ETIKA a zvyšovanie mravných princípov ako kľúč k vyššej vyváženosti a PRIAZNIVÉMU VÝVOJU ...
Dnes sa trošku pozrieme v rámci etiky na vyššie princípy mravné, vychádzajúc z konkrétnych filozofických princípov konceptuálnych systémov riadenia podporujúcich život (Koncepcia spoločnej bezpečnosti), aj na základe aktuálnych informácii z duchovného pozadia sveta (Planéty Zem)
Rodina základ štátu
V poslednej dobe sa dosť často stretávame a riešime otázku rôznych pokusov - sexualizovať našu mládež, deti v čoraz nižšom veku, dokonca aj v predškolskom (rôzne LGBT agendy, rodová ideológia, učebnice pre deti so sexuálnym obsahom). A keďže aj veľká časť dospelej populácie, generácie - ktorá už dnes má deti, bola zasiahnutá sexualizáciou (hoc v inej forme, najmä v 90-tych rokoch, prietržou rôznych západných extrémnych ultraliberálnych názorov, filmov, seriálov, mediálnych správ, kde sa propaguje promiskuitný štýl života), - tak mnohí z nich (bez pochopenia a preniknutia do podstaty tohto javu) len kývnu rukou s frázou: "Nebuďte svätuškársky, na erotike a sexe nič zlé nie je ... Sú oveľa horšie veci..."
Hoci túto tému radi riešia predstavitelia cirkví (čo je chvályhodné), v skutočnosti táto téma nemá priamo s náboženstvom nič spoločné, ale ide o otázku na úrovni 5. priority zovšeobecnených prostriedkov riadenia - teda o útok ktorý má za cieľ genocídu národov, na ktoré je zameraný (podľa KSB), na čom sa zhodlo mnoho bádateľov. Nižšie vysvetlíme aj prečo...
V Ruskom jazyku existuje slovo "pravednosť", ktoré ani v slovenskom, ani českom jazyku nemá ekvivalent, hoci je možné že ani nie každý Rus správne chápe jeho podstatu.
Pravednosť, - je také správanie sa všetkých procesov vo vesmíre, ktoré vedie k celovesmírnej harmónii. To je pre mnohých aj na Slovensku španielska dedina, najmä pri ultraliberálnom extrémizme konzumného démonického a zvieracieho typu psychiky. Keď každý proces sa zúčastňuje celovesmírneho procesu a žiadny znich v dlhodobom aspekte nenarušuje celovesmírnu harmóniu, lokálne ani globálne.
Pochopiteľne že každá vec má svoj životný interval, svoju periódu života, svoj začiatok i koniec - a potom sa pretransformuje na iný útvar (týka sa to aj Zeme), no tieto intervaly majú rôznu dĺžku, a v priebehu svojho života sa zúčastňujú celovesmírnej harmónii. Táto celovesmírna harmónia je v podstate súhrnom všetkých objektívnych zákonitostí, obrovská sústava rovníc - megaalgoritmus - ktorého úlohou je udržiavať túto harmóniu (rovnováhu) a ak sa niečo živé odchýli z tejto rovnováhy, tak pôsobiť smerom k tomu aby sa rovnováha obnovila. Možno to nazvať aj celovesmírnou etikou - teda súhrnom zákonitostí ktoré kladú vonkajšie mantinely procesom tak, aby všetko tieklo v prúde Zámeru Tvorcu, a nič sa neprelialo cez brehy Predurčenia.
Platí tzv. duchovná axióma, že čím vyššia hladina a frekvencia energie etiky a mravnosti, vyváženosti, tým jemnejšie úrovne harmónie je možné dosiahnuť (spolupráca medzi bytosťami a obrími živými celkami) a teda tým aj hladiny Pravdivosti.
Stále väčší rozsah súčastí celkov spolupracuje tak, že navzájom na sebe neparazitujú, ale naopak podporujú sa a spolupracujú. Ide o energiu "Dobra", resp. "Svetla", nie temnoty, či "zla", ktorá ovláda, vydiera, zneužíva a pod ...
Keď ste naladený na Svetlo a dobro, nemáte strach (bojí sa len Ego...uvedomujete si, že je vašou úlohou prekonať strach zvyšovaním vlastného poznania, vedomia, vyváženosti), pretože viete, že stále zvyšujete svoje prirodzené priaznivé naladenie, vzostup každodennou činnosťou. Viete sa brániť aj fyzickému útoku, viete neutralizovať prípadné energetické útoky.
