastrofy spôsobenej spomínaným nebeským telesom (Nimiru).

Mesiac vykazuje známky toho, že bol kedysi bližšie k Zemi, je pozoruhodné, pretože to znamená, že došlo k predchádzajúcemu narušeniu súčasného systému Zem - Mesiac. Hmotnosť zeme sa odhaduje na približne 6,6 x 10 na dvadsiatuprvú ton a jej hustota je hodnota asi 5,519. Tieto čísla vyvolávajú problémy zásadného významu, napr. u horniny, ako je žula, ležiace pod zemským povrchom majú hustotu iba 2,7. Vedec prof. Putnam to charakterizoval nasledovne: Kde sa dá nájsť tento ťažký materiál, ktorý dáva takú vysokú priemernú hodnotu pre celú Zem? Rastie hustota Zeme konštantnou rýchlosťou od povrchu k stredu? Alebo má Zem vo svojich vrstvách ľahší materiál a potom má extrémne ťažký materiál sústredený v nejakom jadre?

Spomínaná posledná možnosť sa považuje za najpravdepodobnejšiu. Špecifická hmotnosť Zeme pri jej strede môže byť okolo 15 až 18, v porovnaní s akýmkoľvek predmetom na jej povrchu je Zem nesmierne ťažká, čo dáva dojem obrovskej sily a stálosti. Uvedomíme si, že zemská kôra je veľmi tenká okolo 8 až 48 km, pričom jej najhrubšie časti sa nachádzajú pod povrchom horských masívov a pozostáva z troch najhrubších vrstiev. Najvyššia sa skladá z voľných alebo nespevnených usadenín, ako je štrk alebo sliz, pod ňou je vrstva stredne tvrdých spevnených hornín, ako sú vápence a pieskovce, ktoré sú často vrstevnaté a fosílne. Najnižšia zo všetkých je vrstva smerujúca nadol k najspodnejším častiam kôry, zložená z veľmi tvrdých kryštalických hornín, ako je žula, magmatického (vulkanického) pôvodu a bez fosílií. Okolo 29,22% pevniny sa nachádza pod hladinou mora. Oceány tvoria 95% celkového množstva vody na zemi, snehové polia a ľadovce len cca 1%. Genéza magmatických tekutín je záhadou. V roku 1887 sopka Mauna Loa na Havaji vyprodukovala zhruba 2 500 000 ton lávy za hodinu. Láva veľmi ťažkého čadičového typu bola zjavne vynesená na povrch z jej silného zdroja, na Zemi sa dostala do výšky nie menej ako 6 250 metrov.

Zaujímavými úkazmi, čo umožňujú hlboké trhliny v litosfére (zemská kôra a plášť), aby sa magma dostala na zemský povrch, sú nepochybne regióny ako je Deccan v západnej Indii, Kolumbijská plošina na severozápade Spojených štátov a oblasť rieky Parana v Južnej Amerike. Hrúbky nánosov obrovských čadičových záplav predstavujú stovky stôp. Tieto magmatické výlevy zmenili výrazne miestne topografie. Sily pôsobiace na magmu zahŕňajú spolu s prirodzenými gravitačnými silami Slnka a Mesiaca aj rýchlosť rotácie Zeme (odstredivá sila), ktorá vytvára rovníkové vydutie (vyššie spomínané). Tieto tlaky vyvíjajú veľký ťah, pretože viskózna alebo polotekutá magma je na rozdiel od oceánskych vôd úplne uzavretá. Dôkazy geológie naznačujú, že magma priamo popd zemskou kôrou rotuje podobnou rýchlosťou ako kôra. Všetka magma v špecifických vertikálnych oblastiach bude mať v závislosti od hustôt, tlakov a teplôt uhlovú hybnosť 0 na póloch až 1600 km/hod. na rovníku. Rýchlosť rotácie sa pravdepodobne mení aj v rôznych hĺbkach vo vnútri Zeme. Tieto magmatické pohyby je možné označiť ako magmatický príliv.