Pokiaľ vám niekto náhodou zničí fyzické telo, nič sa nedeje, z hľadiska vašej vzostupnej frekvencie priaznivej energie ako bytosť fungujete ďalej ...
Takže v prvom rade treba pochopiť, že etika sa netýka len ľudí a ľudstva, ale úplne všetkého okolo aj mimo nás. Preto prakticky všetky ľudské vynálezy sú inšpirované prírodou, lebo tam všetko funguje harmonicky, a my sa len pokúšame čosi obkukať a skopírovať ("kapieren und kopieren") a vytvárame nie celkom dokonalé analógie - čo závisí od miery chápania nielen funkcie samotného objektu a procesu, ale aj toho, ako tento objekt a proces má zapadať do celku aby tvoril a nenarúšal harmóniu. Etika súčasných vedcov je prevažné taká, že sa zaujímajú hlavne o funkciu skúmaného objektu a jeho zužitkovanie, a nezaujíma ich už, ako daný proces zapadá do globálneho prírodného procesu a ako sa spolupodieľa na objektívnej celoprírodnej - celovesmírnej etike (česť minimu výnimiek). Chýba im pravdivá intuícia, tzv. priaznivé impulzy, frekvencia ich bytostí je nízka.
Takže možno usúdiť, že základným cieľom každého procesu je aby fungoval bezchybne - ideálne, a tiež, aby sa podieľal na bezchybnom fungovaní nadradeného procesu, ktorého je súčasťou. Inými slovami, každý tvorivý proces musí spoľahlivo a dlhodobo fungovať a neničiť nadradené procesy, ktorých je súčasťou, a tiež neblokovať vznik pomocných čiastkových - vložených procesov.
Funkcia štátu je tiež jedným z takýchto rozsiahlych procesov. Funkciu štátnosti veľmi dobre vyjadril A. Lincoln :"Zákonnou úlohou vlády je robiť pre spoločenstvo v prospech ľudí to, čo každý z nich sám individuálne nie je schopný urobiť buď vôbec, alebo to nemôže urobiť dobre "."Štát nesmie robiť za ľudí to, čo by ľudia mali robiť sami, alebo čo môžu urobiť sami."
...
Štát nesmie ovládať a zneužívať či vydierať ľudské bytosti (občanov) ... napríklad najväčším podvodom, ktorý bol kedy vymyslený ... tým, že ľudia platia dane a pritom štát im neposkystuje patričný servis služieb, nie je im nápomocný, ale naopak, ide proti ľudskej dôstojnosti, vytvára pre ľudí priestor a podmienky biedy. To sa deje aj na Slovensku. Preto existuje "suché " ustanovenie článku 32 Ústavy SR, kde sa spoliehajú skazené elity, že jeho aplikácia v praxi nie je možná. Omyl, je možná, stačí pohnúť trošku rozumom, na to nepotrebujete výnimočnú intuíciu.
Ďalej. Štát tvoria v prvom rade ľudia, jednotlivci. Aby štát mohol premýšľať o svojej budúcnosti, a celkovo svojej budúcej a trvalej existencií, musí sa postarať, aby občanov v štáte neubúdalo, ale aby populácia nadobudla svoju existenčnú kapacitu (ideálny počet) - primeranú zdrojovej stabilite a ďalším parametrom. Jedným z takýchto nástrojov, ktoré spoľahlivo už tisícročia plnia túto funkciu, na udržanie vyšších spoločenských zoskupení (nemusí to nutne byť štát, tak ako ho chápeme dnes, v minulosti to boli aj iné útvary) - je rodina. Rodina je reprodukčným orgánom spoločnosti, a pokiaľ funguje harmonicky, produkuje štátu kvalitných a užitočných pre celé spoločenstvo jedincov. Rodina je súčasťou konceptuálnych systémov riadenia vyspelej spoločnosti ...
Nuž, "dobrý štátnik nie je kupec, a ľudia nie sú zrno" - aby si povedal: "neoplatí sa mi doma pestovať obilie, doveziem si ho zo zahraničia" - tak ako to robili šéfovia A. Merkelovej, že miesto reprodukcie štátotvorného domáceho obyvateľstva, ktorého podmienky sú žiaľ nastavené na autodeštrukciu (autogenocídu), si dovezie cudzí národ zo zahraničia.
Čo je vlastne poslaním rodiny vo vzťahu k štátu?
Zabezpečuje obnovu populácie.
Malo by chrániť svedomie detí pred otupením a morálnou degradáciou. Pretože len morálne rovnorodá spoločnosť dokáže vytvoriť ideálne fungujúci štát, ktorý dokáže fungovať aj bez zákonov. (Zákony sú potrebné tam, kde kvitne hojnosť individualizmu, no najmä na udržanie davo-"elitárnej" spoločnosti, ktorá pochopiteľne nevyhovuje všetkým vrstvám spoločnosti)
Rodina by :
Mala zabezpečiť spoločnosti predovšetkým dobrého Človeka (ako jednotlivca), so svedomím a silnou vôľou, vzostupným, priaznivým vývojom. Viesť ho k tomu, aby dosiahol Ľudský typ štruktúry psychiky ešte pred pubertou.
Pripraviť potomkov na budúcu úlohu rodičovstva. (To bola primárna úloha bábik u dievčat.)
Podporovať u detí pracovné návyky a zručnosti. (Malým chlapcom v tomto dosť pomáhali stavebnice, rozvoj motoriky, technického zmýšľania). To čo sa chlapci a dievčatá v rodine naučia ako deti, všetky takto získané vedomosti a zručnosti budú pre nich užitočné, keď si sami založia rodiny.
Na jednotlivcov a nepriamo na rodinu sa na 5. priorite KSB útočí rôznymi nástrojmi genocídy. Väčšina týchto nástrojov má ten spoločný aspekt, že vytvárajú u ľudí istú závislosť. Drogy, alkohol, tabak - na začiatok netreba veľa a človek sa stane závislým, na nástroji svojej skazy. Alkohol a drogy nielen že ničia genetiku a zdravie jednotlivcov, s degenerujúcim vplyvom na potencionálne potomstvo - ale ničia a rozbíjajú aj rodiny ako také (reprodukčný orgán štátu). Ak je rozbitá, nefunkčná rodina, potom nie je schopná odovzdať potomstvu potrebné vedomosti, návyky a zručnosti, aby samo zvládlo úlohu rodičovstva, s tým že aj ono bude vedieť odovzdať správne harmonické recepty svojmu potomstvu na to, ako má fungovať rodina, aby pritom nerozbíjala seba a rodiny ďalších potomstiev, ale aj štát.
Nuž, každý človek má v sebe 13. komnatu (centrum závislosti v mozgu), teda aspekt ku ktorému sa treba správať s úctou, nezahrávať sa nezodpovedne a neopatrne s tým, čo sa môže vymknúť z rúk. Pretože rozbiť niečo sa dá veľmi ľahko, ale znovu to pozliepať a napraviť omyly je veľmi náročné. To sa týka aj takého agresívneho nástroja, ako je sexualizácia dospelých, ale predovšetkým mladistvých a detí. Mnoho chlapov vie, že keď ako pubertiaci (zo zvedavosti či hlúposti) podľahli onanii, bolo prakticky nemožné s tým prestať, tak sa prejavila závislosť a v hlave potom mladý človek nemá nič iné ako erotiku a porno. Neskôr, ak nemal silnú vôľu, začal praktizovať náhodné známosti, sex pre potešenie, promiskuitný spôsob života. Závislosti nútia človeka uvažovať individualisticky. Nie pre dobro spoločenstva, ale pre vlastný pôžitok. Dokonca aj závislosť na chutnom jedle. Tým sa vlastne fixujú nižšie typy štruktúry psychiky, a jednotlivec má veľký problém dosiahnuť Ľudský typ štruktúry psychiky. A pre Ľudský typ psychiky je nevyhnutné naučiť sa uvažovať kolektívne. (Nezanedbávať seba, a pritom starať sa o záujmy vyššieho spoločenského celku, vyváženosť).
Človek ktorý má problém ovládať svoje sexuálne pudy (alebo iné vypestované závislosti) sa správa disharmonicky smerom k rodine. Rozbíja súdržnosť rodiny, v dôsledku čoho sa mnoho rodín rozpadá a takýto rodičia potom okrem psychickej traumy (ktorá u detí blokuje záujem založiť si vlastnú rodinu), nie sú schopní svojim deťom dať aj formou vlastného príkladu tie návyky, ktoré by im umožnili byť v budúcnosti harmonickými manželmi a rodičmi a šíriteľmi nahromadených vedomostí a návykov ďalej.