Akékoľvek náhle alebo výrazné prestavenie zemskej osi alebo rotácie Zeme by vyvolalo zmeny v prílive magmy, keď sa prispôsobí novému rovníku alebo zmení rýchlosť rotácie. Takéto zmeny však nemusia byť rovnomerné v dôsledku faktorov tiahlych prúdov hlboko v samotnej magme, hoci celkovo by určite spôsobili orovské napätie na litosféru. Počas priblíženia nebeského telesa (Nimiru) k Zemi, došlo k rozsiahlym magmatickým úpravám a zmenám na povrchu Zeme, tento proces musí byť logicky zrejmý z dôkazov prezentovaných z časového hľadiska skôr. O tom ešte budeme písať. Hlbšie v Zemi je jadro. Predpokladá sa, že pozostáva z vnútorného a vonkajšieho jadra. Geologická vedecká špička na Zemi sa zhoduje na tom, že jadro je extrémne vysokej hustoty netuhého (kvapalného) skupenstva, skutočný priemer zatiaľ nebol určený (predpoklad je niekoľko stoviek kilometrov) a je prepojené s magnetickým poľom Zeme, čomu musíme venovať pozornosť.

Zem má elektricky nabité magnetické pole, nazývané jednoducho geomagnetizmus. Podobné niečo existuje na Mesiaci a Merkúre, teda iba dve ďalšie telesá v našej Slnečnej sústave ho majú. Z duchovného hľadiska hovoríme aj o veľmi dôležitej skutočnosti a síce, že Zem má vlastnú Zdrojovú energiu (nazývanú Zero energy, resp. Energia vákua), o čom písal rozsiahle vedecké práce takmer pred 100 rokmi výnimočný Nikola Tesla.􏱀 Laboratórne experimenty preukázali, že rotujúci guľový magnet je teda akýmsi gigantickým ekvivalentom rotujúceho magnetu v spomínanom laboratóriu. Magnetické póly Zeme, ktoré po spojení tvoria dipól (dva opačne nabité oddelené póly), sú mierne mimo stredu (t.j. nezhodujú sa s geografickými pólmi). Sú zarovnané približne pozdĺž osi otáčania, ale v opačnom smere ako je smer vektora uhlovej rýchlosti. Už v roku 1803 bolo presvedčivo preukázané, že Zem je negatívne nabitá, čo potvrdzuje mnoho experimentov.

Keďže Zem je elektricky nabitá, bude k nej priťahovať a urýchľovať kladne nabité častice v prúdení slnečného vetra. Tento kladný náboj sa dokonca prejavuje v atmosfére a za jasného dňa na úrovni Zeme spôsobuje zostupné elektrické pole medzi 100 a 500 voltmi na meter. R. E. Juergens poznamenal, že je známe, že vesmír nepozostáva len z vákua (ako sa predtým myslelo), ale že je to plazma disociovaných iónov a elektrónov, elektricky nabité telesá, ako sú planéty. Za určitých okolností by sa mohli navzájom rušiť, avšak majú plášť s priestorovým nábojom, ktorý je schopný zostaviť dostatočný náboj, ktorý zodpovedá elektrickému potenciálu okolitej plazmy. Juergens navrhol, že tento náboj je v skutočnosti magnetosféra. Vyvodil, že teleso, ktoré obiehalo okolo Slnka vo vzdialenejších častiach orbity Slnečnej sústavy, resp. ktoré prešlo medzihviezdnym priestorom, mohlo získať mimoriadne vysoký elektrický potenciál. Ďalej potvrdil, že takéto teleso, pokiaľ prechádza po dráhe, ktorej trajektória sa pretína s inou planétou Slnečnej sústavy, by sa zrejme nezrazilo s ňou kvôli tlmiacemu účinku obalov vesmírneho náboja zúčastnených telies. Dalo by sa však očakávať, že dôjde medzi nimi k elektrickým výbojom, kedy sa telesá budú snažiť vyrovnať svoj energetický potenciál. Takéto výboje by mohli spôsobiť katastrofálne obrovské rozmery a spôsobiť katastrofálne účinky na obe telesá.􏰌􏰍􏰙􏰂􏰌􏰈􏰎􏰌􏰒􏰅 􏰜􏰦 􏰀􏰛􏰾􏰆􏰔􏰒􏰚􏰈􏰜􏰦 􏰒􏰙􏰎􏰂􏰌􏰛􏰞􏰎􏰢􏰌􏰆􏰃􏰆􏰜􏰉􏰆􏰈􏰚􏰒􏰂􏰜􏰝􏰜􏰆􏰰􏰆􏰆􏰕􏰝􏰒􏰕􏰎􏰎􏰜􏰔􏰈􏰎􏰌􏰂􏰔􏰦􏰙􏰧􏰎􏰈􏰌􏰘􏰝􏰎􏰒􏰔􏰕􏰂􏰎􏰕􏰎􏰔􏰛􏰐􏱓􏰎􏰞􏰉􏰌􏰈􏰒􏰕􏰚􏰆􏰛􏰒􏰈􏰕􏰆􏰆􏰜􏰆 􏰔 􏰌􏰍􏰔􏰅􏰌􏰃􏰎􏰌􏰒􏰅 􏰌􏱀 􏰌􏰍􏰙􏰂􏰌􏰈􏰎􏰌􏰒􏰅