Možno si niektorí pamätáte aj na ten experiment s "myším rajom", tzv. Calhounov experiment. Istý vedec, vytvoril ideálne podmienky pre kolóniu myší, komfort (dostatok krmiva, vody, priestoru, lekársku starostlivosť). Končilo to ale vždy degradáciou a vyhynutím kolónie, pretože došlo k zlyhaniu "inštitútu rodiny".
Interval obnovy populácie sa nemenil (ako často sa rodili nové generácie). Avšak dĺžka života myší v dôsledku dobrej starostlivosti a ochrany sa výrazne predlžila. Kým stačili zdroje, populácia rástla. Ak zdroje pre veľké množstvo populácie prestávalo stačiť, staré jedince sa držali svojich pôvodných sociálnych funkcií, mladšie jedince sa tak museli o svoje miesto pod slnkom tvrdo biť, a niektoré úplne rezignovali, stratili záujem aj o párenie, a zamerali sa iba čisto o seba, stratili rodinné návyky. Týmto sa zmenil model "rodiny" v dôsledku zmeny životných podmienok a prerozdelenia sociálnych funkcií. Mladé jedince nedokázali viac naučiť svoje potomstvo rodinným sociálnym návykom, ktoré boli osvedčené a ktoré by fungovali v zmenených podmienkach. Dokonca ani pri pokuse založiť z týchto jedincov novú kolóniu (keď sa podmienky zmenili na priaznivé a zdrojov obživy aj príbytkov bolo opäť dosť), nebolo už možné zabrániť autodeštukcii tohto pokolenia. Mala to na svedomí jednak poškodená psychika, a tiež strata rodinných návykov, aby dokázali znova vybudovať funkčný sociálny model.
Preto to isté platí aj u ľudí. Ak uviažeme ľudí na závislosti a zoberieme im praxou osvedčené a fungujúce rodinné návyky a zručnosti, vďaka ktorým možno vybudovať stabilný sociálny model ... štát, psychika takéhoto národa sa nastaví na autodeštrukciu. A tomu treba rozhodne predísť.
Odpovede na mnohé otázky ohľadom rodiny, sociológie apsychológie, možno nájsť v prácach KSB (Vnútorného Prediktora), ktoré sa postupne prekladajú. Danou tematikou sa bližšie zaoberá M. Veličko. Čiastočne je téma rozobratá v jeho "Rozhovoroch o živote" (aj v textovej podobe).
Toľko niektoré princípy filozofie Koncepcie spoločnej bezpečnosti ...
...
Slobodná vôľa, ktorou je umožnené disponovať v našom Vesmíre na Planéte Zem ľudským bytostiam, je pre mnohých iba fráza, potrebná na prekrytie svojej malosti, nízkosti. Oháňanie sa samým sebou a to aj v prípade, keď dotyčný nevie prečo sa narodil tu na Zemi. Slobodná vôľa a možnosť voľby (z hľadiska entropie a iterácií), však v prípade, pokiaľ nie je spojená so zodpovednosťou a vnútornou slobodou je iba nástrojom propagandy, ktorý rozkladá, ničí, zneužíva. Opäť ide o frekvenciu naladenia ľudskej bytosti. Čím je frekvencia nižšia, tým, je "slobodná vôľa" neslobodnejšia, sloboda sa v takom prípade zrkadlí vo zvieracom a démonickom type psychiky. To je ďalšia axióma. Preto je potrebný priaznivý vzostup ľudskej bytosti prirodzeným spôsobom prácou na sebe každý deň, vytváraním lepšej verzie seba. Dnes už vieme, že aj svoj genetický program môžeme zlepšovať, čistiť ... je to na nás. Aj informačné pole si vytvárame totiž my ľudia a v tom je princíp pohľadu Planéty Zem na civilizáciu ako celok. Raz jeden mních z kláštora Bönn - po v tibetskej Lhase povedal: "Na Mount Evereste žiadnej individuácie niet ..."
© Andrea Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, november 2022
© Marian Svinčiak, www.ariadneknihy.sk, november 2022