Zemské elektromagnetické pole teda zjavne plní veľmi dôležitú funkciu, pretože v prípade blízkeho priblíženia nejakého vysoko nabitého nebeského telesa pôsobí ako štít na minimalizáciu kataklizmatických následkov, ktoré by inak nastali. Všetky autority sa zhodujú v tom, že elektromagnetizmus Zeme sa generuje v zemskom jadre a vychádza z pohybov roztavenej tekutiny (za predpokladu, že z toho pozostáva jadro). Tento pohyb vzniká vplyvom zemskej precesie na pevnú zemskú kôru a na samotné jadro. Relevantnosť precesie pre geomagnetické pole je taká, že jej rýchlosť je určená veľkosťou rovníkového vydutia. Elektrické prúdy sú hlavnou zložkou geomagnetického poľa, pričom toto "dynamo" je poháňané kombinovaným gravitačným vplyvom Slnka a Mesiaca, v prvom rade príčinou precesie. Akékoľvek vážne skreslenie tohto solárneho a lunárneho gravitačného ťahu by narušilo precesiu do takej miery, že by zemské magnetické pole pokleslo a zoslablo, v dôsledku vyrábaného elektrického prúdu. Dokonca to môže spôsobiť, že "dynamo" prejde na krátky čas do spätného chodu.􏰜􏰦 To by znamenalo magnetický obrat.

Tu sa dostávame k teórii obrátenej polarity, ktorú spôsobilo v dávnej minulosti nebeské teleso Nimiru. V kvapalnom stave sú vyvrelé horniny nemagnetické, ale pri ochladzovaní na približne -580 stupňov celzia, resp. nadobudnutím Curieovho bodu si udržia magnetický stav, ktorého orientácia odráža magnetickú polaritu Zeme v čase ochladzovania.􏰀􏰛􏰾􏰆􏰔􏰒􏰚􏰈􏰜􏰦 Toto sa označuje ako paleomagnetizmus. Zmagnetizované horniny sa môžu neskôr premiestniť alebo sa môže zmeniť orientácia magnetického poľa Zeme. Rozšírený výskyt pevných hornín s obrátenou polarizáciou už dlho zaujíma geofyzikov, ktorí strávili mnoho desaťročí skúmaním príčin a významu tejto zjavnej anomálie. Dnes už existuje všeobecná vedecká zhoda, že jediným prijateľným vysvetlením tohto javu je, že "samotné magnetické pole Zeme bolo obrátené v období, keď sa tieto horniny vytvorili".

Výskumy tiež ukázali, že severné a južné geomagnetické póly Planéty Zem si niekoľkokrát prehodili miesta. A predpokladá sa, že tento proces bol náhly, pole sa zrazu rozpadlo a reformovalo sa s opačnou polaritou. Zdroj pozemského magnetizmu leží v elektrických prúdoch na povrchu zemského jadra. Magnetické pole Zeme je nejakým spôsobom spojené s rotáciou planéty. Je pravdepodobné, že sa pri dávnej kataklizme zmenila samotná os rotácie Zeme, planéta sa otočila (prekotila) a zmenila polohu svojich geografických pólov. Zmena magnetickej polarity v horninách je jasne spojená s katastrofickými podmienkami v súvislosti so zmenou axiálneho posunu, o čom sme už písali. Intenzita obráteného magnetizmu získaná ochladzovaním hornín závisí od rýchlosti ochladzovania pôvodného roztaveného materiálu, veľkosti zloženia a charakter základných častíc. Pokiaľ však horniny vykazujúce obrátenú polaritu majú magnetické náboje desať až stokrát silnejšie, než by mohli vzniknúť v pozemských podmienkach, zjavne sa jedná o zapojenie mimozemských vplyvov a teda vedecky sa potvrdzuje hypotéza o pôsobení nebeského telesa (Nimiru).

Na základe podrobného výskumu a vedeckých dôkazov sa potvrdilo (ako poznamenal prof. Manley)􏰒􏰙􏰎􏰂􏰌􏰛􏰞􏰎􏰢􏰌􏰆􏰃􏰆􏰜􏰉􏰆􏰈􏰚􏰒􏰂􏰜􏰝􏰜􏰆􏰰􏰆􏰆􏰕􏰝􏰒􏰕􏰎􏰎􏰜􏰔􏰈􏰎􏰌􏰂􏰔􏰦􏰙􏰧􏰎􏰈􏰌􏰘􏰝􏰎􏰒􏰔􏰕􏰂􏰎􏰕􏰎􏰔􏰛􏰐􏱓􏰎􏰞􏰉􏰌􏰈􏰒􏰕􏰚􏰆􏰛􏰒􏰈􏰕􏰆􏰆􏰜􏰆, že najväčší neočakávane veľký počet magnetických zvratov v histórii Zeme, ktorý nemôže byť náhodný, je evidentne preukázateľný najmä pokiaľ ide jasne označené obdobie intervalu pred 11 500 až 13 000 rokmi. Opäť vidíme korešpondovanie s obdobím ultima 9 564 rokov pred n. l.. Napríklad reverzne magnetizovaný sediment pri Göteborgu v južnom Švédsku bol starý 12 600 až 8 600 rokov. Stredný priemer viacerých dátumov vzoriek sa prekvapivo blíži􏰔 k obdobiu 11 500 rokmi, ktoré sa týka skúmanej udalosti. Závery sa ustálili na tom, že sklon magnetickej osi Zeme v tom čase mohol byť 30 stupňov z jej súčasnej orientácie. Je samozrejme zaujímavé, že zhoda paleomagnetickej určenej osi dipólu a súčasnej rotačnej osi nie je náhodná.

Ide o významné vedecké závery. Geologická mladosť týchto prepólovaní nachádza jednak korelácie s porovnateľnou modernosťou mnohých súčasných topografických prvkov Zeme, ale taktiež je silne naznačená paleomagnetickými anomáliami objavenými na severe a v strede Európy, východnej Kanady, Mexického zálivu a Nového Zélandu, všetkých sústredených v intervale pred 13 750 až 12 350 rokmi (t. j. zhruba 11 750 až 10 350 pred n. l..), sprevádzanými ďalšími dôležitými zmenami, vrátane zemestrasení, vulkanizmu, kolísania hladiny podzemnej vody a veľkých klimatických zmien. Z nich najmä silné zemetrasenia môžu vyvolať dokonca axiálne kolísanie a prepólovanie. Ako potvrdili vedci Kennett a Watkins, z ôsmich pozorovaných mikrofaunálnych vyhynutí a objavení sa v južnom oceáne sa 6 vyskytlo počas alebo veľmi blízko k zmenám geomagnetickej polarity.

Popredný moderný "katastrofista" lmmanuel Velikovsky, že blízke priblíženie sa k Zemi nejakého veľkého nebeského telesa, napríklad kométy, by smohlo spôsobiť aj zastavenie Zeme. Tvrdil, že prastaré texty hovoria o tom, že v ranných historických dobách sa Zem prestala otáčať, čo korešponduje s konkrétnymi textami, ktoré sme spomínali (tibetské kláštory, Lhassa, Bonn - po). Z vedeckého hľadiska je zabrzdenie Zeme vo Vesmíre teoreticky možné, ale iba za predpokladu, že je zapojený dostatočne masívny vonkajší vplyv. Medzinárodne známy astronóm Carl Sagan kedysi venoval veľa času analyzovaniu Velikovského argumentov. Osobitne sa venoval diskusii o tepelnej energii produkovanej akýmkoľvek spomalením rotácie, pričom pozoroval, že tepelné úvahy v skutočnosti sú osudnými pri geyofyzikálnych javoch planéty Zem. Sagan uvádza, že postupné spomaľovanie rotácie Zeme by sa mohlo uskutočniť počas doby kratšej ako je jeden celý deň a že minimálny čas na to, aby sa prejavil vonkajší vplyv na celok je len 85 minút. Sagan došiel taktiež k záveru, že pokiaľ nejaké nebeské teleso (nie kométa ale skôr planéta) alebo skupiny telies konajú v zhodnej tendencii, sú schopné spôsobiť udalosť, ako popisujú Velikovského argumenty. Sú teda v princípe správne, charakter príčiny pre vznik veľkej svetovej katastrofy, môže byť spôsobený kolíziou s takýmto telesom a typom nebeského objektu.

Geomagnetické zmeny zahŕňajú obrovské množstvo tepelnej energie, ktorú Zem vlastní. Mnoho z toho je spôsobeného vnútorným slapovým trením - magnetickým prúdením verzus polotuhá vonkajšia kôra, ktorá je výsledkom prirodzenej rotácie planéty. Výsledkom je premena rotačnej alebo orbitálnej energie na tepelnú energiu. Akákoľvek zmena súčasného modus operandi Zeme, pokiaľ by zahŕňala rotačnú alebo orbitálnu zmenu vyplývajúcu zo slapového trenia, viedla k strate orbitálnej energie sprevádzanej buď jej stratou alebo poruchami uhlovej rotačnej hybnosti. Dr. Harold Urey, ktorý podrobne skúmal túto záležitosť vo vzťahu k hypotéze incidentu Planéty Zem s iným nebeským telesom, dospel k záveru, že strata tepelnej energie Zeme predstavovala priblíženie aspoň jedného veľkého nebeského telesa, čo by nevyhnutne spôsobilo takúto stratu.

Pôvodne sa hovorilo u mnohých spisovateľov o kométe (Whiston, Donnelly, Beaumont, Velikovsky), avšak ako sa ukázalo neskôr, identita tohto objektu nebola kométa, ale "väčšie nebeské teleso", planéta. Samotný J. Derral Mulholland skúmal platnosť Velikovského myšlienok a došiel k záveru, že veľkosť nebeského telesa ktoré spôsobilo incident určite nemohla byť menšia než je veľkosť Marsu alebo Venuše. Veľkosť smrtiaceho kyvadla Nimiru, ako trosky (pozostatku) pôvodnej planéty našej Slnečnej sústavy nazývanej Maldek, bola skutočne veľká. Tu je časť Mulhollandových záverov:

" Pokiaľ by objekt veľkosti planéty prešiel v tesnej blízkosti Zeme, gravitačným priblížením by došlo k incidentu, ktorým by sa vytvorili obrovské vlny, došlo by ku globálnym zemetraseniam, severný pól by zmenil smer, zmenili by sa časové intervaly a charakter dňa, mesiaca, ročných období, rok. Toto sú prísne vedecké závery. Takéto poňatie vízie pekla na Zemi zo strany Velikovského sú vrámci dynamiky opodstatnené. Nebeská mechanika, je "živá" životne dôležitá veda, ktorá pripúšťa aj negravitačné efekty, elektromagnetické interakcie, flexibilné, éterické a astrálne telá a formácie a štatistické popisy typov javov zahrňujúcich veľké množstvo telies. Je jednoznačné, že akékoľvek priblíženie sa k Zemi masívneho objektu s vysokým elektromagnetickým potenciálom by prostredníctvom spomalenia alebo zastavenia rotácie Zeme a vytvorením vnútorného slapového trenia výrazne zvýšilo prirodzenú úroveň tepelnej energie Zeme.".

Tu opäť spomenme aj na správy z dávnej minulosti, legendy, tradície, ktoré sú veľmi početné. Rôzne severoamerické kmene, ako sú Indiáni Mama, Quileute a Chimakum, vo svojich mýtoch spomínajú prekvapivú teplotu vôd, ktoré ako správne uvádzajú, stúpali smerom na sever. Alebo spomienky Vogulov z Fínska, ktorí verili, že po celom svete raz zahučala veľká potopa vriacej vody. Indiáni Salinas v Kalifornii opisujú záplavu horúcej vody, ktorá v staroveku zaplavila celú zemeguľu. Spomieky kmeňa Ipuriny zo severozápadnej Brazílie rozprávajú o tom, ako kedysi Zem utopila obrovská záplava horúcej vody, pretože Slnko "sa prevrátilo". Talmudské záznamy uvádzajú ako predpotopní obyvatelia zahynuli vo vriacej vode v čase pred Biblickou potopou (Noemovou archou).

Pre mnohých je ťažké pochopiť, ako by početné izolované národy, zdieľajúce spoločnú spomienku na rozsiahlu globálnu záplavu, mohli vymyslieť myšlienku, že voda bola horúca. Odkazujú na existenciu takýchto vôd v dávnej minulosti a na skutočný fyzikálny výskyt podmienok potrebných na ich produkciu. Normálne trenie medzi vonkajšou kôrou Zeme a jej viskóznym magmatickým vnútrom, ako aj tepelná energia, ktorú prirodzene vytvára, by sa počas udalosti incidentu Zeme s nebeským veľkým telesom zintenzívnili. Vzniká tzv. efekt horúceho plastu, kedy viskozita magmy je výrazne ovplyvnená stresom alebo odstránením napätia, zatiaľčo odstredivá rýchlosť magmy pri rotácii Zeme a odpor, ktorý by na Zem pôsobil, ako aj blížiaci sa vplyv nebeskej gravitácie, sú zásadné faktory.

Záver vedcov a geológov Dr. Georga Gamowa a Dr. Adrian Scheideggera hovoria jasnou rečou. Akákoľvek tekutina, keď je zovretá, prejaví väčší ťah. Tekutý oceán je neobmedzený, tekutá magma je úplne obmedzená. To ovplyvňuje zhromažďovanie alebo koncentráciu ťahu v určitých pásoch alebo oblastiach. Magma sa pri vysokých teplotách stáva magma tekutejšou a pri nižších viskóznejšou. Vo vnútri Zeme sa stáva magma pri vysokej teplote stáva skupenstvom ako "včelí vosk, med, alebo melasa". Prúdi spomaleným tempom. Prúdenie magmy v takomto prípade je citlivejšie na akýkoľvek blížiaci sa vonkajší gravitačný vplyv. Preto hovoríme o obrovskom trení medzi ňou a obmedzujúcou zemskou kôrou, veľmi narastajúcej tepelnej energii, magma sa stáva veľmi pohyblivou vrámci zemského obalu. Prečo došlo k očividnému súčasnému kolapsu obrovskej časti starej pevniny Beringe na východ od súčasného polostrova Kamčatka? Prečo tam boli čiastočne kompenzačné masívne výrony lávy? Prečo boli mnohé obrovské horké masívy nedávno zložené, ohnuté, zdeformované, v ešte zjavne roztavenom stave? Prečo sa Alpy, Skalnaté hory a Himaláje pri dosahovaní svojej súčasnej nadmorskej výšky presúvali na veľké vzdialenosti laterálne v rôznych geografických smeroch? Príklady tzv. skladania a pretláčania vápencov a bridlíc vo výške nad 3 750 m. n. m. v Cortadera, Peru, sú unikátom, ktorý preukazuje opakované prevýšenia.

V tejto časti štvrtého článku sme sa dostali sa teda k záveru, že v období pred cca 11 500 rokmi (9 564 pred n. l.), došlo na Zemi k masívnej globálnej kataklizme na základe celistvej mozaiky geofyzikálnych a biologických dôkazov opierajúcich sa aj o nedávnu zmenu sklonu zemskej osi rotácie. Pre tých, ktorých táto téma zaujíma, budeme pokračovať v ďalšej časti ...

Ponaučenie? Ľudstvo je ako celok nepoučiteľné, (česť výnimkám). Pravdivé poznanie nie je "IN", zvierací typ psychiky davo - elitárskeho typu spoločnosti nepotrebuje poznať Pravdu. Pretože nie je populárna a neumožňuje parazitovanie jednej bytosti na druhej, čo brzdí choré dostihy v nenažratosti a konzumnom egoizme. Lož umožňuje parazitovanie na energii, získavanie nenáležitých výhod na úkor iných bytostí (nespravodlivosť, avšak len na oko a na krátko, neskôr dôjde k vyrovnaniu).

Preto sa v časopriestore našej dimenzie 3D vytvára zacyklenie (slučka), ktorá opakuje, napodobňuje tie isté deje v rôznych odtieňoch vychýleností, rozhoduje princíp. Len zvýšenie frekvencie celkového priaznivého naladenia ľudských bytostí môže smerovať k neopakovaniu pôvodných nevyvážených dejov a udalostí (chýb), ktoré vznikli na nižších frekvenciách vedomia z hľadiska lineárneho plynutia času. 

Pokiaľ myslenie ľudí v drvivej väčšine je len o tom, že "prečo by sme mali robiť veci, na ktorých nezarobíme", bez štipky nezištnosti a úprimnej pomoci, nepohneme sa ďalej ... Vyššie obrie živé celky sa nedajú oklamať, civilizácia pritiahne takú udalosť, ktorá zodpovedá kvalite energii, ku ktorým inklinuje ...

© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, september 2022

© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, september 2022